Aj tento rok budú niektorí rodičia nešťastní. Jednotkári opäť nemajú isté miesto na gymnáziu

Aj tento rok to budú mať ťažké všetci deviataci, ktorí svoju budúcnosť vidia na gymnáziách. Majú smolu, že sa narodili v populačne silných rokoch a musia čeliť väčšej konkurencii. Počet detí prichádzajúcich na stredné školy bude narastať – do roku 2030 sa podľa Inštitútu vzdelávacej politiky zvýši o 26 percent.

Najhoršie je na tom Bratislavský kraj, kde počty detí pribúdajú rýchlejšie ako vo zvyšku Slovenska. Kým pred desiatimi rokmi bolo v základných školách v tomto kraji niečo málo vyše 42-tisíc detí, vlani to bolo už takmer 68-tisíc.

No pozitívny demografický nárast vidno aj v ostatných krajoch. V Prešovskom kraji pribudlo za posledné dva roky vyše 700 žiakov končiacich základnú školu, v Košickom, Nitrianskom či Trenčianskom kraji viac než 600. Pre porovnanie, v Bratislavskom kraji ich za posledné dva roky pribudlo vyše tisíc.

O štúdium na gymnáziu je tak boj aj medzi jednotkármi a šance klesajú deťom, ktoré občas dostanú dvojku.

Analytici tvrdia, že na Slovensku študuje nadpriemerne veľa detí na odborných školách v porovnaní so zahraničím. Štát by podľa nich mal rozšíriť kapacity na školách so všeobecným vzdelaním.

Čiara sa ešte bude posúvať

Na gymnázium na Pankúchovej v Bratislave dorazilo tento rok takmer tisíc prihlášok. Asi 700 žiakov sa hlási na 5-ročné bilingválne štúdium, pričom prijať môžu iba približne 90 žiakov. Šance na prijatie má tak asi každý siedmy žiak.

Ďalších 260 detí sa k nim hlási na osemročné gymnázium, zobrať však môžu iba 30.

Počty oproti minulému roku mierne narástli, gymnázium preto otvorilo jednu triedu navyše. Minulý rok sa im na dve triedy žiakov hlásilo asi 450 deviatakov. „Minulý rok bol z pohľadu rodičov veľmi náročný. Mali sme citeľne oveľa vyšší počet záujemcov ako predchádzajúce roky,“ hovorí riaditeľka Zuzana Butler.

„Myslím si, že tento rok nebude iný,“ hodnotí riaditeľka.

Pripomína však, že väčšina detí si podáva viacero prihlášok. Dokopy môže každý deviatak podať štyri prihlášky – dve na päťročné štúdium a dve na štvorročné. Keďže mnoho detí skončí nakoniec na inej škole, uvoľnia miesto aj tým deťom, ktoré po prijímačkách skončili „pod čiarou“.

Minulý rok takto na gymnáziu na Pankúchovej prijímali 60 detí, ale čiara sa nakoniec posunula až k deťom, ktoré skončili na 100. mieste. „Ak to rozmeníme na drobné, šikovní žiaci majú reálnu šancu dostať sa k nám,“ hovorí Butler.

Záujem je aj o Gymnázium Jána Papánka na Vazovovej, kde dostali na päťročné štúdium vyše 500 prihlášok. Prijať môžu každého šestnásteho žiaka, keďže otvárajú len jednu triedu s 30 žiakmi. Na štvorročné gymnázium sa im hlási 341 detí, prijať môžu 90.

Riaditeľka z gymnázia na Pankúchovej vysvetľuje, že na gymnáziá sa nemusia dostať iba deti s priemerom 1,0. Veľa škôl sa podľa nej už nerozhoduje podľa známok na vysvedčení, ale podľa výsledkov prijímačkového testu. Dôvodom je najmä to, že jednotka má na každej škole inú váhu – napríklad aj podľa prísnosti učiteľa. „Aj preto neberieme do úvahy známky, lebo potom nevieme zaručiť férovosť, keďže nepoznáme kritériá škôl a učiteľov,“ vysvetľuje.

„Berieme do úvahy výkon dieťaťa na prijímačkách s tým, že malo dostatočný priestor pripraviť sa na to, keďže kritériá sme zverejnili začiatkom školského roka,“ dodáva.

Miest na stredných školách je dosť, len nie na gymnáziách

V celom Bratislavskom kraji je 115 stredných škôl, z toho 54 zriaďuje bratislavská župa a 41 je súkromných. Podľa župy prišlo na jej 54 škôl vyše 15-tisíc prihlášok, čo je oproti vlaňajšku nárast o 17 percent. Údaje o počte prihlášok z ostatných škôl zatiaľ župa nemá k dispozícii.

Najväčší záujem je o bilingválne gymnáziá a bilingválne technické lýceum. Naopak, najmenej žiakov lákajú poľnohospodárske odbory a učebné odbory ako čašník alebo kaderník. Treba pripomenúť, že 15-tisíc prihlášok neznamená 15-tisíc detí. Každý deviatak si totiž môže podať štyri prihlášky.

Bratislavský kraj má na všetkých stredných školách pripravených takmer 7800 miest, z toho asi 30 percent tvoria kapacity na gymnáziách. V Bratislave je k dispozícii vyše 1800 miest na gymnáziách.

Aj keď je na gymnáziách pretlak, bratislavská župa tvrdí, že miest na stredných školách je dosť. „Každý rok je skutočný stav prvákov k 15. 9. nižší, ako bol počet rozpísaných miest, teda na školách zostávajú aj neobsadené miesta,“ tvrdí hovorkyňa kraja Lucia Forman. Oproti vlaňajšku pridali ďalších vyše 400 stredoškolských miest.

Bratislavský kraj vydal minulý rok stratégiu pre stredoškolské vzdelávanie až do roku 2026, kde ráta aj s nárastom počtu žiakov na školách v nasledujúcich rokoch. Vypočítal napríklad, že počet dnešných šiestakov na základných školách narástol o 66 percent – to sú deti, ktoré pôjdu na strednú školu v septembri 2027.

V stratégii však pripomínajú, že nárast je rozložený v čase. „Z dôvodu postupného rozširovania 8-ročných a 5-ročných foriem štúdia, ktoré umožňujú nastúpiť na stredné školy skôr ako po ukončení 9. ročníka ZŠ,“ vysvetľuje župa.

V Prešovskom kraji mnohí žiaci na strednú školu ani neprídu

Problém je zatiaľ najvypuklejší na západe Slovenska, detí však pribúda aj na stredných školách v ďalších krajoch. Analytici z Inštitútu vzdelávacej politiky vysvetľujú, že v porovnaní s rokom 2022 pribudne do roku 2030 v Trnavskom kraji 1800 žiakov (10 %) a v Trenčianskom asi 1250 žiakov (8 %).

Podľa počtu žiakov v štatistickej ročenke Centra vedecko-technických informácií pribudlo za minulý rok pomerne veľa žiakov v Prešovskom kraji, a to vyše 300 deviatakov.

Riaditelia gymnázií z Prešova však tvrdia, že miest je v kraji zatiaľ dostatok. Najväčším gymnáziom v krajskom meste je Gymnázium Konštantínova, ktoré dostalo vyše 680 prihlášok a prijať môže 160 žiakov. Riaditeľ odhaduje, že oproti vlaňajšku narástol počet prihlášok asi o 5 až 10 percent.

„Myslím, že Prešove nehrozí to čo v Bratislave. Máme tu dosť gymnázií a záujemcovia sa medzi nimi rozdelia,“ hovorí riaditeľ Stanislav Šanta.

Podobný názor má riaditeľka Gymnázia J. A. Raymana, ktoré patrí medzi najlepšie hodnotené v meste. Každoročne sa k nim hlási vyše 200 žiakov, prijať môžu 93. „Zdá sa mi, že ponuka miest pre budúcich stredoškolákov je stále väčšia ako dopyt. Na gymnáziách by sme privítali menšie počty žiakov v triedach a lepšie financovanie,“ hovorí riaditeľka Viera Kundľová.

Podľa nej aj odborné školy potrebujú žiakov a tie v Prešove sa neustále zlepšujú. „Žiaci a ich rodičia sa potrebujú zaujímať o ponuku stredných škôl, zvážiť svoje schopnosti a prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Nenechať sa ‚odložiť‘ na gymnázium za každú cenu,“ dodáva.

Súhlasí s ním aj riaditeľ menšieho Evanjelického gymnázia v Prešove, kam sa hlási v priemere dvakrát toľko žiakov, než môžu prijať. Riaditeľ Marián Damankoš je zároveň mestským poslancom a dlhé roky bol predsedom mestskej školskej komisie.

Vysvetľuje, že situácia v Prešovskom kraji je špecifická zložením žiakov. Aj keď je v kraji o 300 deviatakov viac, časť z nich tvoria žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia. „Mnohí z nich deviatym ročníkom ukončia povinnú školskú dochádzku a ani nezačnú chodiť na stredné školy,“ vysvetľuje. Stačí, že žiak raz opakuje ročník, a desať rokov povinnej dochádzky ukončí na základnej škole.

Počty žiakov na stredných školách v Prešovskom kraji sú aj preto dostatočné. „Kraj musí počítať s tým, že na strednú školu pôjdu, lenže realita je taká, že niekoľko stoviek miest zostane aj z tohto dôvodu neobsadených. Ale povinnosťou škôl a štátu je urobiť všetko preto, aby na strednú školu išli a mali tam miesto,“ vysvetľuje.

V Prešovskom kraji evidujú vyše 13-tisíc prihlášok na stredné školy, oproti vlaňajšku ich pribudlo takmer päťsto. Na stredných školách je pre budúcich prvákov pripravených 7100 miest, pričom miest na gymnáziách je z toho iba 25 percent. Hovorkyňa kraja tvrdí, že je to v súlade so vzdelávacou koncepciou kraja, ktorá chce propagovať štúdium na odborných školách. Ešte v roku 2018 prijali na štúdium na gymnáziách vyše 30 percent deviatakov v kraji.

„Cieľom je, aby na gymnáziách študovali skutočne tí najlepší absolventi základných škôl, ktorí majú už v pätnástich rokoch jasný záujem o ďalšie vzdelávanie na vysokých školách,“ tvrdí hovorkyňa Dáša Jeleňová.

Nie je pravda, že máme veľa gymnazistov

Aj keď v spoločnosti prevláda názor, že máme veľa gymnazistov, dáta ukazujú opak. V skutočnosti má Slovensko vyšší podiel žiakov na odborných školách, ako je priemer Európskej únie, pripomínajú analytici z Centra vzdelávacích analýz.

Vysvetľujú, že podľa údajov z roku 2020 až dve tretiny (67,3 percenta) stredoškolákov študovali odborné programy, kým priemer Európskej únie bol 48,7 percenta.

Podľa analytikov sa na všeobecne zameraných stredných školách, ako sú napríklad gymnáziá, vzdeláva pomerne málo mladých ľudí, čo spôsobuje viaceré problémy.

„Súčasný systém stredných škôl tlačí mladých ľudí k tomu, aby sa už v pomerne nízkom veku rozhodli o svojej budúcej pracovnej kariére,“ hovorí analytik Michal Rehúš.

Mnohí 14- či 15-roční žiaci však nevedia, aké povolanie chcú robiť. Nehovoriac o tom, ako dynamicky sa mení pracovný trh a vznikajú nové povolania. „Môže to viesť k tomu, že mladí ľudia strednú školu nedokončia, lebo ich nebaví, alebo ju síce dokončia, ale nebudú sa venovať tomu, čo vyštudovali,“ dodáva analytik.

Navyše za posledných desať rokov pribudlo mladých ľudí, ktorí po maturite išli na vysokú školu. V roku 2022 malo až 39 percent tridsiatnikov vysokoškolské vzdelanie, kým v roku 2013 iba necelých 27 percent. „Čiže značná časť mladých ľudí sa po strednej škole ďalej vzdeláva, preto nepotrebujú takú úzku špecializáciu už na strednej škole,“ hovorí.

Podľa analytikov z CVA by malo pribudnúť viac miest na stredných školách so všeobecným zameraním – a nemuseli by to byť iba gymnáziá. „Môže ísť napríklad o lýceá, ktoré sa sčasti zameriavajú na odborné vzdelávanie, ale majú aj silnú všeobecnú zložku, vďaka ktorej mladí ľudia zvládnu štúdium na vysokej škole,“ vysvetľuje Rehúš.

Podľa neho by štát mohol zvažovať aj zvyšovanie kapacít na gymnáziách – najmä v takých lokalitách, ako je Bratislavský kraj, kde je vysoký záujem o štúdium na tomto type škôl a žiaci na to majú aj dobré predpoklady.

Analýza Inštitútu vzdelávacej politiky ukazuje, že čoraz viac žiakov má záujem o gymnáziá. V roku 2020 sa na gymnáziá v Bratislavskom kraji hlásilo 31 percent žiakov, o dva roky neskôr to už bolo 34 percent detí.

Lenže práve v tomto kraji je dopyt po štúdiu na gymnáziu uspokojený najmenej. Údaje podľa IVP ukazujú, že kapacity gymnázií v Bratislavskom kraji v roku 2023 stačili na prijatie menej ako polovice žiakov so záujmom o toto štúdium. V roku 2021 to pritom ešte bolo 65 percent, dodáva analytik Dávid Martinák. Porovnateľný pomer je aj v Trnavskom či Trenčianskom kraji.