Priateľka ma nikdy nenechá dohovoriť, vždy musí mať posledné slovo. Ako mám v takých situáciách postupovať?

Mám s priateľkou problém, ktorý sa týka komunikácie. Najväčší problém je v tom, že sa nepočúvame a nenecháme jeden druhého dohovoriť. Aj keď sa snažím niečo rozumné povedať, priateľka to veľmi rýchlo zruší a hovorí si svoje. Veľmi ľahko tiež vytiahne z kontextu nejaké tvrdenie, ktoré som buď povedal inak, alebo nikdy nepovedal. Na základe toho vzniká hádka, kde sa nedá rozumne argumentovať, pretože ma nepustí k slovu. A toto sa stáva neustále.

Ako môžem postupovať s človekom, ktorý dokáže v návale zlosti pridať aj veľké množstvo urážok a rôznych neprávd, ktoré sa ťažko počúvajú a je veľmi náročné na ne nereagovať? Snažím sa vypočuť si ju a byť empatický, ale myslím si, že má s týmto veľký problém. Vlastne všetky hádky, ktoré sme kedy mali, sú o komunikácii a o tom, že často tvrdí, že som niečo povedal, aj keď som to nepovedal. Rozumnými argumentmi jej to však neviem vysvetliť, pretože nemá záujem nikoho počúvať a radšej útočí na rodinu. Počas hádky nemôžem nič povedať, pretože si myslí, že ona má vždy pravdu.

Čo môžem robiť? Všetky hádky som vždy ukončil ja a ako prvý som sa jej vždy ospravedlnil za moje prešľapy. Aby toho nebolo málo, vždy keď musí mať posledné slovo, tak veľmi kričí a jej pohľad je stále viac absurdný a vyvracia vlastné tvrdenia.

Martin, 37 rokov

Odpovedá psychologička Lenka Pavuková Rušarová

Milý Martin,

veľmi oceňujem, že sa dokážete ospravedlniť za svoje prešľapy, a aj to, že opakovane ukončujete hádky. To si vyžaduje veľkú dávku sebakontroly aj veľkorysosti.

To, čo opisujete, znie ako častý scenár hádok. V páre je niekedy jeden zvýšene citlivý na niektoré témy a často aj obaja. Zvýšene citlivý znamená, že tú tému zachytí človek aj tam, kde nebola v rozhovore zamýšľaná alebo tam zaznie len podprahovo. Vaša partnerka takto teda reaguje na niečo, čo ste Vy tak nemysleli alebo možno len nešikovne povedali.

Takou „témou“ u človeka môže byť napríklad strach, že nie je rešpektovaný, alebo strach, že je nechcený, alebo iné boľavé miesta. Všimli ste si takúto opakovanú tému pri hádkach s priateľkou?

Ak sa takejto boľavej témy dotknete a priateľka prudko zareaguje, tak často nepomáha, ak reagujete „rozumne a logicky“, ak ju opravujete. Teda nepomáha argumentácia v tom slova zmysle, že vysvetľujete, čo ste presne povedali a nepovedali. To len prilieva olej do ohňa. Partnerka vtedy na upokojenie pravdepodobne potrebuje počuť, že rozumiete, čo ju hnevá, a že sa nenaplní to, čoho sa obáva.

Netuším, na čo tak vznetlivo Vaša partnerka reaguje. Napríklad Vy by ste povedali takúto pre Vás neutrálnu vetu: „Tento víkend by sme mohli ísť k mojim rodičom.“ A priateľka vyštartuje: „Zasa sa im prispôsobuješ, nikdy sa neopýtaš najprv mňa, čo by som chcela robiť!“ Vy vtedy môžete skúsiť odpovedať: „Takto to vyznelo? Prepáč. Ja chcem, aby sme si spravili plán, s ktorým budeš spokojná. Určite nechcem, aby si sa len prispôsobovala. Ako by si si teda víkend predstavovala ty?“

Takýmto spôsobom sa partnerka skôr upokojí, hádka by nemala prudko eskalovať a mali by ste byt schopní dokončiť tému plánovania víkendu bez útokov na rodinu a vyťahovania starých krívd.

A ešte jedna malá poznámka – vo svojom liste píšete, že „všetky hádky“, „vždy musí mať“ a podobne. Môžete sa zamyslieť, či aj takýmito absolutistickými slovami niekedy partnerkinu hnevlivú reakciu nezosilňujete.