Otca, ktorý sexuálne zneužíval dcéry, odsúdili

Po viac ako piatich rokoch, čo začali prípad riešiť polícia a súdy, padol definitívny rozsudok.

Príbeh otcom údajne sexuálne zneužívaných dcér Zuzany a Moniky (mená sme zmenili, redakcia ich má k dispozícii) vo veku 11 a 12 rokov, ktorý autor tohto textu koncom roka 2013 publikoval ešte v denníku Sme, vzbudil medzi čitateľmi veľký rozruch.

Krajský súd v Banskej Bystrici po odvolaní sa obžalovaného tesne pred Vianocami definitívne potvrdil jeho vinu s tým, že nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Mysleli si, že sex s otcom je normálny

„Keď som mala dvanásť rokov, zrazu nás otec začal chodiť ukladať spať. Ľahol si medzi mňa a sestru, čítal rozprávky a hladkal nás po hlavách a chrbte. Po čase prešiel na nohy, brucho, prsia a pohlavné orgány. Tri roky som niekoľkokrát týždenne vďaka jeho dráždeniu zažívala orgazmus,“ uviedla pred časom pre Sme dnes 23-ročná Monika.

K súloži nedošlo, otec to však skúšal aj orálne. Inokedy sa na Monike odbavoval tak, že si o jej prsia či pohlavie trel svoj penis. „Časom žiadal, aby som mu to oplatila, že pri sexe si musia užiť dvaja. Ukázal mi, ako na to, ja som to len opakovala.“

Pre svoj vek to vnímala ako normálnu vec medzi otcom a dcérou, keďže to sprevádzal slovami lásky a presviedčal ju, že to patrí medzi dvoch ľudí. To bol aj dôvod, pre ktorý sa najskôr nikomu nesťažovala.

Otec podľa Moniky nebol typický násilník, ktorý by používal fyzickú silu a vyhrážky, ale navonok a v spoločnosti obľúbený extrovert a starostlivý otec. „V skutočnosti to bol dokonalý manipulátor. Mal prístup, ktorý človeka neustále mätie.“ Zo zneužívania Moniky sa nakoniec stal dlhotrvajúci rituál.

Príbeh jej sestry Zuzany, dnes 22-ročnej, trval rok. Začal sa, keď mala jedenásť rokov. „Najskôr sa mi to zdalo zvláštne, ale príjemné. Bol to predsa otec, jeho ruka, dôverovala som mu. Ja som ho, na rozdiel od sestry, uspokojovať nemusela.“

Rodina ich odvrhla, majú trvalé následky

Sestry to najskôr nikomu nepovedali, Monika sa však začala brániť, dospievaním jej začalo dochádzať, že to, čo sa deje, nie je normálne. Mame to nespomínali, keďže sa o dcéry v podstate nezaujímala. Riešila vlastné problémy po tom, čo si jej manžel našiel milenku, navyše k dcéram nemala citový vzťah.

V dôsledku tráum neskôr dievčatá podľa ich výpovedí dobehli depresie, pocity špinavosti, zmeny emócií od plaču po smiech, chuť vyrezať si pohlavné orgány, opakované myšlienky na samovraždu.

Jedna z nich priznáva, že je náchylná na sexuálne zvrátenosti, obe majú dlhotrvajúce problémy v milostnom živote so svojimi manželmi, necítia sa plnohodnotné. Monika brala antidepresíva. Obom podľa ich slov pomáhala najmä viera v Boha.

Za to, že zneužívanie nahlásili, ich rodina z otcovej strany odvrhla, mama ich slovám uverila až neskôr.

Pre Sme kedysi uviedli, že po tom, čo za tie roky zažili na polícii, pri vyšetrovaní u odborníkov, na súdoch, a po tom, ako necitlivo sa k nim správal advokát protistrany aj rodina z otcovej strany, by vraj už podobný prípad zrejme nikomu hlásiť neodporúčali.

„Ak by som zistila, že nemajú pri sebe nikoho, kto ich podrží, radšej nie,“ vravela Monika. „V našom prípade to trvá už štyri roky, je to ponižujúce a človeka zavrhne vlastná rodina.“ V tom čase netušila, že na výsledný verdikt budú čakať ďalší rok.

Čo tvrdia znalecké posudky

Klinická psychologička u sestier nezistila sklony ku konfabulácii ani dôvody na spochybnenie vierohodnosti ich výpovedí.

Psychiatri konštatovali, že neurotické tendencie u nich „vznikli s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote ako dôsledok, že v minulosti boli vystavené nepriaznivým traumatizujúcim zážitkom.“

Ďalší znalec v oblasti psychiatrie a sexuológie, ktorého posudok si objednali samy zneužívané, tvrdí, že „s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou súvisí súčasný psychický stav oboch s údajným sexuálnym zneužívaním ich otcom.“

V znaleckom posudku obžalovaného sa uvádza, že s ohľadom na abnormnú štruktúru osobnosti v jeho prípade nemožno vylúčiť vedomé skresľovanie výpovedí, jeho osobnosť má rysy nezdržanlivosti, impulzivity a egocentrizmu.

Na súde znalec uviedol, že hoci u obvineného nebola zistená sexuálna úchylka, nemožno vylúčiť, že sa dopustil daného činu.

V roku 2013 autor tohto textu telefonicky oslovil aj obvineného, ten sa však odmietol vyjadriť s tým, že je to „celé somarina“.

Okresný súd otca v októbri minulého roka odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, ktorý mu podmienečne odložil, a uložil mu probačný dohľad nad jeho správaním počas skúšobnej doby.

Rozsudkom mu tiež zakázal priblížiť sa k dcéram na menej ako päť metrov a zdržiavať sa v blízkosti ich obydlí. Podozrivý rozsudok napadol, krajský súd však jeho odvolanie zamietol.

Väzenie nechceli

Poškodené so svojimi nárokmi na náhradu škody súd odkázal na občianske súdne konanie. Tie sa však ako obete trestného činu rozhodli o odškodnenie požiadať štát, keďže otec sa už podľa Moniky poistil prepísaním majetku na iné osoby.

Monika dnes pre Denník N rozsudok označila za zázrak. „Vydýchla som si, lebo takéto veci sa ťažko dokazujú. Vnímam pozitívne, že ho síce uznali za vinného, ale nejde do väzenia. Aj preto ma mrzí, že sa stále odvolával a snažil sa to zvrátiť.“

Že otec neskončí vo väzení, kvituje aj Zuzana. „Mám ho rada, hoci mi ublížil. Zaslúžil by si to, ale nepriala som mu vytrhnutie zo spoločnosti. Verím, že človeka najviac mení láska a milosť. Či to pochopí, neviem. Nešlo nám o pomstu, ale spravodlivosť.“

Podľa Moniky sa od vyhlásenia rozsudku veľa vecí zlepšilo, najmä zmizol strach, ktorý súvisel s dlhoročnými prejednávaniami prípadu. Psychicky jej veľmi pomohol manžel. Otcova rodina so sestrami podľa Moniky naďalej nekomunikuje, hoci sa pokúsila o zmierenie. Listy sa jej vrátili. „Pre otcovu rodinu sme stále klamárky.“