Taraba kašle na to, že chlievy smrdia aj voličom koalície

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Tomáš Taraba sa vyviezol do vrcholnej politiky v roku 2020 na chrbte fašistov z ĽSNS a nebolo to z jeho strany faux pas, ktoré sa stane človeku raz život, keď tak veľmi chce byť poslancom parlamentu, že sa pozabudne rozhliadnuť po ostatných ľuďoch na kandidátke. Taraba vedel, za koho kandiduje, nič neľutuje, on je taký. Takže sa nemôžeme ani diviť, aké politické metódy používa a koho na ne namotáva. Ľudí rozvášnených Tarabovým systematickým huckaním zmapoval v tomto blogu bývalý poslanec a takpovediac kronikár temných zákutí slovenskej spoločnosti Ján Benčík. Je to znôška primitívnych vulgárností. Na zaplakanie. Ale Tomáš neplače, on sa z toho teší, odhadujeme. Veď možno mu z nich kvapne ďalšia funkcia.

Hovoríme o funkcii europoslanca. Taraba totiž kandiduje do Európskeho parlamentu na kandidátke SNS. Nie je na nej jediný minister, lebo je tam s ním aj ministerka Martina Šimkovičová. A to je ďalšia vec hodná povšimnutia. Jeden by povedal, že keď sa niekto stane veľaváženým ministrom, má vážny záujem riadiť, rozhodovať, skrátka pracovať pre štát vo výkonnej moci. Taraba so Šimkovičovou zjavne nie sú zapálení pre prácu vo výkonnej moci. Nikdy to síce verejne nepotvrdia, že plat a relatívny komfort europoslanca prebíja slovenské ministerské i poslanecké pachtenie, ale čo iné ako materiálny prospech by ich v nenávidenom Bruseli tak lákalo? No. Ešte v europarlamente nie sú, ešte im môžu občania a občianky povedať – pekne vy len pracujte na ministerstvách (ešte republika nie je dostatočne rozbitá a rozoštvaná).

Beda im

Averzia ministra Tarabu k elementárnej slušnosti a demokracii má viac podôb. Jednou z nich je naozaj hlboké nepriateľstvo k mimovládnym organizáciám. V krátkom čase má vyvrcholiť schválením zákona o neziskových organizáciách, podľa ktorého sa zavedie do praxe nový pojem – organizácia so zahraničnou podporou. Definícia podľa predstáv Tarabových spolustolovníkov v SNS je takáto: „Za organizáciu so zahraničnou podporou sa považuje zapisovaná osoba podľa § 2 ods. 2 tohto zákona, ktorá dostáva finančné alebo iné hmotné plnenie prijaté priamo alebo nepriamo od zahraničnej fyzickej alebo právnickej osoby alebo od domáceho subjektu, ktorý má označenie „organizácie so zahraničnou podporou“ a ktorých príspevky jednotlivo alebo v úhrne za kalendárny rok presiahnu 5 000 eur.“ Je to výborný nápad, konečne uvidíme, koho tu platí ruská rozviedka!

Tarabovi prívrženci to zas, pravdaže, vidia takto: že konečne sa uvidí, koho tu platia USA a EÚ. (A potom beda im!). Ale aj títo občania a občianky niekde žijú, bývajú a majú napríklad ústavné právo „na priaznivé životné prostredie“. Zvlášť im sú venované nasledujúce odseky, keby sa k nim nejakou čudnou zhodou okolností dostali.

Minister Taraba z vlastnej iniciatívy pripravil novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Návrh je už v parlamente, je rozsiahly a rozsiahle sú k nemu aj pripomienky. Tú, ktorá by mala zaujímať širokú verejnosť, teda verejnosť, ktorej nie je jedno, či v blízkosti jej bydliska sa postaví napríklad baňa, skládka odpadov, krematórium, veľkokapacitný kurín či chlievy, podali práve mimovládne organizácie. Minister Taraba to totiž vymyslel tak, že na tieto a kopu ďalší aktivít, ktoré sú spísané v prílohe zákona, sa bude vzťahovať takzvané zisťovacie konanie. V ňom sa zistí a záväzne rozhodne, či sa začne posudzovanie vplyvov na životné prostredie, teda odborný a relatívne zložitý proces známy ako EIA, alebo ho nebude treba. Pointa je v tom, že minister Taraba zo zisťovacieho konania vylúčil verejnosť a dokonca i tie obce, na ktorých území sa síce priamo stavať nebude, ale budú takouto stavbou dotknuté. Napríklad chliev postavený na okraji extravilánu obce A môže mať negatívny vplyv na čuchové bunky obyvateľov obce B, lebo ich obydlia sú k chlievu bližšie ako obydlia v obci A; ale tí už budú mimo zisťovacieho konania i so svojím obecným zastupiteľstvom. A toto okrem iného Tarabovi v pripomienkovom konaní vytkli práve mimovládky. Takže poznáme nielen ideologický, ale aj praktický dôvod, prečo ich vládni budovatelia majú tak v žalúdku. Mimovládky sa opreli o slovenskú ústavu, demokratické procedúry, medzinárodné záväzky, ale aj elementárnu logiku. Ak slovenská ústava hovorí, že „každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie“, tak to platí aj pre ministra životného prostredia Tarabu.

Sladká, demokratická Kanada

Mimovládky svoju výhradu sformulovali takto: „Navrhovaná právna úprava ohľadom zisťovacieho konania (z ktorého je úplne vylúčená verejnosť, ako aj dotknuté obce, na území ktorých sa posudzovaná činnosť nebude realizovať, ale môžu ňou byť dotknuté) je v priamom rozpore so Smernicou EIA, ako aj s Aarhuským dohovorom. Žiadame zachovať súčasnú právnu úpravu, podľa ktorej sa zisťovacie konanie vykonáva v režime správneho poriadku a kde je garantovaný prístup verejnosti k informáciám, ako aj jej právo zúčastniť sa rozhodovania o tom, či sa navrhovaná činnosť bude alebo nebude posudzovať z hľadiska jej vplyvov na životné prostredie.“ Vyjadrené metaforou, keďže chlievy smrdia aj voličom koalície, aj oni majú právo zasahovať do plánov na ich výstavbu.

No a takto mimovládkam odpovedalo Tarabovo ministerstvo: „Cieľom právnej úpravy zisťovacieho konania nie je vylúčiť verejnosť, ale prenechať rozhodovanie o tom, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena má byť predmetom posúdenia podľa zákona EIA na príslušnom orgáne, ktorý má mať podľa smernice EIA odborné kapacity na takéto posúdenie.“ V prvej časti tohto posolstva sa zavádza, lebo verejnosť je zo zisťovacieho konania vylučovaná a v druhej časti sa hovorí v podtexte toto: nebudú nám do rozhodovania kecať laici či zapredané „organizácie so zahraničnou podporou“, na to sme tu my (Tarabovi odborníci.)

Všimnime si, keď ide o kopanie do prezidentky, mimovládok, Bruselu…, tak na to sú obyčajní ľudia vrátane tých rozzúrených neobyčajných Tarabovi a spol. dobrí. Keď ide o záujmy podnikateľov, zisky (a temné provízie), vtedy im je celá verejnosť aj s ich vlastnými prívržencami ukradnutá. Tarabov návrh novely o posudzovaní vplyvu na životné prostredie je ukážkový príklad.

Nuž takto arogantne sa štát voči Kanaďanom určite nespráva. V západných demokraciách veci časom vykvasili tak, že otázky výstavby a ochrany životného priestoru ľudí sú citlivo zvažované. Tam sa verejnosť nevylučuje, ale k rozhodovaniu prizýva. Nie napriek, ale vďaka tomu je tam aj viac spokojnosti a blahobytu. Zhodou okolností práve verejný funkcionár Tomáš Taraba by to mal dobre vedieť. Má v Kanade dom so záhradou, ktorý vraj slúži na rodinné účely. Teraz to dáva zmysel: tam sa politik Taraba uchýli, keď mu raz v blízkosti slovenského bydliska postavia kurín.