V redakciiKomentátori Denníka N: V KDH zatiaľ vyzerajú ako užitoční idioti

Monika TódováMonika Tódová
30Komentáre
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Úspech zbierky na muníciu je prejav vzdoru voči Ficovi, ale aj odkaz Ukrajincom, že tu stále sme a podporujeme ich, hovoria komentátori Roman Pataj a Filip Obradovič.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Vychutnávajte si každý deň plnými dúškami so svetovo ocenenou kávou a darčekmi od EBENICA COFFEE.

Česká vláda mesiace pracuje na veľkom nákupe munície pre Ukrajinu, premiér Robert Fico (Smer) odmietol prispieť a slovenskí občania už vyzbierali vyše dva milióny eur. Zbierka sa volá: Keď nie vláda, posielame my. Čo týmto Slováci odkazujú Robertovi Ficovi? 

Roman Pataj: Nie je to len odkaz Robertovi Ficovi. Je to gesto vzdoru voči nemu, ale je za tým minimálne rovnako silná túžba ukázať svetu, že Slovensko neznamená Robert Fico, že postoj Slovenska k vojne na Ukrajine sa nerovná postoju slovenskej vlády. Toto je možno ešte silnejšia emócia a motivácia ľudí, ktorí posielajú peniaze. Boli zvyknutí, že Slovensko bolo jednoznačne na strane Ukrajiny, boli na to pyšní. Teraz o ten pocit hrdosti prišli a chcú svetu ukázať, že sme nikam neodišli, sme stále tu a na strane obete.

Akú úlohu v tomto celom zohráva, že je po prezidentských voľbách a časť krajiny je sklamaná, že aj tieto voľby vyhral Robert Fico?

Filip Obradovič: Načasovanie zbierke pomáha. Ľudí, ktorí nevolili kandidáta vládnej koalície, bolo 1,2 milióna. Je to veľké množstvo, stále sú zmobilizovaní a sú nespokojní s tým, ako dopadli parlamentné aj prezidentské voľby. Emócia, ktorá je tu po voľbách, pomáha, aby ľudia ukázali, že Slovensko nie je len Robert Fico.

Čo sa aktuálne deje na Ukrajine a ako veľmi teraz ukrajinská armáda potrebuje muníciu?

Roman Pataj: Na Ukrajine to teraz vyzerá veľmi zle. Ukrajinskej armáde chýba úplne všetko – ľudia, munícia, technika. Rusom sa v posledných týždňoch podarilo zničiť osem z jedenástich ukrajinských tepelných elektrární. Zničili najväčšiu vodnú elektráreň na Dnepri pri Zaporižii aj ďalšie vodné elektrárne. Kamkoľvek sa na Ukrajine pozrieme, situácia je zlá a munícia je toho súčasťou. Rusi pomaly postupujú a do značnej miery im to umožňuje práve to, že na mnohých miestach Ukrajinci nie sú schopní klásť im odpor, lebo nemajú dostatok munície. To, že česká vláda zohnala muníciu, rozbehla iniciatívu, je pre ukrajinskú armádu dôležitá vec. To, že sa k tomu pridali aj slovenskí občania, je silné gesto, ale má to aj reálne dôsledky, a to veľkú reálnu pomoc pre ukrajinskú armádu.

Naša kolegyňa sa na vláde opýtala ministra Tomáša Tarabu, či prispeje na muníciu. On povedal, že nepodporuje zbrojenie a vynadal novinárom, že moralizujú. Čo nám to povedalo o Tarabovi?

Filip Obradovič: Že dobre pozná svojho voliča. My si tu môžeme povedať, že vystúpenie Tomáša Tarabu bolo hrozné a nepatričné, aj smerom k novinárovi a Ukrajine, ale faktom je, že prieskumy hovoria, že dve tretiny Slovákov sú proti zbrojeniu a vojenskej pomoci Ukrajine. Tomáš Taraba išiel na istotu a žiadna iná odpoveď ani nemohla byť. Trochu sa však ukazuje, že Tomáš Taraba možno nebude až taká trieda, ako sme si mysleli. Nemá až tak pod kontrolou emócie ako predseda Smeru Robert Fico. Do istej miery to môže byť aj účel – dnes je iná doba ako v čase, keď Robert Fico smeroval hore. Dnes voliči SNS a radikálne zmýšľajúci voliči žiadajú svojich zástupcov v politike, aby sa takýmto agresívnym spôsobom správali k novinárom, ktorých neuznávajú. Je to nechutné, ale Tomáš Taraba išiel na istotu.

Zbierku na muníciu podporil aj partizán Otto Šimko, ktorý bojoval v SNP. Keď dáme vedľa seba Šimkovo video a to Tarabovo, čo vidíme?

Roman Pataj: Dva rozličné vesmíry. Veľa ľudí to cíti tak, že sú proti zabíjaniu a nechcú ho podporovať, preto im robí problém dať peniaze na smrtiacu zbraň, muníciu. To je úplne v poriadku a je to legitímny postoj. Takíto ľudia môžu prispievať napríklad na sanitky, prieskumné drony, humanitárnu pomoc. Taraba nie je tento prípad. On je prípad človeka, ktorý vlastne hovorí, že vojnu vyhrá Rusko. Ukrajina ako obeť nebude mať šancu brániť sa.

Ešte horšie pre mňa bolo vystúpenie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) a myslím, že to povedal aj poslanec Smeru Richard Glück: že ľudia by radšej mali posielať peniaze na niečo iné. Napríklad chudobným ľuďom na Slovensku, že sú lepšie zbierky, na ktoré sa dá prispieť. To sa mi zdá byť perfídne, lebo som presvedčený, že drvivá väčšina ľudí, ktorí poslali peniaze na Ukrajinu, posielajú peniaze aj na rôzne zbierky pre chorých ľudí. Týmto spôsobom sa snažili podsúvať svojmu publiku, že ľudia, ktorí na tú muníciu prispeli, sú nemorálni a namiesto toho, aby pomáhali núdznym ľuďom, pomáhajú pri zabíjaní. Odporné a naozaj podlé.

Všimnú si tieto peniaze na Ukrajine alebo v zahraničí? Je to tak, že už sme vyzbierali viac ako prispeli niektoré vlády?

Roman Pataj: Existuje jeden rebríček a podľa neho sme už prekonali slovinskú vládu, ktorá prispela miliónom eur, aj Island, ktorý dal dva milióny eur. Ďalšia krajina dala desať miliónov eur, bolo by super, keby sme sa dostali až tam, aj keď to sa asi nestane. Treba povedať, že drvivá väčšina krajín sveta peniaze nedáva, týka sa to len Európy. Je super, že Slovensko sa takto pridalo. Správa o zbierke už bola na BBC, začínajú o tom písať ukrajinské noviny, pomerne veľký článok zverejnil významný ukrajinský web Hromadske aj Kyiv Independent, anglicky píšuce ukrajinské noviny. Na Ukrajine to určite zarezonuje. Videl som aj video od vojakov z frontu, ktorí ďakujú za túto zbierku a hovoria, ako si to vážia.

Taraba tento týždeň odmietol odvolať z funkcie štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Filipa Kuffu (SNS), hoci sa protizákonne preháňal na štvorkolke v chránenom parku, predtým huckal dav na novinárku Markízy Martinu Törökovú. Zároveň jeho stranícky kolega Rudolf Huliak fajčil v parlamente a tvrdil, že experimentuje s rastlinou, na ktorú fúka dym. Dokedy takíto ľudia môžu politicky fungovať?

Filip Obradovič: Človeku sa rozum zastavuje, keď vidí každý deň nejaké ich vystúpenie, ich kroky a argumenty a to, ako sa správajú voči vlastným voličom. Síce im hovoria veci, ktoré chcú počuť, ale v skutočnosti ich nezaujímajú. K Slovensku sa správajú ako k svojmu lénu. Na to, dokedy môžu prežiť, existuje ľahká odpoveď. Najbližšie tri roky určite prežijú, pokiaľ vydrží táto vládna koalícia. Čo bude potom, rozhodnú voľby a Robert Fico. On rozhodne, či SNS úplne zruinuje alebo si ju nejakým spôsobom pripúta ešte viac k sebe a k Smeru. Pokiaľ bude voličská podpora pre takýto typ radikálnej politiky, bude tu medzi nami a takíto ľudia budú na obraze, v parlamente aj vo vláde.

Taraba zároveň povedal, že určite sa okreše prorodinný balík Igora Matoviča. Urobí to Robert Fico?

Filip Obradovič: Prorodinný balík Igora Matoviča je zložený z dvoch vecí – rodinný prídavok 60 eur a daňový bonus 140 eur. Mesačne je to dvesto eur, o ktorých Igor Matovič stále hovoril. Vládni politici hovoria, že na sociálne dávky nebudú siahať, to znamená, že prídavky nezmenia. Daňový bonus, ktorý predstavuje 800 miliónov ročne, však nejakým spôsobom okrešú. Máme informácie, že Inštitút finančnej politiky už počíta, ako by sa to dalo okresať. Nevieme, kam až si trúfnu zájsť. Situácia s verejnými financiami je naozaj zlá, sme tesne pred bankrotom, finančné trhy nám to dávajú jasne najavo, máme vysoké rizikové prirážky pri pôžičkách. Niečo urobiť musia a toto je jedna z tých vecí, pretože je to dielo Igora Matoviča, oni za to nehlasovali.

Ako dopadne debata o tom, kto bude predseda parlamentu? Post chce Andrej Danko, ale Hlas na funkciu nominoval Richarda Rašiho, o ktorom sa zatiaľ nehlasovalo. Čakajú na eurovoľby a na to, či sa Danko stane europoslancom. 

Roman Pataj: Dopadne to tak, ako sa rozhodne Robert Fico. Andrej Danko sa do Európskeho parlamentu nedostane, taký scenár si neviem predstaviť. To by ten problém mohlo vyriešiť. Ale ja som takisto predpovedal, že Ivan Korčok vyhrá prezidentské voľby. Po eurovoľbách sa rozhodne podľa toho, čo bude chcieť Fico a on urobí to, čo bude pre jeho vládu najlepšie. Neexistuje legitímny dôvod na to, prečo by mal Hlas prísť o miesto predsedu parlamentu. Prezidentské voľby sú úplne iný šport ako pravidlá, na ktorých sa dohodlo fungovanie koalície po parlamentných voľbách.

Filip Obradovič: Podľa mňa sa nečaká na to, čo bude s Andrejom Dankom, je to skôr o tom, že to teraz nechcú riešiť. Pre Fica to nie je priorita. On vie, že Danko niečo chce a Hlas mu to nedá, tak naťahuje čas, nemá tým čo stratiť. Má tam dvoch rozhádaných koaličných partnerov, on sa môže dívať, môže ich ešte poštuchávať. Fico na jednej strane podkopáva autoritu Hlasu, keď hovorí, že Danko by si zaslúžil tento post. Zároveň sa Tomáš Taraba stal hovorcom Fica, chodí po médiách a oznamuje veci, ktoré sa dejú v koalícii – okresávanie balíka Igora Matoviča, zhodu na kompromisnom riešení RTVS, kopec iných vecí. Danko tam v skutočnosti hrá posledné husle a reálne má dôvod byť frustrovaný.

Bývalú poslankyňu Smeru Ľubicu Roškovú podmienečne odsúdili za podvody s dotáciami. Je to príklad toho, že hoci Fico zrušil špeciálnu prokuratúru, tak nevie úplne zastaviť všetky kauzy svojich ľudí alebo Rošková nie je taká dôležitá, aby sa viac angažoval?

Roman Pataj: Je to dojazd vecí, ktoré sa začali dávno predtým, ako sa dostal znovu k moci. Toto už bolo asi v štádiu, ktoré sa nedalo zastaviť, pani Rošková dostala podmienku, čo Roberta Fica asi nebude nejako extrémne trápiť. Navyše bude hovoriť, že aha, čo vy mne vyčítate, že ničím systém spravodlivosti, veď počas našej vlády odsúdili moju bývalú poslankyňu. Ešte to bude môcť pre seba využiť v komunikácii s Európskou komisiou, so svojimi voličmi, lebo tým stačí málo. Pritom tento prípad je spomedzi všetkých, o ktorých sa tu bavíme, jeden z tých menej dôležitých.

Cez týždeň sme sledovali pomerne neuveriteľný príbeh o tom, že v Kongu zadržali bývalého šéfa inšpekcie SIS Borisa Beňu, ktorý tam bol legálne, ale Slovenská informačná služba sa ním zaoberala a obvinili ho tam zo špionáže. Stalo sa to v čase, keď sa mal vrátiť na Slovensko, aby svedčil v prípade bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Ako tomu rozumiete? 

Filip Obradovič: Pripadá mi to trochu ako vybavovanie si účtov. Interpretácia, že Vladimír Pčolinský má ešte vplyv na SIS a takýmto spôsobom sa mstí človeku, ktorý ho dostal do problémov, znie zaujímavo aj logicky, ale nejde mi do hlavy, čo Beňa v Kongu robil. Vôbec tomu nerozumiem, celý príbeh sa mi zdá čudný, každá jeho časť pofidérna a vôbec nerozumiem, čo sa tam odohráva. Jeho advokát hovorí, že tam bol legálne pracovať, ale čo tam môže robiť? Aká špionáž? Išiel do Konga rozdávať rozumy? Alebo hovoriť, čo sa tu na Slovensku deje? Zdá sa mi to absurdné.

Roman Pataj: Ja som tomu porozumel tak, že zo špionáže ho obviňuje Kongo, možno som úplne mimo. Ale ísť do Konga, do krajiny, v ktorej nevládne zákon, právny štát tam neexistuje a zákon má ten, kto má peniaze? V Kongu prebieha občianska vojna, snaží sa tam intenzívne presadiť Rusko, bola tam jedna zo základní vagnerovcov ešte pred tým, ako ich rozpustili, a iných tajných služieb. To je čisté Eldorádo. Ja by som do Konga nechcel ísť.

Dvaja prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí dozorovali kauzu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš odchádzajú od 1. júla z prokuratúry. Mali to vydržať?

Filip Obradovič: Nie som tu na to, aby som niekomu siahal na svedomie, je ich osobné rozhodnutie, že sa nepodriadili šikanóznemu správaniu generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý urobil všetko pre to, aby ich vyštval. Ponížil ich, keď ich preradil na útvary, ktoré sa nezaoberajú trestnými vecami. Patria k najlepším prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, riešili iné kauzy, nielen tie politicky citlivé.

Vieme veľmi dobre, o čo Marošovi Žilinkovi a tejto vládnej garnitúre ide. Druhá vec je, že sami dobrovoľne odišli a vzdali sa možnosti ovplyvňovať to, akým spôsobom nakoniec dopadne prípad vraždy. Keď sa náhodou udeje niečo zlé, prejde to na prokurátorov, ktorí budú do prípadu neadekvátne zasahovať, bude sa im to ťažko vysvetľovať. Ich obžaloba hovorí, že vraždu si objednal Marián Kočner. Ak to prejde na úplne inú cestu, tak páni Harkabus a Mikuláš už nebudú môcť nič povedať, lebo ten prípad nechali tak. Robert Fico aj pred voľbami avizoval, že majú nejaký iný motív, a zastával sa Kočnera.

Ako sa dá pochopiť, že Žilinka vyštval z prokuratúry ľudí, ktorí sa veľmi dôkladne a úspešne zaoberali aj kauzou, kde je on sám poškodený? 

Roman Pataj: Podľa mňa sa nechali vyštvať príliš rýchlo. Ja tomu nerozumiem. On ako generálny prokurátor možno uvažuje, že tá časť kauzy, ktorá sa ho týka, sa nejako vyrieši. Študoval som si etický kódex prokurátora a je tam veta, že súčasťou kódexu a povinnosti prokurátora je aj dbať na riadny chod prokuratúry. Maroš Žilinka vyštvaním elitných prokurátorov podľa mňa nedbá na jej riadny chod. Keby mu na ňom záležalo, tak chce, aby najlepší ľudia pracovali na najdôležitejších prípadoch, čo sa zjavne nedeje. Keby sme žili v krajine, kde si sami prokurátori vážia svoj vlastný etický kódex, tak sa pýtajú Maroša Žilinku, či ho svojím správaním neporušuje.

Čo pre justíciu znamená odvolanie Jána Mazáka z funkcie predsedu súdnej rady? Vrátia sa znovu časy Štefana Harabina a systém šikany sudcov, ktorý zaviedol? 

Roman Pataj: Nedá sa to vylúčiť. Počul som, že predsedníčkou súdnej rady chce veľmi byť sudkyňa Marcela Kosová. Má lepšie móresy ako Štefan Harabin, vyzeralo by to civilizovanejšie. Ale 15. júna, keď sa stane prezidentom Peter Pellegrini, sa v súdnej rade vymenia ďalšie tri mená, nominanti prezidenta. Hlasovanie o Jánovi Mazákovi ukázalo, aké je tam rozloženie síl. Po tom, ako príde Pellegrini do úradu, sa rozloženie síl v súdnej rade môže ešte viac posunúť v prospech Ficovej predstavy o justícii. Očakávam, že sa to nestabilizuje, ale bude sa to zhoršovať. Ako ďaleko zájdu, si nedovolím odhadovať. Politická objednávka je, aby to bolo veľmi ďaleko.

Je podľa vás vylúčené, že Fico využije túto jedinú príležitosť, ktorú má, a prihlási sa na uvoľnené miesto sudcu Ústavného súdu? Už nikdy nemusí mať takto naklonené okolnosti – väčšinu v parlamente a ešte aj prezidenta, ktorý ho môže vymenovať.

Filip Obradovič: Myslím si, že to je takmer vylúčené. Robert Fico je predseda vlády, a ak ho počúvate a sledujete, robí to s chuťou. Má motiváciu dokončiť veci tak, aby sa cítil v bezpečí on a jeho ľudia, ktorí boli ohrození posledné tri roky. To sa mu zatiaľ nepodarilo úplne, lebo novela Trestného zákona je na Ústavnom súde. Stále im hrozí trestné stíhanie, poprípade väzenie. Myslím si, že tak trochu pochopil, že keď chce zostať v bezpečí a v pokoji, musí robiť to, čo vie najlepšie. Byť predsedom Smeru a ovládnuť tento štát tak, aby sa nikdy nedostal do situácie, v akej bol posledné tri roky. Neočakávam, že by išiel na Ústavný súd. Znamenalo by to, že by voličom a všetkým svojim ľuďom povedal, že zdrhá z boja. Nemyslím si, že je takto nastavený.

Roman Pataj: Zdá sa mi, že jedno miesto sudcu na Ústavnom súde sa uvoľní ešte v roku 2026. Teraz Robert Fico nemá dôvod, aby odišiel na Ústavný súd. V roku 2026, keď dosiahne všetko, bude trochu iná situácia. Tam by to už začínalo byť pravdepodobné.

KDH sa snaží po prezidentských voľbách oddeliť od ostatných opozičných strán, pripravili zákon o medveďoch, ktorý zahŕňa aj strieľanie vlkov a rysov a posunuli ho ministrovi Tarabovi. Potom hlasovali za trináste dôchodky. Je to pre konzervatívcov dobrá taktika?

Filip Obradovič: Rozumiem tomu, o čo sa snaží KDH. Súhlasím s názorom, že na to, aby Robert Fico prišiel o moc, aby 1,4 milióna ľudí neboli voliči vládnej koalície, sa opozičné strany musia k voličom priblížiť. Toto je hlavný cieľ KDH. Zacieliť na zmierlivého voliča Hlasu, ktorý je možno trochu konzervatívnejší. Ale spôsob, akým to KDH robí, nie je úplne šťastný. Nechcem podceňovať tému medveďov, v Bratislave a v mediálnych kruhoch sa podceňuje, ale v regiónoch to naozaj cítia. Nie je normálne, aby medveď napádal každý týždeň človeka. Nejaká reakcia musí prísť. To, že to zašlo až sem, je zlyhanie politických elít, ktoré na to kašlali. Už dávno tu mali byť preventívne opatrenia.

Mali sa počúvať odborné hlasy, ktoré hovorili, že vnadiská nemajú byť pod lesom, mali byť označené tabule. Buď je veľa medveďov, alebo sa správajú inak, ako sa správali desiatky rokov. Nerozumiem však, prečo do zákona pchajú aj vlky a rysy. Aký vlk a aký rys koho kedy napadol? Argumentujú tým, že je to potenciálna hrozba do budúcnosti.

Druhá vec je, že keď už sa snažia priblížiť voličovi vládnej koalície a rozhodli sa vo štvrtok hlasovať za trináste dôchodky, tak argumentujú neuveriteľným spôsobom. Schovávajú sa za to, že sa dohodli s vládnou koalíciou s prísľubom, že nesiahnu na druhý pilier. Že nezvýšia dane a odvody, nezrušia daňový bonus na deti. V preklade hovoria, že síce sme zahlasovali za trináste dôchodky, ktoré budú stáť pol miliardy a urobili dieru do rozpočtu, ale dohodli sme sa s vládou, že to nebude nijakým spôsobom sanovať, čo je absurdné. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) otvorene hovorí, že žiadna takáto dohoda neexistuje. Robert Fico z Bruselu odkázal, že by bolo dobré použiť druhý pilier. KDH z toho vôbec zatiaľ nevychádza dobre, skôr vyzerajú ako užitoční idioti.

Roman Pataj: Veľká časť voličov vládnej koalície sú konzervatívnejšie naladení ľudia. V tomto majú ku KDH určite bližšie ako k PS alebo k SaS, tam nie je čo riešiť. Ak chce ísť KDH týmto smerom, tak sa mi nezdá byť šťastné, že idú cestou sociálneho populizmu a trinástych dôchodkov. Nech sa držia konzervatívnych tém, ktoré sú pre nich typické. To je cesta, ako presvedčiť časť konzervatívnych voličov, ktorá dala hlas Smeru, Štefanovi Harabinovi alebo SNS. Tam nech sa snažia. Prečo sa musia pretekať s Robertom Ficom v rozdávaní miliárd, tomu nerozumiem. Ideologicky to dáva zmysel, praktické prevedenie je zatiaľ biedne.

Filip Obradovič: Taktika, že musíme aj sociálne podporiť voličov, mi dáva zmysel. Je to nezodpovedné voči verejným financiám. Môžeme si povedať, že je tu vládna moc, ktorá povie, že budeme podporovať rodiny. Povedal to Igor Matovič a minul na to 1,2 miliardy. Financie neboli kryté, len zobral. To isté platí pri trinástych dôchodkoch. Pellegrini povedal, že budeme podporovať dôchodcov. Nepovedali, odkiaľ tú pol miliardu zoberú. KDH hovorí, aby ich nebrali z iných vecí. To je absurdné. Rozumiem, že chcú hrať aj na to, že budú trochu sociálne populistickí, ale robia to hlúpo.

Kolega Miro Kern napísal, že kandidátom na šéfa RTVS je konšpirátor Lukáš Machala. Myslíte si, že to minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) dovolí?

Roman Pataj: Tomáš Drucker dovolil toľko vecí, že sa musím smiať. Vôbec nemá význam pýtať sa, čo on dovolí.

Filip Obradovič: Má reálnu páku na to, aby mohol niečo nedovoliť?

Roman Pataj: Jedine, keby sa politicky vzbúril. Ale Tomáš Drucker mal toľko príležitostí dať najavo nevôľu s krokmi vládnej koalície a odignoroval to. Neverím, že je tak skoro schopný zasiahnuť v čomkoľvek.

Filip Obradovič: Jedna vec je morálka, druhá vec je, čo môže urobiť. Hodí sa o zem? Odíde z ministerstva, pôjde do Národnej rady a čo?

Roman Pataj: Teoreticky si viem predstaviť, že by nepodporil vládnu koalíciu, ale tá by išla ďalej aj bez neho.

Viete si predstaviť, že by bol Machala šéfom RTVS?

Roman Pataj: Neviem si to predstaviť, ale nevedel som si predstaviť ani to, že konšpirátor bude robiť na pôde ministerstva kultúry právnickú konferenciu o covide, na ktorej sa zúčastní predseda vlády. Takže to, čo si ja viem predstaviť, už vôbec nezohráva žiadnu úlohu.

Okrem zbierky, čo pozitívne sa ešte tento týždeň stalo?

Filip Obradovič: Veľa som rozmýšľal a nakoniec by som chcel pochváliť Markízu. A otázky Martiny Törökovej na Filipa Kuffu, ktorý obhajoval svoje grobianske správanie voči prírode tým, že už keď sadnete do auta, tak ohrozujete chránené muchy. Ona mu na to povedala, že nemáme chránené muchy. Je to veľmi vtipná a bizarná príhoda. Chcem tým ilustrovať, že sa mi zdá, že Markíza sa drží, jej reportéri a reportérky sa držia a robia to spravodajstvo výborne, čo je veľmi dôležité pre psychické zdravie tohto národa. Vládna moc vie, že keď hocičo urobí, príde reakcia zo strany médií.

Roman Pataj: Poviem najprv niečo negatívne. Vrátim sa ešte k medveďom. Nahneval ma titulok v regionálnych médiách, že v Prešovskom kraji videli už druhého medveďa za dva týždne alebo niečo podobné. V Prešovskom kraji žijú stovky medveďov. Keď médiá budú písať, že tam videli už druhého medveďa za dva týždne, to už je hystéria. Problém s medveďmi je reálny, ale myslím, že odtiaľ-potiaľ.

Teraz tie dobré správy. Obidve sa týkajú Ukrajiny. V piatok padlo vzácne ruské lietadlo, ktorým terorizujú ukrajinských civilistov. Lieta stovky kilometrov od územia Ukrajiny, vypúšťa odtiaľ rakety, ktoré potom zabíjajú ľudí v panelákoch a podobne. To lietadlo dnes padlo a je to veľmi dobrá správa, lebo je veľké, drahé a účinné. Druhá správa sa týka zahraničnej politiky. Zrazu sa zreálnila šanca, že americký kongres odblokuje pomoc pre Ukrajinu a uvoľní okolo šesťdesiat miliárd na vojenskú a finančnú pomoc Ukrajine. Môže sa to stať už v sobotu. Bola by to najlepšia správa tohto týždňa.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].