Loď narazila na plytčinu, kapitáni zlyhali. Čo hovoria na voľby osobnosti?

Zuzana Fialová, herečka

Budeme tu pol roka v anarchii. Ale veď – mali sme kelňu v parlamente, mali sme tam komunistov, takže toto prežijeme, bude trochu hanby a o pol roka si to všetci zopakujeme. A keď nie, potom začnem mať strach. Ani nechcem vedieť, na čom by mali stáť dohody takto ideovo roztrieštených strán. Je to zásluhou tejto vlády a premiéra, čo povolil na Slovensku rétoriku, ktorá by mala byť trestná. Kampaňou strachu vyvolal u ľudí pocit, že môžu slobodne nenávidieť a útočiť na iné rasy a menšiny. Toto je výsledok. Za vinníka by som označila Roberta Fica a jeho vládnu stranu.

Milan M. Šimečka, editor Respektu a predseda Redakčnej rady Denníka N

Toto je istým spôsobom Ficov umieračik. Pretože robil všetko pre to, aby získal minimálne 35 percent, a Slovensko mu v princípe povedalo: Choď aj so svojou vládou do čerta. Druhá vec: je evidentné, že je to vzbura proti všetkým tradičným stranám. Slováci mali vždy radi nové nesystémové strany, každé voľby. Ale to, že toľko a také absurdné, ako je Kotleba a Boris Kollár, znamená, že sa Slováci vzbúrili proti celému establišmentu, to je úplne evidentné. V čase predsedníctva Slovenska v EÚ si viem predstaviť jediné zrozumiteľné riešenie – kombináciu Smeru s tradičnými stranami, ktoré sú uchopiteľné a spoja sa proti protisystémovým stranám. Neviem, či je to možné, ale pre Európu by to bolo jediné zrozumiteľné riešenie.

Rudolf Dobiáš, spisovateľ a člen Konfederácie politických väzňov

Slovenská loď narazila na plytčinu. Kapitáni zlyhali.

„Nie konflikty, akokoľvek ťažké, sú tie najväčšie pohromy. Ale to, že nemáme osobnosti veľkého formátu.“ (Ladislav Hanus v roku 1992)

Soňa Szomolányi, sociologička

Kotlebu v parlamente stvorili členovia Smeru so svojím predsedom. Pretože on nasadil tú tému, on zahral na celkom prirodzenú emóciu ľudí, teda na strach, a dokázal z toho urobiť hlavnú tému.

Erik Baláž, ochranár a dokumentarista

Dobrá správa je, že voliči politikov poriadne vyfackali. Niekdajšia sláva Smeru sa už podľa mňa nikdy nevráti. Úspešnejší v pravici by si mali uvedomiť, že  ich hore vyniesol viac protest ako ich mimoriadne schopnosti. Dostali druhú šancu a budú ju musieť rozumne využiť aj v tejto zložitej situácii. Ak to pokašlú, tretiu šancu už nemusia dostať a v ďalšom kole volieb sa politická mapa môže prekresliť ešte viac, vrátane hrozby vzostupu extrémistických strán. Situácia je vážna.

Ľudmila Kolesárová, marketingová manažérka Dobrého anjela

Som z toho smutná. Extrémisti v parlamente – a vyzerá to, že ich tam bude dosť – to je veľmi zlý signál. Možno sme si zvykli na to, že niektorí ľudia sú nerozhodní a možno trochu nevzdelaní, ale že niektorí sú aj plní zloby a netolerancie, to bolí trochu viac.

Martin Filko, šéf Inštitútu finančnej politiky

Zdá sa, že Slováci sa rozhodovali medzi systémom a antisystémom, a najväčšou výzvou nás všetkých je, aby sme našli lepší systém, ktorý posunie Slovensko viac k tomu, ako si ho predstavujú všetci jeho občania.

Lucia Satinská, jazykovedkyňa

Som smutná, sklamaná a nahnevaná. Cítim sa však aj vinná. Výsledky volieb sú pre mňa silným impulzom k tomu, aby som vystúpila zo svojej kaviarenskej bubliny a stretávala sa s ľuďmi po celom Slovensku. Myslím si, že zdravú občiansku spoločnosť neformujú len aktivity politikov. Musíme sa zapojiť všetci. Akokoľvek banálne to môže znieť, musíme sa prestať obviňovať a osočovať, musíme sa začať rozprávať. A počúvať. Ja, možno naivne a idealisticky, stále verím, že pod všetkými tými nánosmi nám ide o to isté: Slovensko, v ktorom môžeme radi žiť.

Dalibor Roháč, analytik z American Enterprise Institute

Kotlebovci, ktorí sa dostali do parlamentu, nie sú len neonacistami. Oni sú a budú spoľahlivými obhajcami cudzích, Slovensku nepriateľských geopolitických záujmov. Kremeľ totiž dlhodobo podporuje extrémistické hnutia po celej Európe. Príkladmi sú francúzsky Národný front, rakúski Slobodní či Jobbik. Jedinou možnou odpoveďou na prítomnosť kotlebovcov v parlamente je tak dôsledná ostrakizácia a dôsledná kontrola ich financií a medzinárodných kontaktov, prv než sa im podarí premeniť na zdanlivo štandardnú, dobré peňažne zabezpečenú a efektívne fungujúcu organizáciu.

Dušan Ondrušek, odborník na riešenie sociálnych konfliktov a šéf neziskovky PDCS

Trpké prebudenie. Najprv sme si zvykli na situáciu, keď máme neonacistu vo funkcii župana, teraz budeme vídavať neonacistov v parlamente. Čo nás čaká o pár rokov – nacistická ideológia vo výučbe na školách, nacizmus v médiách…? Ukazuje sa, že odstrašujúca politická skúsenosť s autoritárskymi ideológiami je neprenositeľná. Možno si ich každá generácia musí odskúšať – nanovo a na vlastnej koži, od pseudovlasteneckého poblúznenia až po vyrovnanie sa s nepriateľmi. Nemecko si z tejto skúsenosti dokázalo vziať lekciu. A takým ako my, čo nedokážu reflektovať vlastnú históriu, neostáva nič iné ako reparát.

Eva Mosnáková, šéfka Klubu seniorov, ktorí prežili holokaust

Sústavné a hlasné strašenie inváziou utečencov na Slovensko teraz dáva úrodu – ukazuje to hnednutie našej krajiny. Nie nadarmo signalizovala anketa na stredných školách vysoký počet študentov rozhodnutých voliť kotlebovcov. Na rozdiel od Nemecka sa však u nás dodnes poctivo nespracovali ani temné stránky vojnového slovenského štátu. Nadprácu vtedajšej vlády pri vyhnaní židovských spoluobčanov, ale aj slovenských antifašistov a  zajatých  bojovníkov SNP  do vyhladzovacích koncentračných táborov časť školských učebníc dejepisu takmer neuvádza. Aj vyjadrenia pracovníka dôležitej inštitúcie pre pamäť národa pána Martina Lacku podporujú toto kotlebovské hnednutie. Pamätníky kontroverzným osobnostiam z tohto obdobia takisto zvádzajú neskúsených mladých ľudí na  scestie. Výsledky týchto slobodných volieb sú informáciou o stupni  zrelosti voličov – od jednoduchej túžby po imaní či moci až po predstavy o dobre fungujúcom, spravodlivom politickom útvare, ktorý by bol schopný riešiť nemalé problémy u nás aj mimo nás, čo nás kvária. Poznám viacero vynikajúcich kandidátov na poslancov parlamentu, no isté je, že ich účinkovanie nebude prechádzkou po ružovej záhrade.

Koloman Kertész Bagala, vydavateľ

Odvolil som. Hádam nebudem za vola. Včera som vtipkoval, čo s parlamentom (odvšivaviť, odvoliť). Dnes dvojzmyselne volím slovo „Porážka“.

Radim Jančura, majiteľ spoločnosti RegioJet

Výrazne nižší počet hlasov pre Smer-SD Roberta Fica je určite veľkým prekvapením. Výsledky volieb jednoznačne dokazujú, že si Slováci prajú zmenu. Svoj hlas dali vo veľkej miere aj pravicovým stranám, ktoré jasne podporili boj proti korupcii a férové zadávanie verejných zákaziek. To by malo priniesť financie na zlepšenie stavu slovenského zdravotníctva a školstva, ktoré nie sú v dobrom stave.

Michal Vašečka, sociológ

Nie málo voličov je natoľko zúfalých z politiky toho, čo voláme štandardné strany, že sa začali uchyľovať k tomu, čo sa udeje vždy a všade vo svete, keď štandardné strany dlhodobo nereagujú na ich podnety a neriešia ich problémy.

Veronika Pizano, vysokoškolská učiteľka a blogerka

Tí voliči, ktorí sa odklonili od Smeru, sa priklonili k tváram, ktoré hlásia, že tu urobia poriadok. Mladí voliči nepoznajú história a ľahko sadli na lep pekným rečiam, za ktorými nehľadajú skutočnú podstatu. Nechce sa mi hľadať vinníka, nejaký podiel na tom máme všetci. Ale chcem vidieť, že sa pravica dá dokopy a vytvorí vládu. Verím, že pochopia, akú veľkú zodpovednosť majú, a nech im je Kotleba v parlamente jej neustálou pripomienkou počas nasledujúcich štyroch rokov.

Richard Stanke, herec

Som šokovaný. Šokoval ma Kotleba, SNS a v podstate aj Boris Kollár. V tomto náznaku, čo je teraz, si neviem predstaviť, ako sa dá zostaviť nejaká vláda.

Elena Kohútiková, zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB banky

Výsledky parlamentných volieb priniesli veľa prekvapení. Zostavenie stabilnej vlády si bude vyžadovať veľa politického kumštu, trpezlivosti a kompromisov. Verím, že sa podarí zostaviť takúto vládu, nebude to však jednoduché.

Michal Havran, novinár

Zodpovednosť ide na všetky stredové strany, ktoré neboli schopné ísť proti prúdu a povedať to, čo zodpovední politici majú: krajina sa nemá báť, má byť sebavedomá a myslieť na budúcnosť, a nie sa umárať v apokalyptických scenároch.

Vlado Rafael, publicista, združenie EduRoma

To, že sa dostala do parlamentu aj ĽSNS a SNS, je správa o zlyhaní štandardných politických strán a o hodnotovom kolapse nezanedbateľnej časti voličov. Slovensko je stále historicky determinované obdobím vojnového Slovenského štátu a dnes úspešne kopíruje radikalizáciu politiky v strednej Európe. Tento stav však poukazuje aj na zlyhanie intelektuálov a občianskej spoločnosti, ktorá stále nedokázala nájsť účinný liek na to, ako presvedčiť bežných ľudí, že takéto strany v parlamente jednoducho nemajú čo hľadať… Nedá sa predsa vystupovať proti fašistom v banskobystrickej župe len vtedy, keď Kotleba odmietne udeliť dotáciu tamojším umelcom na kultúru. A keď ju napokon dostanú z iných zdrojov, tak prestanú štrajkovať. Jednoducho nedokážeme vidieť ďalej od vlastných zadkov. Nezlyhal Kotleba, zlyhali sme my. A to sa musí začať meniť.

Peter Zálešák, predseda predstavenstva Nay

Teší ma výsledok SaS a aj skutočnosť, že Richard Sulík dostal ako druhý v poradí mandát na zostavenie vlády. Tým sa však dobré správy končia. Vzhľadom na absenciu KDH v parlamente nebude možné zostaviť zmysluplnú pravicovú koalíciu, čo bude viesť k predčasným voľbám. Účasť Kotlebu v parlamente hodnotím ako dôsledok zlyhania tradičných strán, no nepreceňoval by som jeho vplyv na reálnu politiku. Voliči jednoznačne ukázali, že majú dosť vlády oligarchov, a v prípade účasti ktorejkoľvek pravicovej strany vo vláde so Smerom by som to považoval za zradu.

Zuzana Kizáková, koordinátorka dobrovoľníckej pomoci pre utečencov

Pred 72 rokmi poslali fašisti mojich starých, prastarých rodičov a ich rodiny do koncentrákov. Väčšina z nich sa už odtiaľ domov nevrátila. Pre fašistov som nikdy v živote nestretla svoju babku Terku, lebo odišla príliš mladá pre choroby z lágra. A dedko Jakub nám zomrel, keď som mala tri roky. Učili nás, že históriu si treba pripomínať, aby sa už nikdy nezopakovala. Pamätám si, keď sa do Mečiarovej vlády dostala SNS so Slotom a naša tetka a susedka Blanka, ktorá sa cez holokaust ukrývala v horách s rodinou, k nám prišla s plačom, že sú tu opäť a že nás opäť budú posielať do plynu. Že Slota vyzerá a je ako Tiso. V pohodlnom živote v Európe, v EÚ, v 21. storočí, sme si mysleli, že sa to predsa zopakovať nemôže, že toto už nikto nemôže dnes dopustiť. Ja sa posledný polrok pozerám na taký fašizmus, xenofóbiu, zlo, nenávisť, násilie… Nemôžem to, pravdaže, porovnávať s holokaustom. Ale plačem, že žijeme v skurvenom systéme, ktorý ľudí ako Kotleba už dávno neposlal do basy, plačem, že na Slovensku je toľko hlúpych, nenávistných ľudí, plačem, že sme dopustili, aby o našich životoch rozhodovali fašisti, nacionalisti, ficovci. Plačem, že tak dopustilo Slovensko, že podobní vládnu v Maďarsku, Poľsku… Plačem, že zo Strednej Európy sa stáva bašta zla. Plačem, že dnešná EÚ sa nečinne pozerá, ako nám na brehoch zomierajú deti, plačem, lebo krajina, v ktorej som vyrástla, už nie je pre mňa.

Fedor Frešo, hudobník

Mám z výsledku volieb veľmi zmiešané pocity. Na jednej strane som rád, že pravica uspela a pomaly sa končí Ficova éra, ale na druhej strane som udivený z úspechu Kollárovej strany a zdesený z úspechu Kotlebu. Nepotešil ma fakt, že sa KDH nedostalo do parlamentu, hoci ich nemám rád. Za tento bordel sa okrem zjavnej nafúkanej hlúposti niektorých politikov podpisuje aj stále platiaci nezmyselný volebný systém. A panstvo ho ani za živý svet nechce zmeniť. Tak nech sa teraz snažia.

Ivor Švihran, organizátor vlastivedných vychádzok a bratislavský aktivista

Hoci slabý výsledok Smeru, parlamentný koniec pre KDH či úspech viac-menej neškodného hnutia Sme rodina by sa dal logicky zdôvodniť, stále visí vo vzduchu, minimálne z bratislavskej perspektívy, ťažko vysvetliteľný a uchopiteľný úspech protidemokratickej Ľudovej Strany Naše Slovensko, ktorú podľa všetkého podporili najmä prvovoliči a mladí voliči. Sám som pred pár rokmi zažil, ako sa mládež, najmä na stredných školách, pomaly radikalizuje a nemá ani poňatia o tom, ako funguje demokratický systém. Je chyba v našom školstve, ktoré síce učí memorovať ústavu, ale už neučí o tom, čo to skutočne je sloboda, demokracia či tolerancia a aké sú pre fungovanie zdravej spoločnosti dôležité? Jeden výkričník vidím aj za bránami parlamentu. Už tretie voľby po sebe „odcucala“ slovenskej pravici vyše štyri percentá mimoparlamentná strana SMK. Je čas, aby prišlo k istej sebareflexii aj na juhu Slovenska, pretože kandidatúra menšinovej a regionálnej strany do celoštátneho parlamentu sa zdá byť čoraz viac zbytočnou, ak nie vôbec škodlivou, pretože sa následne nedá zostaviť pravicová vláda pre chýbajúce percentá. Domnievam sa, že patová situácia sa nakoniec nevyrieši a budú nasledovať nové voľby. SNS mala za cieľ koalíciu so Smerom a do pravicovej koalície sa nepohrnie, a je možné, že sa do nej nakoniec nepohrnie nikto. Most-Híd či Sieť sa zasa nepohrnú do veľkej koalície so Smerom a s SNS a je otázne, ako sa postaví Smer ku Kotlebovi, pretože doteraz ho vždy najmä marginalizoval. Obávam sa, že ďalší vývoj nás môže aj nemilo prekvapiť.

Erik Tabery, šéfredaktor časopisu Respekt

Pre Európu to dobrá správa nie je z viacerých dôvodov. Po prvé to potvrdzuje trend radikalizácie voličov, zároveň nie príliš pozitívny vývoj Vyšehradu a v neposlednom rade je otázka, ako bude vyzerať slovenská vláda v čase predsedníctva Slovenska v Európskej únii. A môže sa pokojne stať, že budú ďalšie – predčasné voľby.

Štefan Korec, onkológ

Voľby dopadli tak ako dopadli. Beriem to ako predčasný príchod jari po zime.  Aj  vtedy pozorujeme ako vyrašia samorasty a neskor pomrznú. Skutočná vegetácia ešte nebola pripravená prebrať sa zo zimného spánku. Spala dlho a tvrdo. Preto sa burina udomácnila na úrodnej pôde. Áno súčasná situácia je výsledkom demagógie zľava a nereagovania sprava. Určite sa musia o zodpovednosť podeliť. Či to bolo neschopnosťou, alebo podcenením situácie, pravica sa nemôže svojmu podielu viny na výsledku vyhnúť. A je to dobre. Ľady sa pohli a na Slovensku príde nová generácia politikov. Poučili sa aj voliči. Lekcia nebude zadarmo. O to viac si to uvedomíme. Bude to bolieť. Ako lekár však viem, že bolesť má svoju biologickú úlohu. A ak je spojená s hojením, je to dobre. Preto verím, že naša dočasná vláda, ktorá vzíde z prekvapivých volieb môže byť medzistupňom pre múdrejšiu vládu s dlhším trvaním,  na ktorú môžeme byť hrdí.

Anton Heretik, psychológ

Mám náladu, ako keď v roku 1994 vyhral Mečiar. Toho sme prežili, snáď prežijeme aj túto garnitúru. Kto sa nepoučí z histórie, bude sa mu opakovať, to platí aj pre červeno-hnedé Slovensko.