Keď je ľahko v škole, bude ťažko v práci

Približne pred mesiacom spôsobila rozruch v prostredí vysokých škôl neveľká nábytkárska firma z Bratislavy. Stačil na to jej náborový inzerát, v ktorom hľadala človeka na marketing a predaj. Najzaujímavejšie na jej inzeráte bolo, že v ňom spísala zoznam škôl a odborov, ktorých absolventov nechce, medzi nimi aj populárne a navštevované zamerania, ako sú sociálna práca či masmediálna komunikácia.

Firmu samu prekvapilo, s akým kladným aj záporným ohlasom sa jej počin stretol. Vysvetlila, že jej jediným cieľom bolo zjednodušiť si výber ľudí a ušetriť čas. S absolventmi vymenovaných škôl nedokázala pracovať, a tak sa jej videlo zbytočné pozývať ich na pohovor. „Skúšali sme to niekoľkokrát, dávali sme im šancu, ale nedalo sa to,“ povedala Oľga Kralovičová z firmy Damon.

Kritickí voči takémuto spôsobu výberu ľudí boli najmä študenti a predstavitelia škôl zo zoznamu nechcených. Napríklad tí z Paneurópskej vysokej školy sa obhájili, že „ide o subjektívny názor jednej spoločnosti, ktorá by takto nemala diskriminovať absolventov vysokej školy”. V reakcii od Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety padlo aj slovo žaloba.

Iní zase postup firmy schvaľovali. „Toto je prirodzený vývoj, že sa zamestnávatelia pozerajú na to, akých absolventov potrebujú,” povedal minister školstva Juraj Draxler.

Medzitým sme zisťovali, aké skúsenosti majú so slovenskými školami ďalšie firmy. Existuje síce niekoľko rebríčkov vysokých škôl podľa rôznych kritérií, ale firmy sa rozhodujú samostatne a na základe svojich vlastných skúseností.

Oslovili sme až stovku spoločností a pýtali sme sa ich, akí sú absolventi vysokých škôl.

Ako to dopadlo s kontroverzným inzerátom nábytkárskej firmy Damon? Záujem o miesto bol vysoký, prišlo sedemsto životopisov. Nedali sa odradiť ani študenti ,,nechcených“ škôl, i keď sa ich ozvalo menej ako obvykle.

Študentku jednej z nich – sociálnej práce na Vysokej škole sv. Alžbety – pozvali na pohovor. Dozvedeli sa od nej, že vo svojom odbore pracovať neplánuje. Do druhého kola ju už nezavolali, pretože ,,nevie, čo chce robiť”.

Úspešní boli uchádzači z Ekonomickej univerzity, Univerzity Komenského alebo Slovenskej technickej univerzity. Hlavne z týchto sa objavila päťdesiatka ľudí v druhom kole pohovoru.

Sociálnu prácu nechceme

Záujem absolventky sociálnej práce o prácu inde je takmer reprezentatívny. Zodpovedá záverom vládneho Inštitútu pre finančnú politiku pri ministerstve financií, podľa ktorého sa zamestná v odbore sociálna práca  len každý piaty absolvent tohto odboru (upravené 3.2. o 15:00).

Šéf firmy, ktorá nábor robila, vie pomenovať svoje výhrady aj bez pomoci rebríčkov a štatistík.

,,Uchádzači z týchto škôl o sebe niečo prezrádzajú,” hovorí Peter Šabo.

Myslí si napríklad, že radi používajú cestu menšieho odporu, pretože na menovaných školách je jednoduchšie získať titul: ,,Títo ľudia sa tak pravdepodobne budú správať aj vo firmách pri plnení pracovných úloh.“

Jeho firma sa snaží byť pri výbere ľudí dôsledná, pripravuje pre nich vlastné testy. Uchádzačov napríklad zarazili otázky: Koľko metrov je 950 milimetrov?, alebo Koľko metrov je 15 decimetrov?

Z pohľadu šéfa nábytkárskej firmy je najväčším problémom vysokých škôl to, že vyradili zo štúdia ťažké predmety a študenti tak nemajú prekážky, ktoré by sa naučili prekonávať. Preto sa na pohovoroch pýta, kto mal červený diplom.

„Tí, ktorí sú zvyknutí robiť veci na dvojky, trojky nedajbože štvorky, niekedy nevedia pochopiť, že ak budú druhí alebo tretí v boji o klienta, je to to isté, ako keby boli poslední,“ hovorí Šabo.

V nábytkárskom priemysle sú podľa neho nízke marže a nároční klienti, preto si nemôžu dovoliť, aby ich zamestnanci robili chyby.

Slabé aj v rebríčkoch

Zoznam nechcených škôl v inzeráte tvorili štyri: Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Vysoká škola v Sládkovičove a Paneurópska vysoká škola.

Prvá z nich ani neposlala údaje do posledného najreprezentatívnejšieho rebríčka vysokých škôl, ktorý zostavuje agentúra ARRA. Zvyšné tri sa v rebríčkoch často umiestňovali na najnižších priečkach.

Napríklad Fakulta špeciálnej techniky na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka skončila posledná v hodnotení technických odborov. Na Paneurópskej vysokej šole zas zle skončila Fakulta informatiky. Vysoká škola v Sládkovičove skončila zle vo viacerých odboroch.

ARRA vo svojom hodnotení berie do úvahy vedeckú činnosť, počet študentov a učiteľov, nezamestnanosť absolventov aj to, koľko ľudí sa na školy hlási a koľko ich vezmú. Výsledok ovplyvňuje aj to, či je škola úspešná pri vedeckých grantoch.

Tento rok by mali byť aj výsledky komplexnej akreditácie. Jej výsledkom môže byť aj zatvorenie školy alebo fakulty, niektoré školy môžu prísť o doktorandské štúdium alebo o možnosť udeľovať titul magister.

Školy: na jednej firme nezáleží

Inzerát firmy Damon vzbudil rozruch aj preto, že firmy sa bežne nevymedzujú voči konkrétnym školám tak otvorene. Práve naopak, pri hodnotení kvality škôl či fakúlt sú veľmi opatrné.

Denník N oslovil sto firiem, ktorých sa pýtal, s ktorými univerzitami majú najlepšie a najhoršie skúsenosti. O menej kvalitných školách firmy nechceli hovoriť oficiálne. Neoficiálne sa v ich odpovediach opakovali väčšinou rovnaké školy, ako uviedla firma Damon v inzeráte, ale aj niektoré ďalšie, napríklad Stredoeurópska vysoká škola v Skalici, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove, Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií či Univerzita J. Selyeho v Komárne. Tieto označili – tiež neoficiálne – za menej kvalitné aj oslovené personálne agentúry.

Menované školy sa bránia. „Áno, niektorí vysokú školu vnímajú menej pozitívne a iní zas jej absolventov bez ďalšieho zamestnávajú. Spravidla to závisí od potrieb firmy,“ hovorí Heidy Schwarczová zo Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici. Ak sa kvalita vysokej školy posudzuje len podľa niektorých absolventov, ktorí nepadnú do oka konkrétnej firme, tak je to dosť zjednodušený prístup pre objektívny pohľad na tú-ktorú vysokú školu, dodáva. Podobne Trenčianska univerzita nesúhlasí s výsledkami sondy medzi firmami. „Univerzita uskutočňuje vlastné prieskumy zamerané na spoluprácu s podnikateľmi a vaše uvedené názory s nimi nekorešpondujú,“ tvrdí škola. Potvrdzovať to má aj to, že je členom piatich veľkých zväzov a združení, napríklad Zväzu automobilového priemyslu či Zväzu priemyslu Slovenska.

„Výsledky prieskumu považujeme za nereálne a pre nás neakceptovateľné,“ pridáva sa Univerzita J. Selyeho v Komárne. Ich absolventi sa zamestnávajú väčšinou na územiach, kde žije maďarská menšina. „Nie sú nám známe žiadne negatívne hodnotenia zo strany zamestnávateľov, cirkevných inštitúcií, škôl či iných subjektov, ktoré našich absolventov zamestnali,“ dodáva.

Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií tvrdí, že približne 50 ich absolventov je na trhu práce a z toho väčšina sú zároveň absolventmi aj iných škôl. „Je teda problematické hodnotiť kvalitu našej školy z hľadiska uplatnenia absolventov. Nie je nám preto ani jasné, ako sa BISLA v odpovediach týchto firiem vyskytla. Predpokladáme, že ide o anekdotický prípad alebo prípady,“ povedala Dagmar Kusá. Uplatnenie absolventov je podľa nej niečo, na čo si škola obzvlášť zakladá a na čo je hrdá, dodala. (Stanovisko doplnené 4.2.)

Zbytočné odbory

Personalisti vo firmách a v agentúrach si často robia obraz o uchádzačoch len podľa absolvovaného odboru. „Ak sa vo februári prihlási absolvent sociálnej práce, filozofie, pedagogiky či environmentálneho manažérstva, viem, že ide o človeka, ktorý od skončenia školy pred pol rokom pravdepodobne už absolvoval desiatky pracovných pohovorov a nikde neuspel,“ opisuje svoje skúsenosti Lukáš Pardubský z mediálnej agentúry MediaMedia.

Keďže mu na ponúkané pozície chodí viac ako sto životopisov, absolventa problematických odborov na pohovor vôbec nepozýva. Podobne to vidí aj riaditeľka ľudských zdrojov v Slovanete Michaela Hercegová.

Najhoršie skúsenosti má s absolventmi pedagogiky, masmediálnej komunikácie, sociálnej práce či rôznych druhov práva, ktoré sa študujú mimo právnickej fakulty. Šéf Bubo Travel Agency Pavel Fellner zase nie je spokojný s úrovňou absolventov technických škôl a práva. Naopak, dobré skúsenosti má s ľuďmi z ekonomických univerzít, najmä so zameraním na cestovný ruch či jazyky.

„Príkladom nezorientovania sa na trhu sú absolventi, ktorí nám opakovane reagujú na každú pozíciu, ktorú inzerujeme. Napríklad, absolvent sociálnej práce nám reaguje na finančného manažéra, ale aj na nákupcu, kvalitára, recepčnú,“ pridáva sa Luboš Sirota z personálky McRoy.

Najlepší na trhu

A absolventi ktorých škôl sú na trhu práce vítaní? Klára Javorská, majiteľka personálnej agentúry Matching, tvrdí, že najlepšie skúsenosti máva so Slovenskou technickou univerzitou, Ekonomickou univerzitou v Bratislave či Fakultou managementu a “Matfyzom” na Univerzite Komenského v Bratislave. Rovnaké školy ako Javorská chvália aj viaceré firmy, ktoré oslovil Denník N.

Dobré skúsenosti s Ekonomickou univerzitou má napríklad obchodný reťazec Metro, ČSOB či UniCredit Bank. V pozitívnych hodnoteniach sa často opakujú aj Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita v Bratislave či Technická univerzita v Košiciach, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Žilinská univerzita. Minister školstva Juraj Draxler si myslí, že kvalita školy súvisí s jej ,,vekom”.

Staršie verejné univerzity si podľa neho udržiavajú akú–takú kvalitu. „Keďže historický vývoj je u nás taký, že nemáme dlhodobú kontinuitu súkromných vysokých škôl, dá sa povedať, že veľa z malých súkromných vysokých škôl neposkytuje dostatočnú kvalitu,“ povedal minister.

Akí sú absolventi

Firmy oveľa otvorenejšie než o školách hovoria o silných a slabých stránkach absolventov. Najviac im chýbajú ich praktické znalosti. Ak má niekto prax už počas školy, rýchlejšie si zvykne na konkrétnu prácu, tvrdí Váhostav. ,,Absolventom zároveň chýba zdravé sebavedomie, ktoré by im pomohlo lepšie sa presadiť v praxi,” dodal Tomáš Halán z Váhostavu. U tých, čo sa do praxe dostanú, podľa neho nevidieť neochotu sa ďalej vzdelávať a pracovať na sebe.

„Množstvu absolvenov chýba sebareflexia, logické myslenie a prirodzená miera pokory,“ tvrdí obchodný reťazec COOP Jednota. Pokora chýba u absolventov aj podľa Tesca, a to spolu s vytrvalosťou a prevzatím zodpovednosti.

Automobilkám zas prekáža, že absolventi nevedia dobre jazyky. „V poslednej dobe sa často stretávame s absolventmi, ktorí neovládajú jazyk, a ten je pre nás najdôležitejší,“ hovorí asistent manažérka oddelenia ľudských zdrojov v Kii Žaneta Ľuptovcová. Podobné skúsenosti má aj Volkswagen.

Nízka latka kvality

Čo s odbormi, ktorých absolventi vo veľkej miere nerobia to, čo vyštudovali? Minister školstva Juraj Draxler si myslí, že štát by ich nemal financovať.

Napríklad odbor sociálnej práce je dnes na desiatich univerzitách. Aj na Univerzite Komenského sa dá od roku 1991 študovať sociálna práca. Univerzita nezvažuje, že by ho zrušila. „Nevidím dôvod uvažovať vôbec nad tým, či našej fakulte kazí meno, pretože študijný odbor sociálna práca má svoju tradíciu a kvalitu,“ povedal Ladislav Vaska, vedúci Katedry sociálnej práce. Jeho absolventi založili napríklad Nota bene, organizáciu Odyseus či Návrat, hovorí Vaska. O odbor je stále záujem.

Ani Trnavská univerzita neplánuje tento odbor zrušiť, je podľa nich dôležitý. „Problémy, ktoré vznikli okolo absolventov tohto odboru z iných vysokých škôl, nevznikli na našej univerzite,“ hovorí Jaroslav Slaný, dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce. Ich absolventi podľa neho problém s uplatnením nemajú. Odbor sociálnej práce tu funguje už 22 rokov. Minister Juraj Draxler však nevidí problém len v odboroch, ale v kvalite štúdia vôbec: „Určite je to v mnohým prípadoch aj preto, že vysoké školy podliezli latku kvality.“ Študent je pre nich dôležitý, pretože im prináša určitý príjem a nevyžadujú od neho to, čo by naozaj vyžadovať mali. „Jednoducho, štúdium nie je dostatočne náročné,“ hovorí minister.