Veronika Prušová
„Nemám ani len stoličku na sedenie. Vlastne žiaden nábytok, iba koberec,“ hovorí prokurátor Michal Šúrek do ruchu mestskej dopravy a zvuku bŕzd električky.
Po úvodnom dni na novom pôsobisku takto ráno 21. marca opisoval svoje nové pracovné podmienky po tom, ako sa deň predtým stal prokurátorom generálnej prokuratúry na odbore väzenstva.
Namiesto do Pezinka teraz každé ráno cestuje do centra Bratislavy. Zhodou okolností máme časť spoločnej cesty do práce, vezieme sa práve tou istou električkou.
Za posledný mesiac sme sa takto stretli viackrát – a v električke medzi rečou rozprával, ako sa darí prokurátorom, ktorých odstavili od nových trestných prípadov.
Aj vďaka týmto stretnutiam sme mohli zmapovať, ako vyzeral prvý mesiac prokurátorov zrušenej špeciálnej prokuratúry. Niektoré prípady sa začali naťahovať, z Európskej komisie poslali vláde po zmenách v prokuratúre netradične ostrý list a prípad vraždy Jána Kuciaka prišiel o svojich prokurátorov.
Podpora na ulici a hneď na začiatok ich rozsadili
Už pri prvom stretnutí bolo vidieť, že prokurátora Šúreka ľudia spoznávajú. „Aj včera mi jeden mladý muž podával pred generálnou prokuratúrou ruku a ďakoval za prácu. Je to veľmi milé, ale nikdy som svoju prácu preto nerobil,“ hovorí počas krátkeho stretnutia.
O chvíľu vystupuje a ide na nové pracovisko. Do ošarpanej budovy na Špitálskej ulici v centre mesta.
Spolu s ním prešli zo špeciálnej prokuratúry na referát väzenstva aj Ondrej Repa a Ladislav Masár. A hoci by bolo logické, aby spoločne sedeli na jednej chodbe, napokon to tak nie je. Dokonca nie sú ani na spoločnom poschodí.
Ešte 20. marca doobeda to pritom vyzeralo, že budú sedieť pri sebe. „Na obed sme išli ešte všetci spoločne. Aj s inými kolegami zo zaniknutého ÚŠP. Tam sme sa zrazu dozvedeli, že Masár aj Repa idú o poschodie nižšie,“ hovorí o zážitku z nového miesta Šúrek. Ani nie po prvom dni ich rozsadili.
Dôvod sa nedozvedeli. Nie je to však nič výnimočné. Naopak, v posledných dňoch sú rozhodnutia bez vysvetlení bežnou rutinou.
Prvé napomenutie prišlo rýchlo: Nech to je naposledy
Týždeň po zániku ÚŠP zvolal tlačovú besedu generálny prokurátor Maroš Žilinka. Vysvetlenie, prečo práve trojica Repa, Šúrek, Masár skončila na referáte väzenstva, sa novinári nedozvedeli.
O týždeň už dostali Repa so Šúrekom prvé napomenutie, a to hneď verejne a od najvyššieho nadriadeného. Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa pred novinármi pohoršil nad tým, že „degradovali“ svoje nové posty.
Nové pôsobisko totiž komentovali tak, že teraz budú rozhodovať o „prídele keksíkov“, či o tom, či má niekto vo väzení dostať „citrón k čaju“. Generálny prokurátor to označil za dehonestáciu práce všetkých prokurátorov, ktorí sa tejto agende venujú. „Verím, že to bolo naposledy,“ odkázal obom.
Čo teda riešia, pýtam sa po týždni. „Nič,“ zaznieva od oboch.
„Ale už mám konečne aspoň stôl a stoličku. Zapojil som si aj počítač,“ hovorí po takmer týždni na novom pôsobisku Repa. „Zatiaľ však stále ani jeden spis,“ priznal. A to sa týka nielen novej, ale aj jeho pôvodnej agendy.
Prokurátori zaniknutého úradu síce pred sťahovaním odovzdali všetky spisy, mali sa im však vrátiť tie, ktoré už pojednáva Špecializovaný trestný súd alebo sú na odvolaní na Najvyššom súde.
A tak Repa čakal na spis ku kauze Mýtnik, v ktorej súdia aj Jozefa Brhela, označovaného za oligarchu Smeru. Vedel, že senát bude musieť nanovo posúdiť obžalobu. Od prokurátora sa k tomu bude čakať vyjadrenie.
Keď sa Repa pozerá na svoju novú kanceláriu, zrazu má pochybnosti. „Mám zrejme najmenšiu kanceláriu v budove,“ vraví. Nevie si celkom predstaviť, kam naukladá tisícky strán spisu.
Napriek urgenciám sa k spisom nedostal, a tak mu muselo stačiť, že si v predstavách pripravoval riešenie.
A nebol sám, komu spisy meškali. Väčšina z prokurátorov sa dostávala k spisom po viac ako týždni, pričom mnohí ešte ani po mesiaci stále nemajú späť celú svoju agendu.
Nie je to príjemné, pretože do spisov prichádzajú rozhodnutia sudcov k obžalobám a prokurátori ich nevidia. Na vyjadrenie pritom majú len tri dni. Čo ak ich premeškajú?
Maroš Žilinka verejne prokurátorov upokojoval: „Všetky písomnosti sa k prokurátorom dostanú,“ odkázal počas tlačovej besedy po týždni od zrušenia ÚŠP a ubezpečil, že ani jednému prokurátorovi sa nestane, že by išiel na pojednávanie nepripravený.
Bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic o tom vie svoje. Na jednom z prvých pojednávaní po zániku ÚŠP sa mal vyjadriť k uzneseniu, o ktorom všetci v pojednávacej miestnosti vedeli, len on nie.
Keď spisy dorazili, bol to chaos. Prišli aj také, ktoré prísť nemali
„Konečne sa vraj dostanem k spisom,“ hovoril opäť v električke po veľkonočných prázdninách Šúrek.
Priznal, že na nové pôsobisko si zatiaľ nezvykol. „Chýba mi tá práca. Na ÚŠP sme už mali zabehaný systém, na generálnej prokuratúre všetko dlho trvá,“ rozprával.
Dostal už aj niečo z novej agendy. Vidno, že riešiť sťažnosti väzňov ho nenapĺňa.
Neuvažuje o odchode? „Ani náhodou,“ odpovedá bez zaváhania.
Aj jeho kolega Repa sa po viac ako týždni dostal k spisom. Nielen k starým, ale aj takým, ktoré dostať nemal. „Je v tom neuveriteľný chaos,“ opisuje situáciu na prokuratúre. Na stôl dostal spis, ktorý pojednáva súd v Prešove, hoci generálny prokurátor rozhodol, že prokurátori ÚŠP dostanú len to, čo rieši Špecializovaný trestný súd.
Prečo teda má spis z Prešova? Evidentne sa niekde stala chyba. Iné vysvetlenie to nemá. Pretože napríklad spis ku kauze Fatima, kde je medzi obžalovanými aj bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (za Smer), sa mu nevrátil. Vysvetlenie bolo také, že tento prípad pojednáva súd v Žiline a platí to, čo povedal generálny prokurátor.
Repa pritom nie je jediný, kto dostal spis, ktorý nemal mať. Aj jeho kolega z ÚŠP Ján Šanta mal pre Žilinkovo rozhodnutie prísť o kauzu Bonaparte, kde je obžalovaný Ladislav Bašternák. Tento prípad je totiž na Mestskom súde Bratislava I. Šanta bol napriek tomu 11. apríla na začiatku tohto procesu a čítal za prokuratúru obžalobu. Či bude prednášať aj záverečnú reč, je neisté.
Aké prípady majú prokurátori ÚŠP: Bödör, Brhel, Gašpar
- prokurátorom zrušenej špeciálnej prokuratúry by mali ostať spisy, ktoré sú rozpojednávané na Špecializovanom trestnom súde;
- Ondrej Repa by tak mal napríklad dokončiť kauzu Mýtnik, kde je obžalovaný oligarcha Jozef Brhel;
- Michal Šúrek by mal zase mať aj ďalej kauzu Očistec, v ktorej je za zneužívanie polície na politické a obchodné záujmy obžalovaný aj poslanec Smeru Tibor Gašpar či jeho príbuzný Norbert Bödör;
- Repovi sa nevrátil prípad Fatima, v ktorom súdia pre podozrenie z vydierania a marenia spravodlivosti bývalú štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti za Smer Moniku Jankovskú, prípad je na Okresnom súde v Žiline;
- prokurátor Ján Šanta zatiaľ neprišiel o kauzu Bonaparte, ktorá sa týka daňového podvodníka Ladislava Bašternáka s kontaktmi na ľudí Smeru – aj na ÚŠP ju dozoroval na „výnimku“, rieši ju Mestský súd Bratislava I.
Ceny v bufete a odchod prokurátorov prípadu Kuciak
Pravidelnou otázkou našich rozhovorov s Repom a so Šúrekom je, dokedy to vydržia. Chýba im agenda, na ktorú boli zvyknutí.
„Ak by som nemal agendu ÚŠP, tak neviem. Ak by som riešil len to, čo dostanem v rámci novej agendy, tak istú časť dňa vlastne nemám čo robiť,“ priznáva Repa.
Jedna z prvých vecí, ktoré vybavoval, bola sťažnosť odsúdeného na ceny vo väzenskom bufete.
Repa nechce hovoriť, či na novom pôsobisku nemrhajú jeho potenciálom. „To musia povedať iní. Fakt je však taký, že človek sa pravidelne dovzdelával v agende, ktorú riešil, takže určite by som si trúfol na niečo zložitejšie ako to, čo teraz rozhodujem,“ vraví prokurátor, ktorý sa špecializoval na ekonomickú trestnú činnosť.
O pár dní nato oznámili jeho kolegovia Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš, že sa vzdávajú funkcií. Ku koncu júna odídu z prokuratúry a prípad vraždy novinára Jána Kuciaka tak stratí dozorových prokurátorov.
Ich rozhodnutie nie je až takým prekvapením, pretože obaja avizovali, že sa chcú vrátiť na Krajskú prokuratúru do Žiliny a generálny prokurátor im to neumožnil. Harkabus skončil po zrušení ÚŠP na medzinárodnom odbore, Mikuláš na netrestnom.
„Ich odchod ma zamrzel. Nikomu to nemôže byť ľahostajné. Je to obrovská škoda pre prokuratúru,“ komentoval rozhodnutie kolegov Repa. Priznáva, že sám sa začal pýtať, „dokedy to bude mať zmysel“. Odpoveď na túto otázku ešte nemá.
Nebudeme ticho, odkázali Žilinkovi
Práve oznámenie odchodu Harkabusa s Mikulášom bolo „poslednou kvapkou“ pre prokurátorov zo zrušeného ÚŠP. Rozhodli sa, že o chaose, ktorý zavládol pri zániku ich úradu, napíšu verejne. Jedenásti prokurátori spísali list a adresovali ho generálnemu prokurátorovi.
Pod listom sú podpísaní: bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, Ondrej Repa, Ladislav Masár, Michal Šúrek, Lucia Bizoňová, Vladimír Kuruc, Peter Kysel, Matúš Harkabus, Daniel Mikuláš, Vasiľ Špirko a Rastislav Hruška.
Marošovi Žilinkovi odkázali: „Nebudeme ticho. Ani dnes, ani zajtra. Budeme ďalej kritizovať účelové a netransparentné postupy vedenia generálnej prokuratúry. Riadenie totiž nesmie byť o moci, ale malo by byť o empatii a porozumení.“
Vyčítajú mu, že rozhodovanie o tom, kam ich pridelí, bolo „maximálne tajné“ a robené bez akejkoľvek komunikácie a kooperácie. „Je len otázkou času, koľko ďalších prokurátorov tento váš proces normalizácie odradí a znechutí natoľko, že taktiež odídu z rezortu,“ varujú v liste.
„Autorita osobnosti nie je nikdy založená na mocenskom postavení, ale mala by sa odvíjať od charakterových vlastností a odborných schopností každého jedného z nás,“ napísali.
Pripomenuli mu, že ak „by ktokoľvek svoju autoritu opieral len o svoje mocenské postavenie, tak v prípade jeho straty sa jeho ‚autorita‘ rozplynie do stratena. Je to tak z jednoduchého dôvodu – že žiadnu skutočnú autoritu, nevynucovanú mocenským postavením, takáto osoba nemala a nemá“.
Pýtajú sa na dve prokurátorky
Prokurátori zaniknutého ÚŠP nerozumejú, prečo si generálny prokurátor Maroš Žilinka vybral dve prokurátorky generálnej prokuratúry a pridelil ich na oddelenie závažnej kriminality, kde skončili aj ich šiesti bývalí kolegovia. Ide o Martinu Cibuľovú a Katarínu Habčákovú. Oddelenie riadi prokurátor bývalého ÚŠP Ján Hrivnák.
Obe sa totiž podľa nich „zviditeľnili“ svojimi rozhodnutiami: napríklad v kauze expolicajta Jána Kaľavského jedna z nich zrušila obvinenie, hoci súd neskôr po obnovenom vznesení obvinenia ho aj v tejto časti uznal za vinného; druhá opakovane zrušila obvinenie súčasnému riaditeľovi policajnej inšpekcie Branislavovi Zurianovi, pričom tieto rozhodnutia podľa signatárov nepôsobili argumentačne presvedčivo.
Obe vybavovali takmer všetky sporné rozhodnutia v zmysle § 363 Trestného poriadku, a to v kauzách Vladimíra Pčolinského, v Súmraku, Rozuzlení, Petrovi Kažimírovi, Martinovi Borguľovi, Robertovi Kaliňákovi a Štefanovi Žigovi. Jedna z nich napríklad nevidela dôvody na obvinenie guvernéra NBS Kažimíra, hoci súd ho neskôr odsúdil trestným rozkazom, ktorý nie je v súčasnosti právoplatný a pojednáva sa.
Vybavovali aj sťažnosti obvinených policajtov NAKA Jána Čurillu a spol, ako aj sťažnosť policajta Martina Juhása, ktorý vyšetroval známu kauzu stretnutia na poľovníckej chate.
„Zaradenie týchto kolegýň na dané oddelenie preto u nás vyvoláva oprávnené pochybnosti, či budú postupovať v predmetných spisoch objektívne, nestranne a zákonne,“ napísali prokurátori. Naznačujú, že obom prokurátorkám je agenda prideľovaná neštandardne. „Dokonca existujú signály, že samy rozhodujú o tom, čo budú robiť a čo nie, respektíve kto to bude robiť,“ uvádzajú v liste s tým, že to prehlbuje nedôveru k aktuálnemu spôsobu vedenia daného oddelenia.
Žilinka: Je to opäť útok. Všetko prebehlo bez väčších problémov
Generálny prokurátor hovorí, že zobral zverejnený list na vedomie. „Nepovažujem za dôstojné viesť s kolegami názorovú polemiku prostredníctvom médií,“ odkázal s tým, že pod listom je podpísaných jedenásť z celkového počtu 28 prokurátorov ÚŠP.
List vníma ako pokračovanie v konfrontačnom spôsobe komunikácie z ich strany, samozrejme, prostredníctvom médií. „Tým, že ani len nevyčkali na moju reakciu, len potvrdili, že im vlastne nešlo o nič iné ako o útok prostredníctvom médií. Snahu o seriózny dialóg a konštruktívnu diskusiu si totiž predstavujem obsahovo, ako aj formálne úplne inak,“ dodal.
„Faktom ostáva, že taká náročná operácia, akou bol prechod agendy bývalého ÚŠP na krajské prokuratúry a generálnu prokuratúru, prebehla bez zásadných problémov, ktoré by mali za následok porušenie práv subjektov trestných konaní,“ zdôraznil Žilinka.
Bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic po tejto reakcii Žilinkovi pripomenul, že už začiatkom apríla ho najskôr osobným listom a predtým ešte aj emailom upozornil na problémy s odovzdávaním spisov po zániku ÚŠP. „Odvtedy uplynuli takmer tri týždne a od generálneho prokurátora som nedostal žiadnu reakciu,“ napísal.
List prokurátorov zrušeného ÚŠP generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi by projektnsk on Scribd
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
