Správy vybrala a komentovala Monika Tódová
1. Už prestaňte s tou protislovenskosťou
V rámci kontrolných dní, ktoré teraz premiér Robert Fico robí, navštívil v pondelok ministerstvo kultúry, ktoré vedie Martina Šimkovičová z SNS. Tá je podľa aktuálneho prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza najnedôveryhodnejšou členkou Ficovej vlády.
Premiér jej však prišiel vyjadriť podporu a povedal, že je zo strany „takzvaných umelcov“ ohadzovaná všetkou možnou špinou len preto, lebo plní programové vyhlásenie vlády a nepodporuje kultúru zvrhlosti a vulgárnosti, ktorá sa vraj dostáva do našej kultúrnej scény.
Akoby Ficovi nestačilo dať si hnedé oblečenie, hnedý bol aj jeho jazyk.
O tom, že je nejaké umenie „zvrhlé“, hovorili už nacisti v Nemecku a mali na to špeciálny pojem – entartete Kunst. Označovali tak moderné umenie, ktoré podľa nich bolo nenemecké, prípadne „židoboľševické“.
Označovať niečo za neslovenské až protislovenské je taktika, ktorú často volí Robert Fico a teraz aj ministerka kultúry Šimkovičová. Naposledy za protislovenskú označila výstavu Slovenskej národnej galérie na prestížnom podujatí Bienále v Benátkach. Riaditeľka galérie Alexandra Kusá vysvetľovala rozpočet výstavy aj v pondelok na stretnutí samotnej ministerke.
Je v poriadku, že sa ministerke nepáči nejaký obraz, divadelné predstavenie alebo aj celá výstava. Každý máme iný vkus.
Môžeme mať radi festival vo Východnej, Spišský hrad, ale aj obrazy nášho špičkového výtvarníka Andreja Dúbravského. Ani sa to navzájom nevylučuje. (Mimochodom, jeden z Dúbravského obrazov si na protest proti vyjadreniam Šimkovičovej v pondelok zavesil Michal Šimečka vo svojej kancelárii podpredsedu Národnej rady.)
Ale hovoriť, že je niečo protislovenské? Že sú protislovenskí novinári? Že sú protislovenskí umelci? Že sú protislovenskí všetci, ktorí nesúhlasia s politikou tejto vlády a volili opozičné strany?
Slovensko je pestrá krajina, žijeme v nej všetci spolu, aj transrodové osoby, ktoré Fico potreboval na ministerstve kultúry dvakrát spomenúť. Hneď potom, čo znova útočil na RTVS.
Sme rozdielni a všetci sme Slováci a Slovenky, tak už s tým prestaňte.
Čo je zvrhlosť
Ak je niečo zvrhlé, tak napríklad nápad navrhnúť za člena súdnej rady Štefana Harabina. Včera túto nomináciu oznámila SNS. Opozičné strany KDH, SaS aj PS to preto, pochopiteľne, okamžite označili za zlý vtip. Harabinizácia tu už bola a slovenská justícia sa z toho spamätáva doteraz.
V tejto chvíli nevieme, či je nominácia Harabina len nezmyselný nápad Andreja Danka alebo súčasť širšej dohody s Petrom Pellegrinim za podporu SNS v prezidentských voľbách.
Parlament najprv musí odvolať iných nominantov, aby sa vôbec uvoľnilo nejaké miesto. Ale ak sme sa doteraz pýtali, kde sú hranice niektorých ľudí z Hlasu (napríklad Tomáša Druckera), tak teraz to budeme môcť znova pozorovať v priamom prenose.
2. Lipšic a ďalší desiati prokurátori napísali Žilinkovi
Jedenásť prokurátorov zo zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry napísalo ešte koncom minulého týždňa rozsiahly kritický list generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. List podpísali prokurátori Daniel Lipšic, Ondrej Repa, Ladislav Masár, Michal Šúrek, Lucia Bizoňová, Vladimír Kuruc, Peter Kysel, Matúš Harkabus, Daniel Mikuláš, Vasiľ Špirko a Rastislav Hruška.
Najzásadnejšia vec, ktorú Žilinkovi vytýkajú, sa týka toho, ako nefunguje prechod agendy zo špeciálnej prokuratúry na krajské prokuratúry alebo na tú generálnu. Prokurátori píšu, že ide o „neriadený chaos“, nemajú k dispozícii svoje spisy a zmeškali už aj niektoré dôležité lehoty v samotných konaniach.
Čo všetko vyčítajú Žilinkovi:
- z prokuratúry vyštval prokurátorov Matúša Harkabusa a Daniela Mikuláša, ktorí dozorovali kauzu vraždy novinára Jána Kuciaka, a ostatným sa pomstil tým, na aké oddelenia ich preložil;
- na medzinárodný odbor zaradil štyroch prokurátorov: dvoch, ktorí hovoria anglicky, zaradil na oddelenie, na ktorom neprídu do styku s medzinárodnými organizáciami; a dvoch, ktorí anglicky nehovoria, zaradil na oddelenie európskeho práva, ktorého doménou je aktívna účasť na stretnutiach orgánov Európskej únie, Rady Európy a podobne;
- potichu podporoval zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a nezastal sa prokurátorov;
- spisy po prokurátoroch Úradu špeciálnej prokuratúry boli uložené do suterénu generálnej prokuratúry, kde ich prokurátori museli sami triediť a utierať od prachu, došlo aj k zmiešaniu spisov a k niektorým sa tí, čo ich mali na starosti, vôbec nevedeli alebo stále nevedia dostať;
- v niektorých prípadoch preto došlo k zmeškaniu zákonnej alebo poriadkovej lehoty;
- nastal zmätok v udeľovaní výnimiek, kto môže čo dozorovať, a nebol dodržaný sľub, že prokurátori môžu dokončiť svoje prípady v súdnom konaní alebo tesne pred ním a boli im zobraté prípady, ktoré úzko súviseli s hlavnou vecou, napríklad prípady týkajúce sa spolupracujúcich obvinených;
- trestanie rodinných príslušníkov prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí tiež pracujú v rezorte, alebo zákaz vycestovať na dlhšie pripravovanú služobnú cestu do Spojených štátov či iné schválnosti;
- preloženie neskúsených prokurátoriek z generálnej prokuratúry na oddelenie závažnej kriminality, hoci nikdy nezastupovali žiadnu vec pred Špecializovaným trestným súdom, „v minulých rokoch sa zviditeľnili aj svojimi rozhodnutiami, keď napríklad rozhodli v prípade obvineného Jána Kaľavského tak, že mu jedna z dotknutých zrušila obvinenie, hoci súd neskôr v podstate na takmer identickom skutkovom základe uznal jeho vinu, vybavovali takmer všetky sporné rozhodnutia v zmysle paragrafu 363, napríklad kauzy Pčolinský, Súmrak, Rozuzlenie, Kažimír, Kaliňák, Borgula, Žiga, Emmel“.
Prokurátori, z ktorých dvaja už dali výpoveď a v rezorte sú len do konca júna, Žilinkovi napísali, že nebudú ticho a naďalej budú vecne kritizovať účelové a netransparentné postupy vedenia generálnej prokuratúry. Riadenie podľa nich nesmie byť len o moci, ale „malo by byť v prvom rade o profesionalite, empatii a porozumení“.
Žilinka prokurátorom odpísal na Facebooku. Zdôrazňuje, že ich je len jedenásť zo spolu 28 prokurátorov bývalého ÚŠP, ide podľa neho o ich subjektívne názory a pocity, berie to na vedomie a nepovažuje to za dôstojné. Ide im vraj len o útok cez médiá a trvá na tom, že zrušenie ich úradu prebehlo bez zásadných problémov, ktoré by mali za následok porušenie práv subjektov trestných konaní.
Prečo to je dôležité: List časti bývalých špeciálnych prokurátorov nám pripomína riziko, že po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry teraz dôjde aj k zastaveniu vyšetrovaní, obvinení alebo napríklad k stiahnutiu obžalôb, ktoré sú už podané na súdoch.
Generálny prokurátor Žilinka vďaka otvorenému listu svojich jedenástich podriadených teraz minimálne vie, že vnútri rezortu je pár prokurátorov, ktorí to budú pozorne sledovať a v prípade potreby o tom poinformujú aj verejnosť.
3. Táto krajina nie je pre ťažko chorých
Reportér Denníka N Karol Sudor urobil mrazivý rozhovor o smrti a eutanázii. Bývalý fitnestréner, moderátor podcastov o športe a reportér časopisu Muscle & Fitness Jan Kavalír trpí už siedmy rok amyotrofickou laterálnou sklerózou. Celý čas sa oňho stará jeho manželka Martina. Mozog mu funguje výborne, ale telo postupne odchádza.
Je to ťažké čítanie. O nevyliečiteľnej chorobe, rozhodovaní sa o tom, či dobrovoľne zomrieť. Ale aj o tom, ako sa to vybavuje, až po detailný opis posledných dní, ktoré spolu manželia mali stráviť a počas ktorých sa s Kavalírom postupne lúčili všetci blízki.
Kavalír sa rozhodol podstúpiť eutanáziu vo Švajčiarsku, súhlasila s tým aj jeho manželka, ktorá však nečakane otehotnela, a na poslednú chvíľu si to rozmysleli. Hoci vedia, že Jan Kavalír musí zomrieť, a ak sa nerozhodne včas, jeho smrť bude pre neho ešte väčším utrpením, než prežíva v súčasnosti.
Termín na dobrovoľné ukončenie života mal Kavalír pred tromi dňami, manželka má rodiť v septembri.
Na eutanáziu si našetrili 13-tisíc eur, nie všetko im švajčiarska klinika, kam sa chystali, vráti. Kým to vybavili, trvalo to niekoľko mesiacov.
Rozhovor si na webe Denníka N za jeden deň prečítalo viac ako 200-tisíc ľudí. Za normálnych okolností by mal otvoriť obrovskú celospoločenskú a politickú diskusiu o ťažkej otázke – či a kedy umožniť takto chorému človeku dôstojne odísť aj doma. Bez toho, aby musel cestovať, aby na to musel mať peniaze.
No viete si predstaviť kultivovanú diskusiu na túto kultúrno-etickú tému v dnešnej slovenskej politike?
Rozhovor však upozorňuje ešte na jeden problém a ten nie je nový. Martina Kavalír opisuje, ako sa musí starať o svojho manžela v podstate nepretržite a čo to všetko zahŕňa, ako ju to vyčerpáva a ako už nevládze. A ako jej štát nevie nijako pomôcť.
Pred niekoľkými týždňami skočila na Liptove pod vlak matka s ťažko chorou 9-ročnou dcérou v náručí. Nevieme naisto, prečo to urobila, ale vieme, že bola absolútne vyčerpaná.
Starostlivosť o chorých a slabých je téma, v ktorej štát dlhodobo zlyháva. Pritom to, ako sa štát dokáže postarať o svojich najslabších občanov, je znakom jeho vyspelosti. My však riešime, či umelci maľujú správne obrazy a či herci hrajú dostatočne slovenské predstavenia. Táto krajina nie je ani pre ťažko chorých.
Jednou vetou:
4. Na muníciu pre Ukrajinu vyzbierali Slováci už vyše troch miliónov eur; ide o najúspešnejšiu občiansku zbierku v histórii Slovenskej republiky, za sedem dní prispelo vyše 48-tisíc darcov.
5. Deficit verejnej správy dosiahol vlani podľa štatistického úradu 4,9 percenta HDP, čo je výrazne menej, ako bol rozpočtový plán 6,4 percenta; lepšiemu výsledku pomohol okrem zaúčtovania energopomoci z eurofondov do roku 2023 aj pomalší rast výdavkov v štátnom rozpočte.
6. Vo veku 66 rokov zomrel podnikateľ a politický marketér Fedor Flašík; v minulosti pracoval pre Vladimíra Mečiara aj Roberta Fica, bol vydavateľom provládneho webu eReport, od roku 2010 bol onkologickým pacientom.
7. Generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala odmietol, že by sa mohol stať riaditeľom RTVS; ministerstvo kultúry dnes navštívil Robert Fico a kritizoval aj moderátorov relácie O 5 minút 12 vo verejnoprávnej televízii Martu Jančkárovú a Mareka Makaru.
8. Špecializovaný trestný súd v rámci obnovy konania zrušil rozsudok nad bývalým zástupcom šéfa policajných odposluchov Norbertom Paksim a prepustil ho na slobodu, dôvodom je novela Trestného zákona; prokurátor sa odvolal a Paksi zatiaľ zostáva vo väzení, odsúdený bol za korupciu.
9. Minister školstva Tomáš Drucker na súťaži Štúrovo pero povedal, že koaličný bojkot médií by mal trvať do konca mája; v Hlase s bojkotom nesúhlasia, ale aj tak sa k nemu pridali.
10. Kandidátom na slovenského zástupcu v Európskej komisii by sa opäť mal stať Maroš Šefčovič, ktorý je jej členom už od roku 2009; minulý týždeň to naznačil premiér Robert Fico a svoj záujem o funkciu potvrdil aj Šefčovič..
Zaujímavé články:
Prečo to robí on, je pochopiteľné – samotné ministerstvo obrany ho zjavne nevyťažuje a druhý muž Smeru bol vždy oveľa úspešnejší v konkrétnych projektoch než v reformách. Pri systémových zmenách rýchlo stratí pozornosť, no stavby a nákupy ho dokážu pripútať na dlhšie.
Miroslav Beblavý o tom, ako minister Kaliňák postaví novú nemocnicu (sme.sk)
Z tridsiatich prokurátorov ostali vlastne len šiesti, nadôvažok priamo pod riadiacou kontrolou generálneho prokurátora. To nemôže byť to, čomu sa hovorí účinná, efektívna a nezávislá ochrana finančných záujmov Európskej únie. Členské štáty, z ktorých plynú peniaze na výplatu fondov, to budú veľmi tvrdo kritizovať a atakovať.
Ján Mazák v rozhovore s Veronikou Prušovou (dennikn.sk)
Citát:
„Je to veľmi veľká podpora našej Ukrajine. Veľmi vám ďakujeme, bratia Slováci. Spoločne k víťazstvu.“
ukrajinský vojak
FB status:
Na Deň Zeme si viac ako inokedy musíme uvedomiť, že príroda nám vysiela vážne signály o potrebe svojej väčšej ochrany ako doposiaľ.
Nepríjemné klimatické javy sa vyskytujú už príliš často na to, aby to bola náhoda. Vidím to ako veľmi dôležitú tému na diskusiu svetových lídrov, pretože práve tu je nevyhnutná účinná spolupráca priemyselných veľmocí a hľadanie spoločného postoja k ochrane prírody.
Kým niektoré veľké krajiny sa stavajú ku klimatickým zmenám až nepríjemne vlažne, Európa ide neraz za hranice toho, čo nám velí zdravý sedliacky rozum. Nemôžeme si totiž kvôli ochrane prírody zlikvidovať ekonomiku, pripraviť ľudí o prácu a spraviť zo Slovenska skanzen, kde práva zvierat majú väčšiu ochranu ako práva ľudí.
Chráňme prírodu, pretože je to naše spoločné bohatstvo – ale vyvarujme sa extrémov, ktoré prírode pomôžu len veľmi málo, zato však veľmi negatívne zasiahnu život bežného človeka. Ako budúci prezident budem v spolupráci s odborníkmi hľadať aj v tejto téme vyváženú pozíciu, ktorá bude ľudí k ochrane prírody povzbudzovať a nie ich od nej odrádzať.
Shooty: O problémoch rezortu
Posledné slovo Braňa Bezáka:
22. apríl je Dňom zeme. Peter Pellegrini pri tej príležitosti na Facebook napísal: „Kým niektoré veľké krajiny sa stavajú ku klimatickým zmenám až nepríjemne vlažne, Európa ide neraz za hranice toho, čo nám velí zdravý sedliacky rozum. Nemôžeme si totiž kvôli ochrane prírody zlikvidovať ekonomiku, pripraviť ľudí o prácu a spraviť zo Slovenska skanzen, kde práva zvierat majú väčšiu ochranu ako práva ľudí.“
Týmto vyjadrením proti sebe postavil naše národné a európske záujmy, názory odborníkov proti sedliackemu rozumu, ochranu prírody proti podpore ekonomiky a ľudské práva proti právam zvierat.
Na prezidenta pokoja a mieru otvoril pomerne veľa frontov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Denník N
Monika Tódová








































