Západné krajiny už filtrujú tajné informácie pre Slovensko. Česi Ficovi neverili od začiatku, iných nahneval postupne

Západné krajiny už veľmi dôkladne zvažujú, ktoré informácie sú ochotné poskytnúť Slovensku. Slovenskému Denníku N a českému Deníku N to potvrdili viaceré zdroje zo spravodajských služieb v strednej a západnej Európe, ako aj vysokopostavený predstaviteľ v sídle NATO.

Českí úradníci, ktorí pôsobia na vysokých pozíciách v štáte, tvrdia, že spojenci Slovensku niektoré citlivé a tajné informácie filtrujú.

Z rozhovorov s viacerými predstaviteľmi z českej bezpečnostnej komunity vyplýva, že voči vláde Roberta Fica boli skeptickí hneď od začiatku. Nedôvera však v dôsledku silnejúcej proruskej rétoriky slovenského premiéra narastala aj v ďalších krajinách.

Výsledkom je poškodené renomé Slovenskej republiky v západnej bezpečnostnej komunite.

„Západné kontrarozviedky teraz prehodnocujú spoluprácu so slovenskými kolegami, pretože to prestáva mať zmysel, pokiaľ informácie uniknú na druhú stranu,“ vysvetľuje britský novinár Edward Lucas, ktorý sa špecializuje na tajné služby.

NATO prirovnáva k lietadlu s rôznym typom leteniek od prvej až po ekonomickú triedu. „Slovensko riskuje, že úroveň jeho služieb sa zníži na úroveň fľaše vody s balíčkom čipsov,“ konštatuje.

Ako Fico prekročil medze slušnosti 

Vysokopostavený český štátny úradník pre Denník N potvrdil, že západní partneri už Slovensku neposkytujú všetky podklady či detaily, ako to bývalo pri predchádzajúcich vládach Eduarda Hegera či Ľudovíta Ódora.

„Vždy ide o individuálne rozhodnutie jednotlivých štátov,“ opisuje zdroj z Prahy. Slovensku zo Západu podľa neho filtrujú najmä informácie, ktoré sa týkajú Ruska a Ukrajiny. „Rozhodujete sa, akú veľmi detailnú informáciu dáte,“ tvrdí úradník.

Ďalší český predstaviteľ, ktorý takisto nechce byť menovaný, zdôrazňuje, že slovenská vláda nebola pre Prahu dôveryhodná už od začiatku. „Nikto príčetný by neposkytol informácie, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť našich občanov, ľuďom ako Robert Kaliňák,“ hovorí o ministrovi obrany zo Smeru.

Ten sa na Západe zviditeľnil okrem iného počas kauzy únosu vietnamského občana cez Slovensko, ktorému sa venovali aj nemecké súdy. V tom čase bol ministrom vnútra.

Zlomovým okamihom pre viaceré iné štáty, ktoré spočiatku boli ochotné dať novej slovenskej vláde šancu, boli vyjadrenia slovenského premiéra o zahraničných vojakoch na Ukrajine.

Zdroj z Prahy naráža na to, ako Fico 26. februára vystúpil pred médiami a vyhlásil, že na Ukrajinu chcú poslať svojich vojakov viaceré európske krajiny. Išlo pritom len o jednu z mnohých alternatív, o ktorej sa mali rozprávať európski lídri na neformálnom samite v Paríži po pozvánke od francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Fico vychádzal z utajeného dokumentu, ktorý podľa informácií Denníka N prišiel na Slovensko z Paríža na ministerstvo vnútra, a premiérovi ho posunul minister Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

Napriek tomu, že išlo o dôverné informácie, slovenský premiér ich vyzradil a využil na domáce účely, aby vyvolal strach, že Slovensku hrozí vysielanie vojakov na Ukrajinu. Zdroj z francúzskej diplomacie Denníku N potvrdil, že Ficov postup ich šokoval, niečo také od spojenca v Aliancii nečakali.

Na ďalšiu schôdzu v Paríži, ktorá sa konala začiatkom marca, už Francúzi nepozvali nikoho z Ficovej vlády. Okrem Slovenska na nej chýbalo aj Maďarsko.

Podľa českého úradníka nikomu ani nenapadlo, že by bol niekto schopný zverejniť túto utajenú informáciu. Poskytovanie dôležitých tajných informácií je do veľkej miery založené práve na vzájomnej dôvere. „U lídrov sa vôbec nepredpokladá, že by ju vyniesli, ale Fico to urobil a veľmi prestrelil,“ konštatuje. V dokumente sa pritom iba písalo o viacerých možnostiach, ako reagovať na vojnu na Ukrajine.

Tretí vysokopostavený zdroj z okolia vlády Petra Fialu rovnako hovorí o tom, že Ficove výroky o vojakoch na Ukrajine mohli byť z politického hľadiska zlomovým okamihom. Z hľadiska spravodajskej výmeny sa však podľa neho menili postoje viacerých krajín už predtým – keď „silnela jeho šialená argumentácia“.

Fico napríklad opakovane klamal, že vojna na Ukrajine sa „začala v roku 2014, keď ukrajinskí fašisti začali vraždiť Rusov na Donbase“. Tvrdil, že „nemá vojenské riešenie“, a dokonca aj to, že Západ podporuje „zabíjanie Slovanov“.

Všetko sú to naratívy, ktoré šíria prokremeľské kanály.

Vláda podceňuje symboliku

Bývalý minister zahraničných vecí z Ódorovej vlády Miroslav Wlachovský tvrdí, že vyzradenie pracovných bodov pred samitom v Paríži bolo „absolútne neprípustným faux pas a podrazením spojencov, ktorí sa na Ficovu vládu teraz pozerajú ako na nedôveryhodného partnera, ktorému sa nedá veriť“.

„Na toto sa tak rýchlo nezabudne a Fico tak skoro do Paríža pozvánku nedostane,“ hovorí Wlachovský.

Aj zdroj z Berlína, ktorý sa pohybuje v bezpečnostnom prostredí, Denníku N potvrdzuje, že slovenský premiér tým mimoriadne nahneval západných lídrov.

Zdôrazňuje však, že tému západných vojakov na Ukrajine komunikačne nezvládli ani iní európski lídri, ktorí vydávali zmätočné signály. Zatiaľ čo Emmanuel Macron tvrdil, že táto možnosť prichádza do úvahy, nemecký kancelár Olaf Scholz ju rázne vylúčil.

Postoje viacerých krajín k Ficovmu kabinetu sa líšia. Nemecká vláda je podľa zdroja z Berlína zhovievavejšia ako tá česká. Nemci podľa neho oveľa viac vnímajú, že Ficova vláda naďalej podporuje Ukrajinu napriek silnej proruskej rétorike.

V skutočnosti je práve to Ficov veľký problém. „Výrazne podceňuje symboliku, na ktorej dnes záleží oveľa viac ako pred piatimi rokmi,“ konštatuje. Za najväčšiu slabosť slovenskej vlády považuje to, že komunikuje s proruskými portálmi.

Ukázalo sa to aj pri tom, ako Erik Kaliňák zo Smeru dal rozhovor pre portál Voice of Europe, ktorý bol súčasťou hybridnej spravodajskej hry ruských tajných služieb.

Ešte nie sme Maďarsko

Aj vysokopostavený zdroj, ktorý pôsobí v sídle NATO, potvrdzuje, že na „inštitucionálnej úrovni“ sa na Slovensko už západní spojenci pozerajú inak. Po začiatku ruskej invázie pritom Slovensko malo vďaka krokom vlády dôležité postavenie aj na rokovaniach krajín Severoatlantickej aliancie.

Zdroj z NATO zdôrazňuje, že spravodajská výmena prebieha aj naďalej hlavne po „osobnej linke“. Súhlasí však s Lucasovým prirovnaním o rôznych úrovniach leteniek. „Z biznis triedy ste sa dopracovali k posledným radom pri záchodoch,“ hovorí vysokopostavený predstaviteľ v Aliancii.

Mimoriadne dôležité sú podľa neho dobré medziľudské vzťahy, ktoré si slovenskí zástupcovia vybudovali s tými západnými v minulých rokoch. To potvrdil aj ďalší zdroj Denníka N. „Dobré vzťahy so svojimi partnermi, ktorým dôverujeme, udržujeme stále. Od tajných informácií sme vás neodrezali, ale veľmi pozorne sledujeme, kto sa napríklad ujal vedenia SIS,“ povedal predstaviteľ západnej tajnej služby.

Podľa jeho slov sú zvyknutí na to, že vlády sa menia a s nimi aj prístup k bezpečnostnej politike. „Naši partneri, s ktorými spolupracujeme a ktorým dôverujeme, však často zostávajú tí istí,“ dodal.

Situáciu v tajných službách na Slovensku sledujú na Západe so znepokojením najmä po tom, čo sa riadenia SIS ujal Pavol Gašpar, syn stíhaného policajného exprezidenta Tibora Gašpara, ktorý je dnes poslancom Smeru. „Zaujímavé však je, že naši slovenskí partneri nás sami začali upozorňovať, aby sme boli opatrní pri tom, čo sa rozhodneme vám poskytnúť,“ dodal zdroj z jednej zo spravodajských služieb západnej Európy.

Dôveru nevyvolávajú ani viaceré kroky politikov vládnych strán Smer a SNS, ktorí opakovane dávajú najavo proruské postoje.

Premiér Fico je v pravidelnom kontakte s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom, ktorého prijal v novembri minulého roka a s ktorým začiatkom apríla položil veniec na Slavíne pri príležitosti výročia oslobodenia Bratislavy. Na Ficovo pozvanie prišiel aj veľvyslanec Bieloruska. S Bratčikovom sa v januári stretol aj Peter Pellegrini (Hlas), v tom čase predseda parlamentu, či poslanci SNS na čele s predsedom strany Andrejom Dankom.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS) zas obnovila kultúrnu spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom. A fotografiou zo stretnutia s bieloruským veľvyslancom sa pochválili Ľuboš Blaha (Smer) a Danko.

Kritiku tiež vyvolalo marcové neohlásené stretnutie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom, ktorý je od začiatku totálnej ruskej vojny proti Ukrajine na sankčnom zozname EÚ. Okrem samotného stretnutia bolo problémom to, že Blanár o svojom kroku nijako nekomunikoval so svojimi spojencami, a vyvolal tak ďalšiu vlnu nedôvery voči Slovensku.

Expert na tajné služby a britský novinár Edward Lucas prízvukuje, že západné kontrarozviedky začali pozorne sledovať veľkosť ruských, bieloruských a čínskych misií v Bratislave a to, či sa ich personál nerozrastá. „S Rakúskom a Maďarskom už máme zlé skúsenosti. Nejde len o to, že z týchto krajín unikajú tajomstvá. Sú to aj bašty špiónov, ktorí vykonávajú operácie v iných krajinách,“ vysvetľuje britský novinár.

Napriek zlému imidžu na tom podľa zdroja zo slovenskej bezpečnostnej komunity ešte „nie sme tak zle ako Maďari“.

„Napriek rétorike premiéra Fica sa v praktickej rovine až tak veľa nezmenilo, čo sa ukázalo aj po nedávnom spoločnom zasadnutí ukrajinskej a slovenskej vlády,“ vraví. Naráža na to, že Fico s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhalom podpísal dokument, v ktorom sa zaviazal podporovať členstvo Ukrajiny v Európskej únii a jej územnú celistvosť.

Tomu, aby spojenci neodpísali Slovensko ako proruského hráča, podľa neho veľmi pomohli aj slovenské občianske iniciatívy, ako zbierka na muníciu či sanitky pre vojakov na fronte. „Úspešná zbierka veľmi zarezonovala aj medzi Ukrajincami. Na osobnej úrovni stále s partnermi v EÚ a aj NATO udržiavame dobré vzťahy a pokračuje aj normálne poskytovanie spravodajských informácií,“ dodal slovenský zdroj.

Slováci za osem dní zbierky vyzbierali pre celosvetovú iniciatívu na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu vyše tri a pol milióna eur.