Beblavý: Keď voliči takto nahlas buchnú do stola, musíme to rešpektovať

Je pre vás výsledok Siete veľké prekvapenie a veľké sklamanie?

Je to aj prekvapenie, aj sklamanie. Počas záveru volieb už bolo jasné, že výsledky budú iné, ako boli prieskumy. To sme cítili. Áno, tento výsledok je sklamaním.

Vidíte konkrétne príčiny, prečo Sieť získala len päť a pol percenta?

Skombinovali sa dve veci. Prvá je, že sa veľa voličov v závere kampane rozhodlo, že buchnú po stole a pôjdu po najhlasnejších a najradikálnejších zastúpeniach. Umiernenejší tón a obsah Siete nebol tým, ktorý by ich nakoniec oslovil. Druhá vec sa viac týka nás. Kampaňovali sme od júna, spoliehali sme sa na to, že veľmi tvrdá práca v teréne je to podstatné, a možno preto sme sa posledné dva týždne nevložili do kampane až tak ako iné strany. Dnes vidíme, že záver kampane bol možno dôležitejší ako to, čo bolo predtým.

Chceli od vás voliči počuť hlasnejšie „nie“ Smeru ako to, ktoré ste povedali?

Vzťah so Smerom je nejakým spôsobom súčasť celku. Výsledky volieb hovoria, že ľudia sú veľmi nespokojní so súčasným stavom a odmeňovali najmä tých, ktorých vnímajú ako viditeľne iných. My sme túto požiadavku možno napĺňali vecne, no naša prezentácia zrejme viditeľne iná nebola. Preto si nás mohli voliči zaradiť skôr k establishmentu ako k tým novým a iným.

Aké striktné zostáva vaše „nie“ Smeru v situácii, keď je v parlamente Marian Kotleba, voľby sa skončili patom a Slovensko by od 1. júla malo predsedať Európskej únii?

Nemôžem v tejto chvíli hovoriť za Sieť, ešte sme sa o tom nerozprávali. Akýkoľvek názor je môj osobný. V zastupiteľskej demokracii môžu politici v istých veľmi výnimočných situáciách nepočúvať hlas voličov, ale neplatí to pre základné výsledky volieb. Keď základným výsledkom volieb je, že voliči vyjadria extrémnu nespokojnosť so súčasnou situáciou, tak každý, kto im chce načúvať, nemôže podporovať pokračovanie súčasnej situácie. To by Slovensku len ďalej škodilo.

Ďalších alternatív nie je veľa. Sieť bola pred voľbami skeptická k veľmi širokej koalícii. Ak vravíte, že voliči ukázali nespokojnosť s vládou Smeru, tak jednou z mála možností je superširoká koalícia. Bola by lepšou alternatívou?

To, žiaľ, bez diskusie so svojimi kolegami a bez toho, aby som sa poriadne vyspal, povedať neviem. Môj základný osobný pocit je, že keď voliči takto silno a jasne buchnú po stole, je povinnosťou demokratických politikov to rešpektovať.

Tým buchnutím po stole je nespokojnosť s vládou Smeru?

Určite. Vláda Smeru bola prvou jednofarebnou vládou a pre ľudí najviac reprezentuje súčasný stav. No buchnutím po stole je aj výber, ktorý voliči spravili. Osobne by som k tomu dodal to, čo už v noci napísalo viac analytikov. Za úspech veľmi zlých ľudí čiastočne môže aj Smer. Vládna strana v súvislosti s utečeneckou krízou otvorila fľašu a vypustila džina, a ako sa to už v minulosti stalo viackrát, ten džin ich nevyniesol k víťazstvu, ale nakopal do zadku. Ale spolu s nimi aj mnohých iných a v niečom aj celé Slovensko.

Prekvapil vás zisk Kotlebu?

Očakával som, že jeho zisk bude vyšší, ako predpovedali prieskumy, ale takéto vysoké číslo ma prekvapilo. Nepoznám nikoho, koho nie.

Hneď po zverejnení výsledkov sa začalo debatovať, či by východiskom z patovej situácie neboli opakované voľby. Vyriešili by niečo?

Toto sú otázky, na ktoré sa musím vyspať a musím ich predebatovať s kolegami v strane.

Sieť pred voľbami vo veľkom komunikovala svoj plán zjednocovať pravicu pod svojím vedením. Čo s týmto plánom urobili výsledky volieb?

Podľa môjho názoru voľby ukázali, že sme na pravici veľmi ďaleko od jasne vyprofilovaných politických skupín, ktoré by dávali ľuďom dlhodobo zrozumiteľnú politickú ponuku. Sme skôr v bode, keď sa voľby na európske pomery nadštandardne lámali na osobných sympatiách a antipatiách. Diskusia o tom, ako politickú scénu vyliečiť, je namieste. Ale nemyslím si, že je namieste ráno po voľbách.

Predseda Siete Procházka včera nevylúčil, že by na čele strany mohol skončiť, lebo jeho ambície boli oveľa vyššie. Mohla by Sieť fungovať aj bez Procházku ako lídra?

Úprimne poviem, že som ešte ani nespracoval výsledky, a preto sa nedokážem vyjadrovať o vnútrostraníckych pomeroch. No každá strana, ktorá si chce zaslúžiť názov politická strana, nemôže stáť na jednom človeku. Na Radovi, na mne ani na nikom ďalšom. Ja som sa však ešte nedostal k úvahám o našich personálnych záležitostiach.

Keď už ste to spomenuli, zohrali osobné sympatie a antipatie rolu aj pri vás? V prípade Radoslava Procházku sa veľmi diskutovalo, či v skutočnosti nie je ten, s kým majú voliči väčší problém ako so stranou samotnou.

Rado Procházka získal s náskokom najviac preferenčných hlasov v Sieti. Ľudia, ktorí nás nakoniec volili, dali jasne najavo, kto je pre nich číslo jeden. Či by volili Sieť aj iní ľudia, ale neurobili to pre osobné antipatie voči predsedovi, povedať teraz neviem, nemám na to údaje. Ale pre tých, ktorí Sieti hlas dali, je Rado s výrazným náskokom predo mnou jednotka.