Denník N

Slánske lesy: Za 43 miliónový podvod dva roky podmienky

Milan Ičo Foto - TASR
Milan Ičo Foto – TASR

O vine obžalovaných pochybnosť nebola, pred vyšším trestom ich uchránili meškajúce súdy.

Štyri roky trvalo súdom v kauze Slánske lesy len to, kým rozhodli, ktorý z nich rozhodne. Od podania obžaloby do prvého verdiktu uplynulo desať rokov. Súd vyhodnotil konanie ako neprimerane dlhé a uložil len symbolické tresty.

Trebišovský podnikateľ Milan Ičo a notár z Veľkých Kapušian Ferdinand Ontko sa pred vyše sedemnástimi rokmi rozhodli, že urobia veľký obchod. Vymysleli príbeh o tajnej nemanželskej dcére grófa Ladislava Károlyho, ktorá zdedila približne 6500 hektárov lesných a iných pozemkov. O sto rokov neskôr sa z neho stala kauza, ktorá dostala názov Slánske lesy.

Šlo v nej o majetok za približne 43 miliónov, no dvaja obžalovaní dostali za podvod len dva roky podmienečne, pre neprimeranú dĺžku konania, jedného súd oslobodil.

Ako vzniklo meškanie

Minulý rok to dokonca ešte vyzeralo, že všetci vyviaznu bez trestu pre porušenie článku šesť Dohovoru o ľudských právach. Ten zaručuje právo na spravodlivý a rýchly proces.

„Len kým prišli spisy do Banskej Bystrice, uplynuli vyše štyri roky bez toho, aby sa niečo vykonalo (…) V poslednom štádiu konania síce obžalovaní spôsobili prieťahy, ale určite netrvali toľko rokov (…) Ide skôr o symbolické tresty, pretože po sedemnástich rokoch nemôžu mať prevýchovný, ani nápravný charakter,“ konštatoval sudca v odôvodnení rozsudku.

Ďalšieho obžalovaného Pavla Pačutu, riaditeľa Správy katastra v Trebišove, súd oslobodil. Rozsudok nie je právoplatný. Prokurátorka aj Ičo s Ontkom sa priamo na pojednávaní odvolali. Rozhodne Najvyšší súd SR.

Ičo, Ontko aj Pačuta od začiatku tvrdia, že sú nevinní. Ičo presviedčal súd o pravdivosti príbehu, Ontko v štvorhodinovej záverečnej reči o tom, že nemá povinnosť zisťovať pravdivosť tvrdení v notárskych zápisniciach, ale ich len overovať a Pačuta, že pomohol síce so zavkladovaním do katastra, ale o podvode nevedel.

Invalidná dôchodkyňa Mária Dušičková, údajná dedička majetku Károlyovcov a matka Ičovej manželky, pravdepodobne nikdy nevidela dokumenty, ktoré údajne podpisovala. Podľa znaleckého posudku jej väčšina podpisov „s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote“ nepatrila.

Nevedel po slovensky, nevedel, čo podpisuje

Príbeh s dedičstvom „Slánskych lesov“ stál a padal na neoveriteľných skutočnostiach. Údajní priami aktéri, bíreška Alžbeta Tojkejová a gróf Károly už boli dávno mŕtvi a nemanželskú dcéru Máriu podľa vymyslenej story za života tajili.

K dedičstvu sa mala údajne dostať až po smrti svojho otca, ktorý ju vychovával a po smrti biologického otca grófa Károlyho. Mária Dušičková si nárok na majetok z neznámych dôvodov neuplatnila hneď a počas vojny sa darovacia zmluva údajne stratila.

Autori scenára potrebovali potvrdiť údajný nárok vtedy 85-ročnej Márie Dušičkovej, a tak zavolali v roku 1998 na Slovensko grófovho vnuka Láslóa Károlyho.

Károlymu porozprávali príbeh o tom, že jeho starý otec niekedy v roku 1913 daroval svojej bíreške malý domček so záhradou a požiadali ho, či by mohol pred notárom podpísať darovaciu zmluvu.

Grófov vnuk súhlasil. Nevedel nič o darovaní, ale spoliehal sa na zvyklosti, podľa ktorých šľachta niekedy obdarovala svojich zamestnancov niečím „malým“.

László Károly nevedel po slovensky. Na notárskom úrade mu ktosi preložil fiktívny obsah zápisnice do maďarčiny a on ju podpísal. O tom že podpísal darovanie majetku v hodnote 43 miliónov eur sa dozvedel až od vyšetrovateľov a potvrdil to neskôr aj na súde.

Podpísaná darovacia zmluva otvorila cestu k pozemkom. Autori príbehu založili s notársky overeným vlastníctvom spoločnosť Slánske lesy a majetok vložili do nej. Pozemky s novým vlastníkom Milanom Ičom zavkladovali v katastri.

Pomalý proces

Jedným z iniciátorov trestného stíhania bol bývalý riaditeľ košického lesného závodu Pavol Jakab. V priebehu procesu, v roku 2007, ho dovolali z funkcie

Prokuratúra obžalovala trojicu z podvodu v roku 2004, ale prvé hlavné pojednávanie začalo až o päť rokov neskôr. Spis koloval medzi košickým súdom, Špeciálnym a Najvyšším súdom štyri roky až skončil na Krajskom súde v Banskej Bystrici.

V Košiciach vytýčili hlavné pojednávanie, ale neskôr sa sudcovia postupne nechávali vylučovať pre zaujatosť. Spolužiaci, rodina, priatelia, zamestnanci…

Najvyšší súd posúdil situáciu a konštatoval, že existuje dôvodná pochybnosť o objektívnom a nestrannom rozhodovaní nie jedného, ale všetkých sudcov Krajského súdu v Košiciach.

„Jedenásť sudcov sa vyjadrilo minimálne v tom zmysle, že sa s obvinenými, respektíve aspoň s niektorým z nich, pozná,“ konštatoval Najvyšší súd v uznesení z konca júla 2008 a posunul kauzu do Banskej Bystrice.

Krajský súd vzhľadom na Dohovor a neprimeranú dĺžku konania najprv zastavil koncom roku 2013 trestné stíhanie na všetkých troch obžalovaných.

Najvyšší súd však po proteste prokurátorky rozhodnutie zrušil. Zdôvodnil to tým, že ani dĺžka konania nezbavuje súd povinnosti rozhodnúť o vine a treste.

Falošný svedok

V kauze Slánske lesy už predtým padlo prvé právoplatné rozhodnutie. Okresný súd v Banskej Bystrici odsúdil na jeden rok podmienečne za krivú výpoveď Maďara 74- ročného Imrého Lászlóa Nikházyho.

Nikházy chcel pomôcť Ičovi a súdu porozprával o tom, ako je dôverným priateľom grófa Károlyho. Ten mu údajne povedal, že jeho starý otec mal nemanželské dieťa, ktorému daroval veľké pozemky.

Karolyi však pred súdom vyhlásil, že o nemanželskom dieťati svojho deda nevedel a starý otec vôbec nikomu nespomínal, že by toto dieťa malo zdediť obrovské pozemky.

Občiansky spor o vlastníctvo 6500 hektárových pozemkov medzi Slovenskou republikou a Milanom Ičom stále nie je právoplatne ukončený. Pozemky na základe predbežného opatrenia súdu obhospodarujú Lesy SR.

Ičo a spoločnosť Slánske lesy sa na inom súde domáhajú náhrady škody vyše osem miliónov eur.

 

Oberhauser dostal sedem rokov

Za podobný prípad s podobným príbehom ako je kauza Slánske lesy dostal 68 ročný lekár Anton Oberhauser „len“ sedem rokov. Súd zobral do úvahy jeho vysoký vek a čistý register.

Špeciálny súd poslal v roku 2006 starého lekára Antona Oberhausera z Vranova nad Topľou na sedem rokov do basy za podvod s lesmi v Korunkovej. Rozsudok bol platný o dva roky neskôr.

Sudcovia uznali Oberhausera vinným z podvodu spred desiatich rokov. Podľa verdiktu si prisvojil nezákonne 650 hektárov lesa vo východoslovenskej obci Korunková za takmer dva a pol milióna eur.

 Vraj Vykonštruovaný proces

„Každý triezvo uvažujúci človek vie, že je tá obžaloba nezmysel. Od dôb procesu s Miladou Horákovou, nepriateľmi ľudu a buržoáznymi nacionalistami sa v špeciálnej prokuratúre nič nezmenilo,“ reagoval Oberhauser na obžalobu v úvode pojednávania a proces označil za mediálnu hru proti bratovi a bývalému ministrovi Viliamovi Oberhauserovi.

Anton Oberhauser sudcom rozprával, že mu majetok, pozemky a lesy na východe Slovenska odkázal ako jedinému z troch vnukov starý otec. Brat, Viliam, a sestra vraj nevedeli o dedičstve až do novembrovej revolúcie. V reštitúciách majetok získal, ale doklady o vlastníctve majetku neskôr záhadne zmizli. Viliamovi Oberhauser tvrdil, že mu ich ukradli z auta spolu s kufríkom.

Oberhauserov príbeh

„Starý otec bol horár u grófov Coburgovcov… V roku 1919 lesy v Korunkovej riadne kúpil,“ rozprával Anton Oberhauser a dodal, že starý otec potom potvrdil dedičstvo pre vnuka Antona u notára v Brezne.

Lekár sa údajne dozvedel o vlastníctve lesov až v roku 1996 a hneď ich dal prepísať na svoje meno.

Súd lekárovej príhode neuveril. Považoval za problém to, že podľa existujúcich dokumentov Coburgovci nemali v Korunkovej horára a Oberhauserovci tam nikdy nevlastnili pozemky.

Jediné dôkazy, ktoré mohol doložiť Anton Oberhauser, údajne ukradli zlodeji z auta jeho brata. Exminister krádež dôležitých dokumentov nehlásil polícii. Vraj kvôli tomu, že nedôveroval polícii a myslel si, že krádež súvisela s politikou.

Odsúdený na úteku

Anton Oberhauser neprišiel na vyhlásenie rozsudku, nenastúpil do väznice a zmizol zo Slovenska. Pátral po ňom Interpol.

Ústavný súd prijal rok po právoplatnosti rozsudku Oberhauserovu sťažnosť. Tvrdil, že súd porušil jeho základné práva a slobody. Ústavný súd zároveň odložil vykonateľnosť rozhodnutia Špeciálneho súdu.

Ústavný súd rozhodol na začiatku roku 2011, že súd neporušil Oberhauserove práva, napriek tomu ešte takmer trištvrte roka trvalo, kým ho polícia chytila a dopravila do prešovského väzenia.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie