Líder eurokandidátky SaS Sulík: Ani Ódor by nemal strašiť vystúpením z EÚ

Richard Sulík (56) je bývalý predseda SaS a líder kandidátky strany do eurovolieb. V rozhovore hovorí:

• či sa SaS pod novým predsedom Gröhlingom zmenila;
• aké ponaučenie si zobral z prezidentských volieb;
• ako by mala EÚ reagovať na rušenie špeciálnej prokuratúry;
• či by mal Ivan Korčok zostať v straníckej politike;
• aj čo vraví na knihu marketéra Mareka Prchala.

Slováci za minulý týždeň vyzbierali v zbierke Munícia pre Ukrajinu vyše tri milióny eur. Prispeli ste?

Osobne som neprispel, ale podporujeme to. Myslím si, že to je veľmi dobrá aktivita. Hádam sa im za to podarí kúpiť veľa nábojov do diel.

Mali by politici prispieť? 

Nemala by to byť spoločenská povinnosť, nech každý urobí, ako chce, čo uzná za vhodné. Finančne prispieť nie je jediná možnosť, ako túto myšlienku podporiť. Keď k tomu parlamentná strana ako SaS urobí tlačovú besedu, tak je to možno viac, ako keby som prispel sto eur.

Priznám sa, že som sa k tomu ešte nedostal, nevylučujem, že to spravím, ale nebola to pre mňa minulý týždeň tá najdôležitejšia vec.

Vnímate to ako nejaký signál?

Vnímam to ako signál Robertovi Ficovi, že táto krajina nie je proruská. Nakoniec, to nie je ani Robert Fico, veď ako sa usilovne teraz bratal s ukrajinským premiérom. V Bruseli súhlasil s každou jednou vecou, čo sa týka podpory Ukrajiny.

Video: Rozhovor s Richardom Sulíkom
(autori: Martina Koník, Dušan Mikušovič)

Ubehol už mesiac, odkedy nie ste predsedom SaS, ale čestným predsedom. Ako sa to prejavilo vo vašom živote?

Zatiaľ nijako. Cítim, že už prakticky žiaden čas nevenujem vedeniu strany. Braňo Gröhling sa toho naozaj chytil veľmi akčne a aktívne, čo ma veľmi teší. Všetok takto získaný čas investujem do volebnej kampane. Na rozdiel od minulých volieb túto volebnú kampaň riadim ja osobne, takže zatiaľ sa to na mojom súkromnom živote neprejavilo, ale myslím, že sa to po 8. júni zmení.

Ako sa darí novému predsedovi?

Dobre, ja som spokojný. Minulý týždeň sme mali mediálne veľmi aktívny týždeň. Každý deň sme mali jednu, dve aj tri tlačové besedy, tlačové správy, mediálnych výstupov je veľa. A ani raz nešliapli vedľa. Iní boli hanení, vypisovalo sa, že KDH robí užitočných idiotov pre Fica, aj o koaličných stranách sa vypisovalo, kde zase šliapli vedľa. O nás nie.

Ten týždeň ako minulý, pokiaľ máte také dva-tri, ešte to veľa nezmení, ale pokiaľ ich máte päťdesiat za sebou, dlhodobo to ovplyvní preferencie. Podľa mňa sa Gröhlingovi teda darí dobre a k mojej spokojnosti.

Branislav Gröhling mal pôvodne zabojovať o post predsedu s Mariánom Viskupičom, ktorého ste podporovali s odôvodnením, že je pre vás garantom toho, že SaS zostane pravicovou stranou. Pán Viskupič nakoniec kandidatúru stiahol. Ponúka sa otázka, či je SaS pod novým vedením menej pravicová.

Toto je všetko dávna minulosť. Maroš Viskupič najprv išiel kandidovať, potom z rodinných dôvodov odstúpil. Nepoviem asi žiadne tajomstvo, že sa rozvádza a mal veľmi náročné obdobie. Dnes stranu vedie Braňo Gröhling a každému, kto v SaS začne o tomto diskutovať, pôjdem osobne odtrhnúť hlavu. Máme nového predsedu, nové vedenie a všetci budeme za novým predsedom stáť, lebo keď to nebudeme robiť, tak strana nemá byť ako úspešná.

Tomu rozumiem. Na druhej strane, keď niekto povie o inom kandidátovi, že je garant pravicovosti, je logické, že sa novinár spýta, či ten druhý kandidát nebol garantom pravicovosti. 

To je všetko minulosť. Teraz máme tohto predsedu, je dostatočne pravicový na to, aby sme sa odlíšili napríklad od Progresívneho Slovenska. Odlišujeme sa veľmi pravicovými postojmi a tak to aj zostane.

Ako sa vám potom čítajú poznámky niektorých konzervatívnych komentátorov, že sa práve neodlišujete od Progresívneho Slovenska? Na Postoji som si prečítal, že SaS pod novým vedením už len ťažko odlíšiť od PS alebo že Gröhlingova SaS je príveskom Progresívneho Slovenska.

Konkrétne v tom texte Lukáš Krivošík neuviedol žiadne príklady. Ľahko sa filozofuje, komentátor si to môže dovoliť, ale bolo by korektné, keby to doložil: „Aha, takýto Gröhlingov výrok, to tu voľakedy nebolo, takéto rozhodnutie Gröhlinga tu takisto ešte nebolo, Sulík by to robil inak.” Zatiaľ nevidím hodnotovo či ideovo rozdiel v tom, ako vedie stranu Braňo Gröhling.

Odlíšenie od PS sa snažíte zdôrazniť v programe do eurovolieb. Myslím, že v prvých troch bodoch je priamo zdôraznené, v čom je Progresívne Slovensko iné. Pri jadrovej energii, pri otázke migrácie a napríklad aj pri otázke práva veta.

Áno, presne tak. Najprv všeobecne k tomu programu – dali sme si veľmi záležať. Som presvedčený, že je poctivo napísaný. Veľmi dôležité je, že tento program schválil predseda aj republiková rada, ktorej nie som členom. Za týmto programom stojí celá strana SaS. Aj mne tento program veľmi vyhovuje, čo ukazuje, že sme v strane hodnotovo jednoliati.

Kto by bol lepším predsedom SaS, pán Gröhling alebo pán Korčok?

Úplne bezpredmetné. Braňo Gröhling je na štyri roky zvolený predseda. Pôjdem každému hlavu odtrhnúť, kto toto pôjde spochybňovať. Samozrejme, len obrazne, aby to bolo pochopené ako vtip.

Vieme, ako dopadli prezidentské voľby, s akou podporou skončil pán Korčok. Mal by vstúpiť do straníckej politiky?

To je jeho rozhodnutie, ja sa do toho montovať nebudem. Ale všeobecne k voľbám by som rád povedal, že Ivan veľmi zabojoval, podľa mňa to bolo veľmi sympatické. Moja osobná prognóza pred prvým kolom bola, že tesne vyhrá prvé kolo a druhé kolo prehrá. Túto prognózu som prehodnotil po tom, čo s veľmi pekným náskokom vyhral prvé kolo. Bol som si pred druhým kolom takmer istý, že vyhrá. Škoda, nevydalo.

Prečo?

To je otázka pre politológov, nie pre mňa. Čítal som, že maďarský volič zostal doma, že neviem koho nepresvedčil. Nechám iných do toho rozprávať, ale mrzí ma to. Bol som si takmer istý, ale neklaplo to. Život pozostáva nielen z výhier, ale aj z prehier.

Je na rozhodnutí pána Korčoka, či vstúpi alebo nevstúpi do straníckej politiky. No je na rozhodnutí SaS, či by mu mala dať nejakú veľkorysú ponuku.

Keď tu bude sedieť predseda SaS, tak sa o tom môžete baviť.

Vy máte funkciu čestného predsedu.

To je otázka na predsedu. Vy si myslíte, že ja tu teraz budem cez médiá novému predsedovi zužovať manévrovací priestor tým, že budem hovoriť, že toto by sa v žiadnom prípade nemalo stať a toto by mal robiť určite? Aby nemal voľné ruky?

Počas piatich mesiacov, odkedy som ohlásil, že končím ako predseda, som sa stretol s tvrdeniami, že vlastne nechcem skončiť. Len formálne akože odstúpiť, ale naďalej ťahať nitky. Ako vidíte, nie. Pätnásť rokov som viedol stranu, takisto by sa mi nepáčilo, keby niekto, povedzme môj podpredseda, verejne hovoril, čo má strana robiť. Preto to nebudem robiť ani ja.

SaS čakajú eurovoľby, stranu vediete ako jednotka kandidátky. Pred piatimi rokmi ste získali takmer desať percent hlasov, dva mandáty. Aké sú ambície teraz?

Keby sme dali dva mandáty, bolo by to super. Doba je dnes ťažšia, preferenčne sme v ťažšej pozícii. Dva mandáty by som bral ako dobrý výsledok.

Máte už vonku kampaň. Nerobí na nej už český marketér Marek Prchal?

Nie. Ako som povedal, teraz som šéfom kampane ja.

Pán Prchal vydal knihu a zaujala ma tam jedna pasáž z čias parlamentných volieb. Hovorí o tom, ako prezentoval klientovi stratégiu, ktorá by v prípade stopercentnej efektívnej exekúcie strane priniesla až o pätnásť percentuálnych bodov viac. To by znamenalo 22 percent, teda že by ste vyhrali voľby. O vašej reakcii napísal: „Klient sa netvári, je kyslý, hovorí, že to preňho nie je komfortné.”

Píše tam, že to je SaS?

Nepíše, že to je SaS, ale myslím, že iného klienta tu nemal.

Pokiaľ nemáte istotu, ja sa nebudem k ľubovoľnému klientovi vyjadrovať.

Som si istý, že to je SaS, na iných miestach vás niekoľkokrát spomína. Hovorí o SaS.

Hovoríte, že v tej knihe je to napísané tak, že z toho vyplýva jednoznačne, že ten kyslý klient je SaS?

Áno.

Pripusťme, že to takto je. Poviem na to len toľko, že považujem za neprofesionálne, keď človek, ktorého si najmete, následne o vás píše knihy, že ste boli kyslý. Považujem to za neprofesionálne a nebudem sa správať rovnako neprofesionálne a nebudem komentovať Mareka Prchala.

A nepoviete, čo bola tá geniálna stratégia, ktorú ste odmietli a mala vám vyhrať voľby?

Určite nie.

Poďme teda k eurovoľbám. Za SaS kandidujú hneď štyria poslanci národného parlamentu, krátko po tom, ako boli zvolení. V jednom blogu ste napísali, že jedným z dôvodov, prečo kandidujú až štyria, je ten, že chcú podporiť tých, ktorí majú šancu byť tam zvolení. Nie je neúctou k voličovi, ak politici získajú nejaký mandát a už o pár mesiacov sa uchádzajú o iný mandát?

Chápem tento pohľad. Do určitej miery s ním aj súhlasím, práve preto som veľmi jasne komunikoval aj pred minulými voľbami, že mojou ambíciou je stať sa ministrom hospodárstva. Nevydalo, síce tesne, lebo súčasná koalícia má len 79 mandátov…, potrebuje 76, majú len tri navyše.

Veľmi jasne som komunikoval, že mojou ambíciou je byť vo vláde a opäť na ministerstve hospodárstva, kde si myslím, že som odvádzal dobrú robotu. Ak sa tak neudialo, nehovoril som, že budem v opozícii, na to sú tam lepší. Ak by som sa dostal do europarlamentu, tak môj nástupca je Karol Galek, ak by sa dostali dvaja, tak aj Jana Kiššová, mali by sme tam veľmi dobré zastúpenie. Do tretice, aby naozaj nikto nechápal toto ako útek, tak v septembri 2027 kandidujem do Národnej rady.

Znovu tým však hovoríte, že mandát, ktorý by ste získali v eurovoľbách, by bol len na tri roky namiesto piatich. Znovu sa dostávame k tomu, či to nie je neúcta k rozhodnutiu voličov.

Hovorím to vopred svojim voličom, ktorí ma krúžkujú. Nie som stvorený na to, aby som sedel v opozícii. V europarlamente som už raz bol, môžem tam byť pre krajinu omnoho užitočnejší. V ďalších voľbách – je jedno kedy budú, ale najneskôr v septembri 2027 – kandidujem do Národnej rady.

Ak bude SaS vo vláde, ak budem mať možnosť byť opäť ministrom hospodárstva, pôjdem tam. Ak nebude, zostávam v Európskom parlamente. Myslím si, že to nie je nekorektné. Možno to je neobvyklé, ale určite nie nekorektné. Hovorím to voličom vopred, aby to vedeli, aby sa mohli zariadiť.

Je veľmi pravdepodobné, že ak získate dva mandáty, jeden z nich bude váš, predsa len, ste najvýraznejšou tvárou SaS, vždy ste získali najviac krúžkov, môžeme si dovoliť toto povedať. S kým by ste ešte radi lietali do Bruselu, koho máte na kandidátke najradšej?

Ak získame dva mandáty, tak medzi trojicou tých, ktorí majú reálnu šancu získať ten druhý mandát, je Eugen Jurzyca, Vlaďka Marcinková a Janka Cigániková. Sú to kandidáti číslo dva, tri, štyri… v tom poradí, v akom som ich vymenoval, a ich šance vyplývajú aj z nášho interného prieskumu. Kohokoľvek z tejto trojice privítam ako spoluletiaceho do Bruselu.

Hlavným motívom vašej kampane je slogan: „EÚ áno, ale s rozumom.“

Nie, čítajte lepšie.

Nie je tam to „ale“, uznávam. V programe máte medzi prvými bodmi zachovanie súčasnej podoby práva veta, čo bude mať asi väčšina strán. Treba povedať, že už dnes sa vo veľa oblastiach hlasuje kvalifikovanou väčšinou, na základe Lisabonskej zmluvy…

…z roku 2007, s ktorou za Slovensko súhlasil Robert Fico. Vtedy sme prišli o právo veta v oblasti migrácie, a preto bolo možné, že nám iné krajiny vnútili povinné kvóty na ilegálnych migrantov.

Z tých oblastí, kde právo veta zostalo, neprijali by ste žiadnu, kde by bolo možné rozhodovať radšej kvalifikovanou väčšinou, alebo nepripustili by ste o tom minimálne debatu?

Viem si predstaviť riadnu debatu o tom, aké právomoci bude odovzdávať Slovensko do Bruselu, ale v tom prípade aj o tom, aké právomoci by poslal Brusel späť členským krajinám. V takejto diskusii by sa všetky právomoci mohli prehodnotiť a povedať, že tu je naozaj lepšie uplatniť princíp subsidiarity, nech si to tam rozhodnú lokálne a tuto zase nie.

Takúto debatu pripúšťam, ale keď mám teraz na vašu otázku povedať či áno, alebo nie, hovorím nie. Dám vám dva príklady. Prvým sú migranti. Povinné kvóty na ilegálnych migrantov, to vám garantujem, nechce na Slovensku 80 a viac percent ľudí. Napriek tomu nám to iné krajiny vnútili, iba preto, že Robert Fico sa v roku 2007 vzdal práva veta v tejto oblasti.

Druhý príklad: prezident Macron sa vyjadril, že možno pôjdu aj francúzski vojaci bojovať na východ Ukrajiny. Ja by som bol zásadne proti tomu, aby išli aj slovenskí vojaci bojovať na východ Ukrajiny. Dnes máme v otázke obrany právo veta. Ak by sme sa ho vzdali, opäť by nás zopár veľkých členských krajín mohlo prehlasovať a my by sme museli posielať vojakov.

Táto otázka nie je aktuálna.

Prečo nie je aktuálna?

Kto ju otváral? Zmenu práva veta pri obrane?

Je to jedna z tých právomocí, ktoré majú byť odovzdané. A to, že by mali ísť francúzski vojaci bojovať, otvoril Macron. To nie je vrátnik, to je možno najmocnejší človek v EÚ. Keď hovorí, že možno Francúzsko pôjde bojovať na Ukrajinu, prečo tomu nedať žiadnu váhu?

Ivan Korčok, ktorého ste podporovali, hovoril, že i keď nie je za odobratie práva veta, tak sa nebráni debate pri zahraničnej politike. Vysvetlil to tým, že zahraničná politika EÚ je málo akcieschopná, a preto je irelevantná. Jeho slovami: „Nikto vo svete sa nezaujíma o názor Európskej únie. Dokedy budeme ako celá Európa strkať hlavu do piesku, biť sa do pŕs, že sme strašne suverénni, až na to, že náš názor nikoho nezaujíma.” Nemá pravdu?

Beriem to ako názor Ivana Korčoka. V podstate som pred chvíľou povedal to isté. Po dôkladnej analýze si viem predstaviť diskusiu, kde mi niekto vysvetlí, že pozri sa, posledných sto prípadov za desať rokov bolo takýchto, tu všade v týchto 68 nám naozaj chýbalo jednotné rozhodovanie. Tak okej. Ale hovorím, že opatrne s právom veta. Určite by som teraz nesúhlasil s ničím, ale nevylučujem do budúcna, že argumenty môžu byť silné. No potom by som aj rád počul kompetencie, ktoré sa dnes nachádzajú v Bruseli a ktoré môžu byť vrátené členským krajinám.

Povedali by ste, že napríklad v otázke migrácie.

V otázke migrácie určite áno. Vedel by som si možno predstaviť aj nejakú dohodu na výmene kompetencií. Migrácia sa týka oveľa viac ľudí, ktorí žijú v členských krajinách, lebo majú zrazu dvetisíc ľudí v nejakom utečeneckom domove tristo metrov od svojho domu. To nech si rozhodujú krajiny.

A povedzme zahraničná politika, nejako konkrétne a korektne definovaná, tam nech rozhoduje EÚ. Ale určite by to nemala byť jednosmerka, že sa kompetencie budú len odovzdávať bez toho, aby sa diskutovalo o tom, ktoré kompetencie by sa mohli vrátiť.

SaS odmieta migračný pakt. Treba povedať, že to je kompromis, s ktorým nie je nikto úplne spokojný.

Preto nemal byť nikdy urobený, je to hnilý kompromis.

Kompromisy v takýchto ťažkých otázkach bývajú zložité.

A tak to potom aj v EÚ vyzerá, lebo sa robia hnilé kompromisy. Mohlo sa aj nerobiť nič. Mohli sa riadne chrániť hranice, zriadiť azylové centrá mimo EÚ a bolo by po probléme. Riešia to deväť rokov.

Toto hovoríte síce konzistentne, ale pravdou je, že aj keby sa na tie azylové centrá pristúpilo, tak sa to neurobí hneď.

Deväť rokov prešlo od prvej migračnej vlny, odkedy Angela Merkel povedala „Wir schaffen das“, čo všetci chápali ako pozvánku „Poďte všetci sem“. („Wir schaffen das“ v preklade znamená „Zvládneme to“, pozn. red.)

Ale keby to aj teraz niekto schválil, tak sa to nezrealizuje hneď. No migračný tlak na niektoré krajiny EÚ je tu teraz. Neviete si predstaviť iný typ kompromisu, aby ste dosiahli nejakú dohodu? Lebo s týmto argumentom – mali ste to urobiť pred deviatimi rokmi – dohodu nedosiahnete.

Podmienkou akéhokoľvek kompromisu je, že začnú dôsledne vracať ilegálnych migrantov tam, odkiaľ prišli. To sa dá začať ihneď.

Nie vždy. V prípade migrantov z krajín ako Sýria alebo Afganistan, teda krajín, kde je stále vojna, je to ťažké dosiahnuť.

Ide o tých, ktorých zachránia v mori. Medzinárodné námorné právo hovorí, že keď niekoho takto zachránia, sú povinní odviezť ich do najbližšieho bezpečného prístavu. To je Tunis. Tak nech začnú s tým. Nemusia ich voziť na Lampedusu alebo niekam inam do Talianska či Francúzska. Keď potom Taliani prídu a povedia, že my nemáme dosť lodí, tak potom áno, nech je Slovensko nápomocné inej krajine.

Keď Viktor Orbán povie, že tu nevieme dostatočne riadne chrániť schengenskú hranicu, tak som okej, aby išli slovenskí policajti chrániť vonkajšiu schengenskú hranicu. Ale nemôže to byť tak, že tá je deravá ako švajčiarsky syr a potom povieme: Čo chcete robiť, pán Sulík? Tak to nefunguje.

Funguje to tak, že najprv riadne zabezpečíme schengenskú hranicu. Pokiaľ toto nebude, celá solidarita je úplne zbytočná, lebo to skončí len ako veľká pozvánka pre prevádzačov – prevádzajte sem ďalších, dobre na tom bohatnite, živte si váš miliardový biznis. A my ich tu pekne roztriedime, porozvážame po celej Európe. Toto je realita.

Keď si Viktor Orbán povie, že nebude dodržiavať readmisné dohody, vracanie migrantov môže zostať takisto len teóriou.

Jasné, prvá podmienka je, že sa budú vracať tam, odkiaľ prišli, a druhá je, že sa dohody musia dodržiavať. A potom sa môžeme baviť o solidarite.

SaS vo svojom programe hovorí, že legálna migrácia kvalifikovaných pracovníkov je aj pre starnúcu populáciu Európskej únie potrebná, no podľa transparentných a vopred stanovených kritérií…

Áno, je v poriadku, ak niekto, koho na Slovensku potrebujeme, napríklad programátor robotov, príde, má potrebnú kvalifikáciu, spĺňa podmienky a má záujem žiť na Slovensku. Podmienkou napríklad je, že musí mať pracovnú zmluvu na jeden a pol násobok slovenskej priemernej mzdy. To je legálna pracovná migrácia. Nech sa páči.

Z akýchkoľvek krajín?

Nemám s tým v zásade problém. Áno, z akýchkoľvek krajín.

Nedávno ste napísali blog o nelegálnej migrácii v Nemecku, kde tvrdíte, že najproblémovejší sú migranti z moslimských krajín…, aj keď ten rebríček trochu rozporuje fakt, že na druhom mieste bolo Gruzínsko. Ale pri legálnej migrácii pôvod nerozlišujete, tak?

Preto som trochu pri otázke, či z akejkoľvek krajiny, zaváhal. Keď máte policajnú štatistiku, ktorá hovorí, že iba za minulý rok sa 45 percent ľudí z Alžírska dopustilo nejakého trestného činu, vedel by som si paušálne povedať, že sorry, vás nie, lebo je to riziko, keďže každý druhý v Nemecku pácha trestné činy. Keď máte problém sa tu správať slušne, nechoďte sem.

Ale pri legálnej migrácii by ste to neuplatňovali?

Nie som si úplne istý, je to veľmi hraničné posúdenie.

Aj z pohľadu ústavy je nemysliteľné, že začneme rozlišovať ľudí.

Neviem, ktorá ústava hovorí, že musíme prijať migrantov.

Hovorí, že pri pohľade na človeka nemáme rozlišovať náboženské vierovyznanie či národnosť.

Určite nehovorí, že sa nemôžem pozrieť na kriminálnu štatistiku, podľa ktorej 45 percent Alžírčanov v Nemecku za minulý rok spáchalo trestný čin. Vy mi svojimi otázkami podsúvate, že to mám ako politik prehliadať. Ja to prehliadať odmietam.

Nie, ja sa pýtam, či ako politik máte paušalizovať.

Keby to bolo desať percent…. Aj to by bolo päťkrát viac ako domáce obyvateľstvo. Ale 45 percent je také obrovské číslo, že minimálne musí byť dovolené sa o tej paušalizácii baviť. Druhá vec je, že sa dá urobiť taká vec, že bez výnimky akýkoľvek majetkový alebo násilný trestný čin bude mať za následok vyhostenie. Toto by sa mohlo robiť.

Jednou z hlavných tém, ktoré sa týkajú vzťahu EÚ a Slovenska, je to, do akej miery majú európske inštitúcie právo reagovať na stav právneho štátu na Slovensku. V januári poslanci Európskeho parlamentu prijali uznesenie, ktoré kritizuje návrh novely Trestného zákona predložený vládou Roberta Fica a vyjadruje obavy o schopnosť slovenskej vlády bojovať proti korupcii a chrániť záujmy EÚ. Ak by ste vtedy boli europoslancom, hlasovali by ste za?

Myslím si, že áno. Kľúčové slovo sú finančné záujmy EÚ. Európska únia sem posiela veľké množstvo peňazí, preto si aj vydupala, že budú tieto peniaze extra chránené. V našom Trestnom zákone máme viacero paragrafov, ktoré hovoria špeciálne o finančných záujmoch EÚ.

Špeciálna prokuratúra mala v kompetencii vyšetrovať defraudáciu eurofondov. Z tohto pohľadu je zo strany EÚ úplne v poriadku, keď sa zrazu zruší takýto významný nástroj, pýtať sa, ako to má fungovať. Je aj úplne legitímne a oprávnené, keď Európsky parlament prijme takéto uznesenie, ktoré nám dá upozornenie v štýle – my vám naďalej budeme posielať miliardy a vy idete zrušiť inštitúciu, ktorá to má strážiť?

Robert Fico to interpretuje ako trest Západu za nezvolenie Korčoka či výsledok žalovania europoslancov.

Čo má iné robiť? Prekvapuje ma, že beriete Roberta Fica ešte vážne.

Je to premiér. Môžem si o tom myslieť kadečo, ale je to premiér. Aj pri Maďarsku mnohí tvrdili, že EÚ údajne trestá Maďarsko za politiku Viktora Orbána. Pritom aj tam mala EÚ obavy o svoje finančné záujmy, keď stopla eurofondy pre Maďarsko.

Treba to úplne presne posúdiť. Ani EÚ nie je neomylná, ale v zásade, keď EÚ namieta kroky, ktoré vedú k tomu, že finančné záujmy EÚ budú menej chránené, tak si myslím, že sú tieto kroky oprávnené. Neznamená to, že sa EÚ vždy presne trafí. Tam, kde to preženú, to treba povedať, kde to nepreženú, tam to treba podporiť.

Váš europoslanec Eugen Jurzyca hlasoval za toto uznesenie, europoslankyňa Miriam Lexman za KDH nie. Z princípu, pretože dlhodobo hovorí, že Európsky parlament príliš často zasahuje do výlučných právomocí členských štátov. Povedala vtedy: „Tento aktivizmus a ideologizácia vážne naštrbili dôveryhodnosť Európskeho parlamentu v očiach občanov.” Nemá teda pravdu?

Treba zvažovať. Neviete to len tak posúdiť. Preto má náš program 50 strán a nie päť.

Vaši opoziční partneri z KDH išli pred pár dňami ešte trochu ďalej a adresovali list predsedníčke Európskej komisie, v ktorom napísali, že aj keď ani oni nesúhlasia s rušením Úradu špeciálnej prokuratúry, EÚ by nemala túto tému riešiť, lebo Národná rada má právo zvoliť si model prokuratúry a meniť jeho nastavenie bez hrozby finančného postihu zo strany európskych inštitúcií. Takýto list by ste nepodpísali?

V tejto situácii asi nie, ale v zásade rozumiem, o čo im ide. Ak by napríklad Robert Fico dokázal presvedčiť EÚ, že musí prokuratúru zrušiť, lebo Lipšic je zlý, ale finančné záujmy Únie bude chrániť takýmto a takýmto spôsobom, trebárs by ešte navrhol ústavný zákon, aby pri porušení finančných záujmov EÚ boli dvojnásobné tresty, mohli by to zobrať.

On však oklamal národ, lebo predtým jasne hovoril, že špeciálnu prokuratúru rušiť nebude. Po druhé, nemôže hrubo ignorovať finančné záujmy Európskej únie, lebo to je kľúčová vec našej krajiny. Takže je extrémne dôležité, aby finančné záujmy Európskej únie boli chránené.

Europarlament prijal uznesenie o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ, čo je znovu vec, ktorú KDH kritizovalo na pôde slovenského národného parlamentu. Ak by ste boli europoslancom, hlasovali by ste za toto uznesenie?

Stretávajú sa tu dva rôzne pohľady. Jeden je ten, ktorý sa týka priamo veci, a to práva na potrat. Myslím si, že každá žena by do 12. týždňa toto právo mala mať, čiže z vecného hľadiska by som hlasoval za. Ale potom je tu procesná vec – že sám kritizujem, že príliš veľa vecí sa rozhoduje v Bruseli. Právo na potrat by malo byť skôr to subsidiárne právo, teda nech si každá členská krajina stanoví, ako jej to vyhovuje. Pre tento konflikt by to pre mňa nebolo jednoznačné, ale zrejme by som hlasoval za.

Aj Eugen Jurzyca hlasoval za.

Eugen Jurzyca je europoslanec, ktorý má zo všetkých poslancov najviac vysvetlení svojich hlasovaní. Pri každom jednom hlasovaní si dal tú námahu a piatimi, desiatimi riadkami vysvetlil, prečo tak hlasoval. 1700 hlasovaní za päť rokov, čo je v Európskom parlamente.

Na webe Denníka N vyvolal v utorok veľký ohlas text Karola Sudora o páre, ktorý bojuje s nevyliečiteľnou chorobou manžela a ten sa rozhodol podstúpiť asistovanú samovraždu vo Švajčiarsku, nakoniec od nej upustili. Vyvoláva to znovu debatu, čítalo ho tristotisíc ľudí, to sa málokedy stane na webe Denníka N, podporili by ste uzákonenie eutanázie na Slovensku?

Áno, my sme konzistentní, ako ste pred chvíľou povedali.

SaS je dnes v europarlamente súčasťou frakcie európskych konzervatívcov a reformistov spolu s českou ODS a poľskou stranou Právo a spravodlivosť a ďalšími stranami. Povedali ste, že ak by sa stal súčasťou frakcie Fidesz Viktora Orbána, tak by ste odišli. Kam?

Najprv by sme boli proti vstupu Fideszu. Je to tak, že ostatní majú súhlasiť s členstvom novej strany, ale keď príde Fidesz s ôsmimi alebo desiatimi europoslancami a my tam máme jedného-dvoch, aj oni si pragmaticky môžu povedať, že kašlú na nejaké veto SaS. Čiže najprv by sme využili naše možnosti a boli by sme proti vstupu Fideszu do frakcie. Ak by sa to nepodarilo, odišli by sme.

Kam?

Neviem teraz povedať kam, lebo po každých voľbách vznikajú nové frakcie. Dnes by som si možno vybrať nevedel. 9. mája budeme prezentovať dokument „Bratislavská deklarácia o budúcnosti EÚ“, kde máme spísaných niekoľko základných hodnotových bodov, podľa ktorých sa budeme rozhodovať, do ktorej frakcie vstúpime alebo akú frakciu by sme spoluzakladali.

Dotkli sme sa prezidentských volieb. Aké ponaučenie by si z nich mala zobrať opozícia do budúcna?

Zaskočili ste ma touto otázkou. To, čo ma vyrušovalo na prezidentských voľbách, bolo strašenie národa. „Ak bude zvolený Pellegrini, tak sa zo Slovenska stane ruská kolónia.“ Ešte nekorektnejšie to bolo voči Korčokovi. „Ak bude zvolený Korčok, tak bude vojna, Slovensko bude vtiahnuté do vojny a Korčok je vojnový štváč.“ Z jednej aj druhej strany strašenie.

Vecné argumenty sa vytratili. Ak by sme si mali vziať nejaké ponaučenie, tak napríklad také, že v týchto eurovoľbách by sme nemuseli strašiť. Ak hovorí Ľudo Ódor, ktorý vedie kandidátku Progresívneho Slovenska, vo svojom videoklipe, že musíte voliť nás, lebo inak nám hrozí vystúpenie z EÚ, tak to je strašenie. Lebo žiadna politická relevantná sila nechce z EÚ vystúpiť. Ani Republika, ani Maďari, nikto nechce vystúpiť z EÚ, nikto.

Nemôže byť relevantná obava, že Slovensko za istej konštelácie síce formálne zostane členom, ale môže skončiť na periférii EÚ?

Čo to je, že formálne byť členom? Prosím vás pekne, buď je, alebo nie je členom. Ani dnes nie sme stredobodom. Stretne sa Nemec, Francúz, Talian, Španiel, niečo si dohodnú a bum, my tu máme migrantov. Ale sme riadnym členom a tým zostaneme určite aj po týchto eurovoľbách. Hovoriť, že keď zvolíte hentých a hentých, tak skončíme mimo EÚ, to nie je nič iné len strašenie. Táto debata o strašení obsadí verejný priestor a potom neostáva priestor na diskusiu o vecných bodoch, že právo veta má zostať doma na Slovensku.

Nie je to podobné? O práve veta takisto rozhodujeme my. Nebude možné ho zrušiť bez toho, aby s tým slovenská vláda súhlasila.

V roku 2007 s tým už raz vláda súhlasila pod vedením rovnakého premiéra, akého máme dnes. Robert Fico je osobne zodpovedný za to, že nám iné krajiny mohli vnútiť povinné kvóty.

Máte tu aj podporu jadra. Na základe 25 hlasovaní od roku 2019 bruselský inštitút vyhodnotil, že SaS podporuje jadro úplne najviac a jednoznačne. Progresívne Slovensko a Smer podporujú jadro najmenej. A to nie je jedno hlasovanie, ale 25. O tomto by sme mali diskutovať a nie strašiť ľudí. Milí voliči, občania, voľte nás, nepýtajte sa nás, čo tam budeme robiť, hlavne nás voľte, lebo my vám garantujeme, že zostaneme v EÚ. SaS rovnako garantuje, že ostaneme v EÚ, rovnako ako Hlas, Smer a Republika.

Keď nastupovala súčasná vláda, vyzývali ste verejnosť, aby im dala aspoň sto dní šancu, povedali ste: „Nastavenie tej lepšej časti spoločnosti, že treba od začiatku kopať do tejto vlády, nie je správne. Mali by dostať sto dní na to, aby sa vyfarbili, aby ukázali, ako chcú vládnuť.” Je dnes ešte dôvod na zmierlivosť?

Veď sa aj pekne vyfarbili. Toto som povedal tesne po voľbách, ešte predtým, ako došiel do parlamentu Trestný zákon, ktorý ruší špeciálnu prokuratúru. To, že tam zavádzal veľmi rozsiahlu amnestiu, to sme vtedy ešte nevedeli, chvíľku trvalo si to načítať. Predtým som povedal, dajme im šancu, nech sa vyfarbia. Nakoniec som sám tých sto dní nedodržal, lebo došli so strašidelnými vecami.

Teraz sú vyfarbení, jasne vieme, s kým máme dočinenia. Som veľmi rád, že naša spoločnosť mala silu tým najhorším veciam zabrániť. Ústavný súd pozastavil účinnosť Trestného zákona a som si istý, že to urobili aj na základe masívnych protestov, ktoré sme v januári organizovali.

Majú pokračovať? Má opozícia aj po prehraných prezidentských voľbách na protesty energiu a silu?

Budem hovoriť za SaS, energiu a silu určite máme. Máme nové vedenie plné energie a sily, len musíme mať aj dôvod. Pre čokoľvek, čo sa nám nepáči, bežať na ulicu, to nepovažujem za správne, lebo nakoniec znehodnotíte akt protestu. Keď bude pádny dôvod, typu rozsiahla amnestia pre gaunerov, určite sa ozveme a budeme mať aj energiu a silu.

Ovládnutie RTVS?

Ovládnutie RTVS sa dá riešiť aj sofistikovanejším spôsobom. Napísal som príslušnej komisárke, pani Jourovej, ktorá má toto na starosti, a stretnem sa s ňou v najbližších dňoch. Budeme sa baviť o ďalšom postupe, lebo ochrana verejnoprávnych médií je aj pre Brusel veľmi dôležitá, majú to aj v zakladajúcich zmluvách.