Newsfilter: Neznámy páchateľ zatiahol Slovensko, Česko a Ukrajinu do falošného atentátu na Pellegriniho

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Roman Pataj

1. Nie, Pellegriniho nechceli zabiť Ukrajinci, ale to neznamená, že sa tomu nedá uveriť

Česká tlačová agentúra sa stala obeťou hekerov v prípade, ktorý má silný presah na Slovensko. Zatiaľ neznámi páchatelia šírili na stránke ČTK falošné správy o Ukrajincovi, ktorý chcel spáchať atentát na zvoleného slovenského prezidenta Petra Pellegriniho, ale zabránila mu v tom česká tajná služba BIS. Texty sa snažili vyvolať dojem, že za útokom je Ukrajina. Po rokovaní s českým prezidentom vraj označili v Česku za neželanú osobu ukrajinského chargé d’affaires a musí do 48 hodín opustiť krajinu. O prípade informoval český Deník N.

Nič z toho nie je, samozrejme, pravda.

„Ide o fake správu, ktorá sa nezakladá na pravde. Stránky ČTK napadol neznámy útočník,“ vyhlásil hovorca kontrarozviedky Ladislav Šticha.

Útok potvrdil aj riaditeľ ČTK Jaroslav Kábele, podľa ktorého ho vyšetruje Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť.

„Rezolútne popierame, že je to pravda,“ vyhlásil aj hovorca ministerstva zahraničných vecí Daniel Drake.

Prečo je to správa. Zdalo by sa teda, že nie je dôvod o prípade písať, ale sú na to dobré dôvody. Keďže páchateľ alebo páchatelia do jedného bizarného príbehu napchali tri krajiny – z nich jednu vo vojne; jedného aktuálneho a jedného nastávajúceho prezidenta, z ktorých jeden Ukrajinu podporuje, kým druhý v lepšom prípade nie je otvorene na strane agresora; a jedného diplomata –, je dôležité odhadnúť ich motív, cez ktorý sa dá uvažovať o zdroji útoku.

Ako prvý prichádza do úvahy hlúpy kanadský žartík. Je však až natoľko nepodarený, že sa dá skôr vylúčiť ako uznať.

Ako pravdepodobnejšie sa javí, že niekto sa snažil medzi ľuďmi rozšíriť poplašnú správu, z ktorej mala vyjsť Ukrajina v zlom svetle. Taký motív majú len Rusi a ich podporovatelia. Aj v takom prípade ide o amatérsky pokus, pretože vyvrátenie lži bolo rýchle a veľmi efektívne. Aj slovenské dezinformačné weby o prípade písali tak, že nepripúšťali jeho pravdivosť.

Hoci napríklad Hlavné správy stvorili titulok, ktorý sa začal slovom náhoda a otáznikom. Zaujímavejšie sú však reakcie čitateľov. Veľmi výnimočne niekoľkých z nich v Newsfiltri odcitujeme (v pôvodnej podobe), aby bolo jasné, akú ľahkú prácu majú dezinformátori. Ich ciele sú ochotné uveriť čomukoľvek, dokonca ich zámery autorov domýšľajú a rozvíjajú, z čoho potom vzniká celý vesmír bludov, v ktorom jeho obyvatelia žijú:

„Možno je to len tréning na veľkú vec, ktorú povedal na demonštrácií luzerov korcokoveho stáda luzer.“

„Toto bol podprahovy pokin pre Pelegriniho aby šiel cestou ktorá mu bola pridelená na návšteve v Bielej chatrči.“

„Liberalnej bande Proti Slovensko uz chyba len dalsi Kuciak a dielo bude dokonane , nastupi Korcok , z pekneho 2.miesta !“

„Klamstvo, podvod, nepravdivá správa na margo atentátu na Pellegríniho. Česi vyvracajú dobre že sa nepotrhajú. A ktože je prvý pri zdroji informácií? Ako vždy denník „N“. Nuž u nás sa hovorí, že bez vetra sa ani list na strome nepohne.“

„liberálny soroš fašizmus dosahuje majdanskej úrovne“

„Náhoda? ČTK napadli hackeri, vydali správy o zmarenom atentáte na Pellegriniho..klídek, to iba bander sorošhajzelžidia uplatňujú ich hodnoty“

„Cesi uz odyebali Stefanika a mozno Dubceka,takze by som to nepodcenoval“

Znáška nezmyslov bola oveľa dlhšia, toto je len krátka vzorka, aby bolo jasné, že dezinformácie nefungujú tak, že keď ich presvedčivo vyvrátite, tak sa vytratia. Ich cieľom je zasiať pochybnosť, vytvoriť zdanie, že pravda neexistuje, prípadne sa nedá určiť, a preto ňou môže byť čokoľvek. Aj na prvý pohľad neuveriteľnej správe o plánovanom atentáte na Petra Pellegriniho sa to podarilo.

2. Prokuratúra sa vracia pred rok 2018

V pondelok zverejnilo 11 bývalých prokurátorov špeciálnej prokuratúry kritický list Marošovi Žilinkovi za spôsob, akým zabezpečil prechod jej agendy.

V utorok zverejnilo osem predsedov krajských prokuratúr kritické stanovisko ku kritickému listu kolegov.

11 prokurátori svojmu nadriadenému vyčítali vyštvanie dvoch špičkových prokurátorov, problémy s priestormi, podradné pozície, nedostupnosť spisov a podobne.

Krajskí prokurátori kolegom vyčítajú nevhodnosť verejnej kritiky, pretože „vytvára v rezorte prokuratúry a aj v spoločnosti negatívnu atmosféru a pôsobí demotivujúco na všetkých prokurátorov“.

Celé stanovisko predsedov krajských prokuratúr nájdete tu. Podstatné je, že Maroš Žilinka urobil všetko potrebné a prokurátori majú vytvorené podmienky na prácu: „Garantujeme, že ako vedúci služobných úradov sme pri všetkých procesoch nasledujúcich po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR mali na zreteli nevyhnutnosť prijatia takých účinných opatrení, aby bolo zabezpečené kontinuálne vybavovanie trestnoprávnej agendy prevzatej z uvedeného úradu bez negatívnych dôsledkov na zákonnosť trestného konania.“

Ako to zabezpečenie vyzerá v praxi, opísala kolegyňa Veronika Prušová, ktorá o ňom hovorila s preloženými prokurátormi.

Keď prišiel na nové pracovisko Michal Šúrek, v kancelárii mal len koberec.

Spisy, ktoré si zobrali so sebou, majú zamknuté v suteréne a Ondrej Repa sa k nim dostal až po týždni: „Je v tom neuveriteľný chaos,“ opisuje situáciu na prokuratúre. Na stôl dostal spis, ktorý pojednáva súd v Prešove, hoci generálny prokurátor rozhodol, že prokurátori ÚŠP dostanú len to, čo rieši Špecializovaný trestný súd.

Oplatí sa prečítať celý text, ktorý rozhodne nepôsobí dojmom, že všetci na prokuratúre mali „na zreteli nevyhnutnosť prijatia takých účinných opatrení, aby bolo zabezpečené kontinuálne vybavovanie trestnoprávnej agendy“.

To je len časť problému. Ešte vážnejšia je v tom, že prokuratúra sa vracia pred rok 2018. Po ňom sa všetci, vrátane Žilinku, dušovali, že už nikdy sa nestane, aby v nej panovala atmosféra strachu a tutlania problémov. Krajskí prokurátori teraz v podstate vravia, že sa pomery vracajú o šesť rokov späť.

3. Úbohosť a nekompetentnosť SNS na dvoch príkladoch

Keď poslanec SNS Roman Michelko v parlamente vysvetľoval, prečo treba udeľovanie grantov na podporu umenia dostať pod kontrolu štátu (teda SNS), pomohol si čítaním ukážok z knihy, ktorej autor sa venoval ľudskému vylučovaniu či masturbácii. Robil to expresívne, a tak si Michelko užíval citovanie pre niekoho šokujúcich pasáží, ktoré mu slúžili na kritiku Fondu na podporu umenia, ktorý sa snaží koalícia ovládnuť.

Stalo sa to krátko predtým, ako počas návštevy premiéra na ministerstve kultúry zazneli slová o „zvrhlom“ umení. Ide o niečo, čo by malo vyvolávať mrazenie. Presne tak totiž nacisti v 30. rokoch minulého storočia označovali umelcov a ich diela, ktoré považovali za zlé a menejcenné. Ak premiér demokratickej krajiny používa ich slovník v roku 2024, svedčí to buď o jeho nedovzdelanosti, alebo o extremizácii.

Kde urobil Michelko chybu. Keď takéto reči vedie na kontrolnom dni predseda vlády s ministerkou kultúry, je to tragédia. Ako sa však ukázalo, silné prvky komédie do príbehu vniesol spomínaný Michelko, ktorý síce ironizoval „vysoké umenie“, ale je zrejmé, že aj on tým myslí zvrhlé. Ani nevedel ako, ale v prvom rade svojím vystúpením preukázal úbohosť a nekompetentnosť svojej vlastnej politiky, ale aj kultúrnej politiky SNS a celej vlády.

Ako totiž zistila novinárka Iris Kopcsayová, Michelko čítal z knihy Blaho od autora Dalimíra Stana. Vydalo ju v roku 2023 Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, v ktorom v čase získania dotácie (spolu 15-tisíc eur na päť rôznych titulov) robil štatutára… áno, Roman Michelko.

Pred parlamentom teda ako príklad opovrhnutiahodného umenia citoval z knihy, na ktorej príprave sa osobne podieľal. Bola by to v slovenských pomeroch mimoriadna miera sebakritiky od politika, ale keď Michelka konfrontovali s faktmi, najskôr odmietol potvrdiť meno autora knihy, z ktorej citoval, a potom sa v parlamente vyhováral, že v roku 2022, keď o grant žiadalo vydavateľstvo, kde bol štatutárom, bolo jedinou chybou vydavateľa, že „veril, že odborná komisia túto žiadosť nepodporí“.

Čiže aktuálna verzia znie, že oni ani nechceli dotáciu na knihu, o ktorú žiadali, ale dúfali, že ju namiesto nich odmietnu odborníci…

Kde urobil Machala chybu. Ako hovorí známa ľudová múdrosť, škandály nikdy nechodia po SNS samy – k Michelkovi sa pridali priamo z centra národniarskej kultúrnosti ministerka Martina Šimkovičová a jej pravá ruka Lukáš Machala.

Ako píšu Aktuality, šéfka svojmu podriadenému prenajala minulý víkend sálu v kaštieli v Budmericiach od piatka do soboty za 100 eur, kým v minulosti tam svadobný obrad stál štyri stovky. Šimkovičovej predchodkyňa Sylvia Hroncová si na podobný prípad nespomína.

Celá operácia prebehla v národniarskom štýle. Osadenstvu spisovateľského kaštieľa prikázali, aby ho v piatok opustilo a vrátilo sa poupratovať v sobotu.

Machala tvrdí, že ide o bežnú službu, čo z ministerstva kolegom nedokázali (alebo nechceli) preukázať. „Mňa nezaujíma už ďalej s vami komunikovať, tak si píšte, čo chcete,“ odkázal.

V poriadku. Takže takto: ako môže o kultúre hovoriť niekto, kto žiadnu nemá?

Jednou vetou:

4. Legislatívna rada vlády schválila Šimkovičovej návrh zákona o STVR, ktorým sa zruší verejnoprávna RTVS a vznikne Slovenská televízia a rozhlas; návrh zákona ministerka kultúry v stredu predloží na rokovanie vlády.

5. Ukrajinské osobnosti v otvorenom liste ďakujú ľuďom zo Slovenska za zbierku na muníciu: sú medzi nimi Olexandra Matvijčuková z ľudskoprávneho centra, ktoré v roku 2022 získalo Nobelovu cenu za mier, držiteľ Sacharovovej ceny za slobodu myslenia Oleh Sencov či spevák Sviatoslav Vakarčuk zo slávnej kapely Okean Elzy.

6. So zápasníkom Attilom Véghom po podpore Pellegriniho ukončila spoluprácu aj spoločnosť Heineken, ktorej pivovar Corgoň Végh propaguje; už predtým so zápasníkom prestali spolupracovať Pierre Baguette a Renault.

7. V projekte Obnov dom z plánu obnovy je aktuálne podaných necelých 22-tisíc žiadostí, vyplatených je 369; pomalé čerpanie kritizovala opozícia.

8. Mimoriadnu situáciu v reakcii na výskyt lykožrúta rozšírili aj na okresy Revúca a Detva; rozhodol o tom Okresný úrad Banská Bystrica, ktorý to zdôvodňuje presahom živelnej pohromy medzi okresmi Brezno, Revúca a Detva.

9. Parlament začal rokovať o návrhu SNS proti mimovládnym organizáciám: tie, ktoré dostávajú príspevky z cudziny, chcú povinne označovať za „organizácie so zahraničnou podporou“; o zmene podľa vzoru Ruska či Maďarska sa má hlasovať v stredu.

10. SaS navrhuje ústavný zákon na ochranu 2. piliera, pretože sa obáva, že naň siahne vláda Roberta Fica; plánuje osloviť ďalšie strany z opozície, aby návrh mohol ísť už do programu aktuálnej schôdze.

Zaujímavé články: 

Bod 1 článku 43 Ústavy Slovenskej republiky hovorí: „Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje.“ Ak teda niekto z pozície moci znevažuje či dehonestuje umeleckú tvorbu a snaží sa o politické ovládnutie štátnych podporných mechanizmov umenia, koná ak nie vyslovene protiústavne, tak určite v rozpore s ústavne deklarovanou slobodou umeleckej tvorby.

Patrik Garaj o umení (dennikn.sk)

Dal sa na politiku a to ho zmenilo. To sa mi nepáčilo. Predtým sa mi zdalo, že sa pohyboval v právnych mantineloch. Ako sa stal predsedom a členom súdnej rady, dal sa veľmi na politiku a stal sa echom vtedajšej vlády.

Peter Šamko o odvolanom predsedovi súdnej rady (dennikn.sk)

Slovenské ozbrojené sily sa vyzbrojovali novou technikou aj počas predchádzajúcich vlád, hoci to koaliční politici popierajú. Tanky Leopard 2 sú príkladom, keď zarobili na tom, že postúpili inú techniku Ukrajine.

Vladimír Šnídl o slovenskej armáde (dennikn.sk)

Z dokumentárneho filmu Petra Jančárka o posledných rokoch a dňoch Václava Havla je totiž naozaj možné čítať odkazy pre dnešok, a to odkazy veľmi praktické.

Petr Šabata o novom filme o Havlovi (sme.sk)

Citát:

Shooty:

Posledné slovo Braňa Bezáka:

V marci tohto roka sme si pripomenuli 41. výročie vydania legendárneho článku Nová vlna se starým obsahem v časopise Tribuna.

Článok odsudzoval nastupujúcu postpunkovú novú vlnu, ktorá sa aj napriek snahe režimu preliala cez železnú oponu a získavala si v 80. rokoch minulého storočia obľubu u vtedajšej československej mládeže. V článku sa okrem iného píše:

„Cožpak je možné, aby pod hlavičkou kulturních pořadů, či dokonce koncertů, byl šířen nevkus, propagován alkoholismus a drogy, vulgarizovány vztahy mezi chlapci a děvčaty, a také názory zcela cizí socialistické společnosti?“

Alebo:

„Jak zřizovatelé pracují se svými hudebními skupinami, jak je vedou, vychovávají, jak ovlivňují jejich repertoár a jak kontrolují jejich činnost? … A když vystoupení neodpovídá zásadám naší kulturní politiky, vyvozují okamžitě příslušné sankce?“

Pod textom bol podpísaný Jan Krýzl a dodnes sa špekuluje, kto to v skutočnosti bol. Keď som sledoval vystúpenie Romana Michelka k faktickému politickému ovládnutiu Fondu na podporu umenia, v ktorom sa pohoršoval nad tým, aké vulgárne diela podporuje, napadlo mi, že by tým Krýzlom mohol byť pokojne on. Mal v roku 1983 síce len 12 rokov, ale u géniov, ako je on, sa talent prejavuje už v skorom veku.