Slovenské poučenie pre Česko: nehrajme sa so zápalkami

Autor je šéfredaktorom týždenníka Respekt

Výsledky slovenských volieb sú síce nečakané, ale do stredoeurópskeho kontextu zapadajú presne. Nejde ani tak o úspech extrémistov či národovcov, ktorí sú v krajinách Vyšehradu na vzostupe. Zaujímavejšie je poznanie, ako veľmi málo toho o sebe my, postkomunistické spoločnosti, vieme. Ak nejaké slovo definuje udalosti v našom regióne posledných rokov a najmä mesiacov, potom je to slovo prekvapenie.

Sme nacionalisti? Antieurópania? Nedokážeme žiť slobodne? To sú otázky, ktoré zaznievajú takmer po každých voľbách či zverejnených výskumoch verejnej mienky. Slováci sú teraz len poslední v rade, kto si prekvapene kladie otázku: toto je naozaj obraz našej krajiny? Máme tu toľko voličov so sklonom k ​​neonacizmu? Ako je možné, že volia antieurópske strany, keď sú Slováci s členstvom spokojní? Končia klasické strany?

Je evidentné, že postkomunistické spoločnosti opäť hľadajú svoju tvár, a mali by sme sa snažiť – vo vlastnom záujme – pochopiť, čo sa to vlastne deje.

Slovenské voľby by mali byť pre českých politikov veľkým varovaním . Aj keď sa obe krajiny v mnohých ohľadoch líšia, veľké prekvapenie a väčšia fragmentácia politickej scény môže doraziť aj do Česka. Hlasovanie sa čoraz častejšie mení skôr na anketu, pretože ľudia nemajú k stranám a ich programom vzťah a svoje rozhodnutie menia na poslednú chvíľu.

Ukázalo sa, že tradičné demokratické strany nikdy neuspejú, ak rozohrajú „extrémistickú“ tému. Voliči im to neuveria a podporia väčších radikálov. Stačí sa pozrieť na Roberta Fica. Tak dlho hystericky strašil spoluobčanov utečencami, hovoril o tom, že Európa krízu nezvláda, nerieši, žaloval Úniu, sľuboval ploty, že inými slovami vlastne stále opakoval, že sa mu situáciu riešiť nedarí.

Keby áno, predsa by o tom tak dlho nehovoril. A pre ľudí, ktorí politiku nesledujú detailne (čo je väčšina), je jednoducho Fico súčasťou európskeho establishmentu a – teda súčasťou zlyhania, o ktorom slovenský premiér stále hovoril. Exit poll napokon ukázal, že veľa hlasov mu zobrala Slovenská národná strana.

Toto by postretlo aj českú ČSSD, ANO, ODS, TOP 09 či KDU-ČSL, ak by chceli hrať dajme tomu utečeneckú kartu. Ak niekomu dali slovenské voľby za pravdu, je to český premiér Bohuslav Sobotka, ktorý vlani na jeseň zmenil kurz svojej strany a jasne ohlásil, že sa chce v kampani sústrediť na domáce, povedzme reálne témy. Miloš Zeman ho za to kritizoval a dával mu za vzor práve Fica, ale dnes už jasne vidíme, že sa Zeman pletie.

Udalosti v našom regióne sú a budú veľkou výzvou pre demokratické politické strany, ale aj intelektuálov a vôbec aktívnu časť spoločnosti – ako čeliť nárastu extrémistov? Na Slovensku sa doteraz napríklad nikto výraznejšie nevymedzoval proti Marianovi Kotlebovi, pretože sa okrem iného obávali, že mu tým urobia reklamu. Evidentne to však zafungovalo opačne.

Jediné, čo dnes vieme určite, je to, že situácia je vážna a obyčajné čakanie sa môže zmeniť na čakanie na porážku. A nielen volebnú.