Svetový newsfilter: Ukrajinská tajná služba sa obáva ďalšieho Majdanu

Dobrý deň,

šéf americkej tajnej služby CIA varoval, že ak by Američania neschválili pomoc Ukrajine, Rusko by do konca roka mohlo vyhrať vojnu. Zrejme aj tieto desivé predpovede rozhýbali kongresmanov, ktorí cez víkend po mesiacoch čakania odhlasovali 61-miliardový balík pomoci.

Ukrajina ho súrne potrebovala, ale aj tak ju čakajú mimoriadne ťažké mesiace. Uznáva to aj šéf jej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov, ktorý otvorene hovorí, že náročné bude predovšetkým obdobie od polovice mája do začiatku leta.

Čo hovorí: Budanov koncom minulého týždňa poskytol veľký rozhovor pre ukrajinskú BBC, v ktorom čelí kritickým otázkam o situácii na fronte aj o vzťahoch s ukrajinskými partnermi. Je vylúčené, že by podobný rozhovor nezávislému médiu poskytol ktorýkoľvek ruský predstaviteľ, hoci ani Budanov na mnohé otázky neodpovedá.

Riaditeľ ukrajinskej spravodajskej služby uznáva, že Rusi dosiahli veľký úspech, keď vo februári dobyli Avdijivku. Trvá na tom, že Ukrajine nehrozí totálna porážka, ale z jeho slov vyplýva, že ani on v súčasnosti nie je príliš optimistický.

Medzi riadkami sa dá vyčítať, že okrem ruského postupu na fronte sa obáva ešte jednej veľkej hrozby, a to kremeľských spravodajských operácií. Budanov pripúšťa hrozbu takzvaného „tretieho Majdanu“, teda operácie s cieľom zosadiť prezidenta Volodymyra Zelenského.

Nie však zvonku, ale zvnútra, a to rozdelením ukrajinskej spoločnosti prostredníctvom ruských dezinformácií. Budanov neprezrádza podrobnosti, ale tvrdí, že Rusi v tejto oblasti úspešne postupujú.

Aké sú prognózy: Šéf rozviedky – ako mu pripomína aj autor rozhovoru – sa vo svojich predpovediach viackrát mýlil. Po začiatku totálnej vojny predpovedal ukrajinské víťazstvo do konca roka 2022. Ukrajincom opakovane hovoril, že už čoskoro späť dobyjú Krym, čo dnes nevyzerá reálne.

Za týmito slovami si však stojí naďalej a zdôrazňuje, že jeho predpovede sa vyvíjajú podľa aktuálnych informácií. Teraz tvrdí, že Ukrajina sa ocitla v „náročnej situácii“, ale zdôrazňuje, že sa nechystá „žiadny armagedon“.

Budanov napríklad odmieta, že by sa Rusi opätovne pokúsili o dobytie Kyjiva. Prezident Zelenskyj v posledných dňoch varoval, že ich bezprostredným cieľom bude obsadiť mestečko Časiv Jar pri Bachmute, a to do 9. mája, teda symbolicky na Deň víťazstva nad fašizmom.

Čo ešte: Okrem toho Budanov rieši sociálnu sieť Telegram, ktorá je pre mnohých Ukrajincov hlavným zdrojom získavania informácií, no podľa neho vzhľadom na množstvo anonymných kanálov aj čoraz väčším bezpečnostným rizikom.

V závere rozhovoru sa dostáva aj k vzťahom so západnými krajinami. Zaujímavé je predovšetkým tvrdenie, že Ukrajinci musia chápať obavy partnerov z ich útokov na ruské rafinérie.

Len minulý týždeň americké médiá priniesli správu, že v Spojených štátoch sú proti nim z obáv zo zvýšenia cien ropy. Ukrajinci v nich napriek tomu pokračujú, pretože tvrdia, že tým zasahujú jadro ruskej vojnovej mašinérie.

Severná Amerika: Z USA konečne odíde ďalšia pomoc na Ukrajinu

Americký kongres schválil dôležitý a obrovský balík pomoci pre Ukrajinu. Už je pod ním aj podpis prezidenta Bidena a zbrane by sa na Ukrajinu mali dostať čoskoro.

O čo ide: Ukrajine chýba vojenská technika aj munícia. Prezident Zelenskyj aj iní predstavitelia štátu už dlhšie hovoria, že bez ďalšej pomoci od Západu môže Ukrajina prehrať vojnu s ruským agresorom.

Najväčší objem pomoci od začiatku invázie prišiel zo Spojených štátov. Biely dom v tom chcel pokračovať, no koncom roka narazil na odpor republikánov v kongrese.

Za ten čas sa situácia na Ukrajine zhoršila, ruskej armáde sa podarilo postúpiť vo viacerých oblastiach a opakujú sa varovania, že front sa môže zrútiť. Pomoc v hodnote 60,7 miliardy dolárov preto potrebovali čo najskôr.

Čo sa zmenilo: Na to, aby ju snemovňa reprezentantov schválila, sa časť republikánov musela odpútať od postojov strany, podľa ktorých by peniaze mali radšej ísť na riešenie situácie na hranici s Mexikom.

101 republikánov v snemovni hlasovalo za, až 112 bolo proti. Návrh podporili aj poslanci z Demokratickej strany, a tak napokon prešiel. V utorok ho schválil aj senát, kde bolo zo stovky politikov proti 18.

Kľúčový bol postoj predsedu snemovne Mika Johnsona, ktorý ešte nedávno bol proti tomu, aby USA dávali miliardy dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine. Johnson zdržiaval hlasovanie v snemovni, a to aj preto, lebo ho podporuje radikálna časť Republikánskej strany.

Čo bude ďalej: Názorový obrat Johnsona podľa amerických médií súvisí s tým, že si priamo od šéfa CIA vypočul, aká zlá je situácia na Ukrajine a čo hrozí, ak jej Američania nepošlú ďalšiu pomoc.

Tlak prichádzal aj od zahraničných lídrov a náboženských predstaviteľov.

Najpodstatnejšie však je, že pomoc prešla, a Ukrajina ju čoskoro dostane. Medzi zbraňami, ktoré by mohli mať vplyv na situáciu na fronte, sú raketové systémy dlhšieho doletu, obrnené vozidla Bradley, delostrelecká munícia či protivzdušná obrana.

Čítajte viac: Tajné informácie, viera a syn na akadémii. Ako Mike Johnson zmenil názor a pretlačil pomoc Ukrajine

Latinská Amerika: Argentínčania protestujú proti prezidentovmu šetreniu na vzdelaní

Argentína v utorok zažila jedny z najmasovejších protestov od nástupu excentrického krajne pravicového prezidenta Javiera Mileiho, ktorý chce v rámci svojho plánu šetrenia vziať peniaze univerzitám.

Čo chce prezident: Do ulíc Buenos Aires aj ďalších miest v utorok vyšli stotisíce Argentínčanov, aby vyjadrili svoj nesúhlas s politikou libertariánskeho prezidenta Javiera Mileiho, ktorý do funkcie nastúpil v decembri 2023. Voľby vyhral aj vďaka svojim sľubom o „ekonomickom zázraku“.

Ten chce docieliť zmenšovaním úlohy štátu a veľkou privatizáciou. Najnovšie zaútočil na sektor vzdelania, a to najmä na vysokoškolskej úrovni. Chce mu výrazne okresať rozpočet.

Rektor štátnej Univerzity v Buenos Aires už reagoval obavami, že škola sa bude musieť zatvoriť. Na univerzite známej pod skratkou UBA študuje 300-tisíc študentov. Tento rok sa opäť ocitla v prvej stovke najlepších univerzít na svete.

Škrty by mali dosah na platy pedagogických zamestnancov, výskumnú činnosť, ale aj na zdravotníctvo, keďže UBA prevádzkuje päť verejných nemocníc.

Ako reagujú ľudia: Zábery z prednášok na UBA v tmavých aulách bez svetla alebo vonku na ulici, pre nedostatok financií na platenie napríklad účtov za elektrinu, nahnevali veľkú časť populácie.

Do ulíc v utorok vyšli najmä študenti a pedagógovia s transparentmi a pokrikom „UBA nie je predaj, UBU treba brániť“. Pochodovali od kongresu k sídlu argentínskeho prezidenta. Niektorí mali v rukách knihy.

Milei však nahneval aj stredné generácie, ktoré bezplatné vysokoškolské vzdelanie videli ako jedinú nádej pre lepšiu budúcnosť svojich detí.

Demonštranti pochodujú k prezidentskému palácu počas protestu proti úsporným opatreniam vlády pod vedením prezidenta Javiera Mileiho v apríli 2024. Foto: TASR/AP

Čo robí Milei: Argentínsky prezident Milei svoju politiku volá „motorová píla“. S jednou skutočnou chodil aj na predvolebné mítingy.

Za štyri mesiace svojej vlády už stihol devalvovať menu o polovicu, obmedziť štátne výdavky, prepustiť desaťtisíce štátnych zamestnancov a tým ostatným znížiť platy a dôchodky, zatvoriť niektoré štátne inštitúcie a zrušiť viacero ministerstiev, medzi nimi napríklad to pre ženy a rodovú rovnosť, hoci rodovo podmienené násilie je na vzostupe.

Milei sa chváli, že za uplynulý trimester Argentína zaznamenala fiškálny prebytok, čo sa nestalo od roku 2008. Kritici mu však vyčítajú, za akú cenu to dosiahol.

Čítajte viac: Milei sľuboval šokovú terapiu aj legalizáciu predaja orgánov. Čo už excentrický argentínsky prezident stihol?

Ázia: Mjanmarská junta prehráva

V konflikte v Mjanmarsku podľa vojenských analytikov dochádza k výraznému zvratu. Vďaka spojenectvu etnických rebelov s prodemokratickými silami sa zdá, že vojenská junta pomaly smeruje k porážke.

Aký je kontext: Mjanmarsko, ktoré sa nachádza medzi Indiou a Čínou, nikdy nebolo ukážkovou demokraciou. V posledných desaťročiach však pre mnohých bolo pozitívnym príkladom, ako sa môže krajina vyrovnať s diktátorskou minulosťou.

Vojenská junta sa naďalej podieľala na chode štátu, ale postupne uvoľňovala režim a dokonca povolila aj aspoň čiastočne slobodné voľby. Lenže pred tromi rokmi usúdila, že demokratizácia zašla priďaleko, a brutálnym prevratom ju ukončila.

Armáda zadržala stovky úradníkov či politikov a zvrhla demokraticky zvolenú líderku Aun Schan Su Ťij. Tú umiestnila do domáceho väzenia.

Čo sa deje: Proti armáde sa však bezprostredne po prevrate sformoval odpor a napätie prerástlo do brutálnej vojny, ktorá trvá už vyše 900 dní. Vojenská junta počas nich bombarduje územia pod opozičnou kontrolou, ale ich obeťou sú väčšinou civilisti.

Ľudskoprávne organizácie tvrdia, že bombardovanie má len minimálny vojenský dosah a v skutočnosti ide predovšetkým o odkaz, že ktokoľvek nesúhlasí s armádou, je v Mjanmarsku nepriateľom.

Len pred niekoľkými mesiacmi podľa vyšetrovania mimovládok junta pri náletoch zabila sedemnástich civilistov, z toho deväť detí. Nejde o ojedinelý prípad, odhaduje sa, že za posledné tri roky v konflikte zomrelo až 8-tisíc civilistov.

Ľudia utekajúci z Mjanmarska. Foto – TASR/AP

Čo ďalej: Experti upozorňujú, že prehliadaný konflikt je humanitárnou aj ľudskoprávnou katastrofou, ale zároveň ich prekvapuje, ako postupujú opozičné sily. Vojenská komunita sa zhoduje na tom, že vládnuca junta v tejto chvíli prehráva.

Opozícii sa darí aj vďaka spojenectvu desiatok etnických skupín, ktoré sú v Mjanmarsku desaťročia na okraji spoločnosti, a prodemokratických síl. V apríli sa im podarilo obsadiť kľúčové strategické mesto pri hraniciach s Thajskom, čo podľa analytikov môže mať vplyv na celú vojnu.

Brutálne boje pri thajskej hranici pokračovali aj tento týždeň. Najmenej tisíc ľudí pritom z obáv do Thajska ušlo.

Afrika: Pôjdu migranti do Rwandy?

Plán britskej vlády na vyhosťovanie ilegálnych migrantov do Rwandy už schválil parlament. Stalo sa to dva roky po tom, čo návrh predstavil kabinet vtedajšieho premiéra Borisa Johnsona.

O čo ide: Dohoda s Rwandou bola už v roku 2022 reakciou na rastúci počet prisťahovalcov a zároveň pokusom zlepšiť preferencie Konzervatívnej strany.

Žiadny let do Afriky sa však napokon neuskutočnil, dôvodom bolo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade viacerých migrantov, ktorí mali byť takto vyhostení.

Teraz sa britská vláda k plánu vracia a avizuje, že ju nezastaví ani kritika mimovládok, ani medzinárodné súdy. Premiér Rishi Sunak niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami tvrdí, že ak si bude musieť vybrať medzi súdmi a ochranou hraníc, zvolí to druhé.

Čo je v dohode: Boj proti ilegálnej migrácii je pred voľbami jednou z hlavných tém Sunaka a jeho Konzervatívnej strany. Cez Lamanšský prieliv ich do krajiny prichádzajú desaťtisíce, rekordný bol práve rok 2022, keď ich na malých lodiach priplávalo 46-tisíc.

Plán, na ktorom sa konzervatívci dohodli s Rwandou, spočíva v tom, že žiadatelia o azyl sa lietadlami presunú do tejto africkej krajiny. Tam prebehne celý azylový proces, no ak aj dostanú azyl, do Británie sa už nevrátia.

Časť ľudí to môže odradiť od toho, aby sa vôbec pokúšali dostať do Británie. Ak im aj všetko vyjde, s veľkou pravdepodobnosťou skončia v Rwande. Britská vláda v oboch prípadoch dosiahne to, čo chcela.

Čo bude ďalej: Proti tejto politike sa vlani postavil aj najvyšší súd, ktorý vo svojom rozhodnutí argumentoval aj tým, že Rwanda nie je bezpečná krajina. Poslanci to teraz zákonom zmenili a Rwandu už takto označujú.

Aj tak ešte nie je isté, ako situácia vyvinie. Vláda prvé lety plánuje do troch mesiacov, no dá sa očakávať, že bude nasledovať mnoho sporov na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni.

Británia však nie je jediným štátom, ktorý prišiel s takýmto nápadom. S Rwandou sa dohodlo aj Dánsko, zatiaľ sa to však v praxi neprejavilo. Taliansko zas má dohodu s Albánskom, kde by už tento rok mali fungovať centrá, kam pôjdu migranti zachytení na mori.

Meno týždňa: Pedro Sánchez

Španielsky premiér Pedro Sánchez. Foto: TASR/AP

Španielsky premiér Pedro Sánchez zvažuje demisiu, dôvodom sú obvinenia, ktoré sa týkajú jeho manželky Begone Gómezovej. V Španielsku začali vyšetrovať podozrenia, ktoré sa týkajú možného konfliktu záujmov a prideľovania verejných peňazí počas pandémie covidu.

Sánchez aj jeho manželka to odmietajú a poukazujú na to, že podnety podala organizácia, ktorá je známa svojimi väzbami na krajnú pravicu. Tá už dokonca aj priznala, že jej podnet sa možno týka informácií, ktoré nemusia byť pravdivé.

Socialistická strana španielskeho premiéra preto hovorí o účelovom pláne pravice a zároveň tvrdí, že ak by nešlo o manželku Sáncheza, nikto by sa tým nezaoberal.

Sánchez teraz oznámil, že sa na týždeň stiahne do úzadia a vyhodnotí, či bude ďalej pokračovať vo funkcii. Ak by skončil, mohlo by to znamenať predčasné voľby. Jeho vláda je momentálne menšinová.

Foto týždňa

Muž na poníkovi preváža elektronický hlasovací prístroj do odľahlého horského regiónu v Indii. Aj takto vyzerajú voľby v najľudnatejšej krajine sveta. Trvajú šesť týždňov.

Prečítajte si aj profil indického premiéra Naréndru Módího.