Denník N

Cesta Mariana Kotlebu z bystrického sídliska až do parlamentu

Marian Kotleba. Foto – TASR
Marian Kotleba. Foto – TASR

Tichý chlapec, ľahko sa učil, vždy mal jasné názory. Ako vidia Mariana Kotlebu jeho súpútnici?

Kotleba vyrastal na najväčšom banskobystrickom sídlisku v Sásovej. Megalomanský socialistický projekt pre mladé rodiny bez potrebnej infraštruktúry už vtedy sociológovia označovali za tikajúcu bombu. Mesto v meste, kde nebolo nič okrem škôl, obchodov a krčiem.

„Bola to divočina. Po uliciach sa potulovalo veľa mladých Cigánov, ale aj gangy bielych. Škola, futbal, hokej, hudba, bitky, cigarety, a takto dookola. Niekedy sme dali po hube, inokedy sme dostali,“ hovorí Kotlebov kamarát zo základnej školy a z ulice, ktorý nechcel byť menovaný.

Skôr tichý chlapec

Mladý Kotleba bol podľa bývalého priateľa „normálny, skôr tichý chlapec“. Neskôr v puberte, keď spravodlivosť v Sásovej brali do rúk skinhedi, vraj nepatril medzi nich. „Nebol medzi skinhedmi. Namiesto do krčmy chodil do posilňovne a študoval. Históriu, najmä dejiny Slovenska. Hovorieval, že všetko ovládajú židia, že s holokaustom to bolo inak a Tisov štát bol podľa neho super. Neskôr sa úplne uzavrel a prestal chodiť aj do partie.“

Po základnej začal Kotleba študovať na strednej elektrotechnickej. Dvaja priatelia z tých čias ho nezávisle od seba označili za mierneho, no výbušného. „Marian bol tichý, ale keď dostal nervy, tak to stálo za to. Študoval ľahko, ani sa veľmi nemusel učiť. Hlavne informatiku zvládal bez problémov,“ spomína si jeho priateľ. Už na strednej mal Kotleba podľa svojich súpútnikov vyhranené názory na Hlinku, Tisa, Slovenský štát a Rómov. 

„Bol umiernený, ale Cigánov nemal rád, to áno. Prekážali mu. Nepostrehol som, že by nadával na židov, alebo niečo také. Inklinoval k Slovenskému štátu, ale fašista nebol. Nehajloval ani nič podobné. Asi som vás tým veľmi nepotešil,“ konštatoval jeden z nich.

Po strednej doštudoval Kotleba aj učiteľský odbor na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Mateja Bela. Učil informatiku na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici. Po rôznych incidentoch ho vedenie školy najprv preradilo do funkcie správcu siete a neskôr ho prepustilo pre nadbytočnosť. V roku 2013 získal k magisterskému aj inžiniersky titul na Ekonomickej fakulte domovskej univerzity.

Rok 2013 – Kotleba reční v Šarišských Michaľanoch. Foto – TASR
Rok 2013 – Kotleba reční v Šarišských Michaľanoch. Foto – TASR

V uniforme s fakľou

Politickú kariéru rozbiehal Kotleba v Slovenskej pospolitosti, kde v roku 2003 získal titul vodca. O dva roky neskôr už pospolitosť pochodovala po námestiach, vrátane Námestia SNP, s horiacimi fakľami a v uniformách pripomínajúcich rovnošatu Hlinkovej gardy. Jej prívrženci skandovali „sláva Tisovi„ a „na stráž“. Hlásali oživenie myšlienky Tisovho Slovenského štátu, jeho rehabilitáciu, a tiež zmenu parlamentnej demokracie na stavovský štát.

Rečníci označovali SNP za „protislovenský boľševický puč a medzinárodnú akciu zradcov“. Nemci podľa nich prišli očistiť Slovensko od zločineckých partizánskych bánd. Dňom vyhlásenia SNP vraj Slováci prišli o jediný skutočný štát a mal by byť vyhlásený za deň štátneho smútku.

„Lepšia ako parlamentná demokracia je stavovská demokracia. Štát vedú odborníci, ktorých si vyberá národ. Tiso bol jediný a najlepší slovenský prezident,“ vyhlasoval vodca. Hovoril, že fakľový pochod nemá nič s fašizmom, a označil ho za starý slovanský zvyk. K otázke svojho vzťahu k fašizmu a nacizmu sa už vtedy odmietal vyjadriť.

„Fascinoval ma jeho živelný zmysel pre spravodlivosť. Nie dáku všeobecnú, úplne konkrétnu. Keď hovoril o inom, novom štáte, dávalo to zmysel. Čo je extrémne, čo je fašistické na tom, že chce, aby Cigáni pracovali a nekradli? Čo je tu populistické? To, že všetci, ale všetci, aj tí skorumpovaní hajzli, ktorí sa teraz tvária, že chránia Cigánov, musia stáť raz pred súdom? Postavil sa proti chorému systému, ukázal aj na vás, to mu neviete odpustiť. Ale to tam určite nenapíšete,“ hovorí muž, ktorý pochodoval spolu s kotlebovcami po námestiach, ale neskôr sa mu zdal vodca už málo radikálny. Tento bývalý skinhed dnes pracuje, politika a novinári ho rozčuľujú a posledné kroky Kotlebu ho prekvapujú. „Keď som ho videl v televízii, už tam nesedel ten doberman, akého si pamätám,“ povedal sklamane. 

Koniec pospolitosti

Práve Kotlebova vízia stavovského štátu viedla Najvyšší súd v marci roku 2006 k rozpusteniu Slovenskej pospolitosti – Národnej strany. Sudcovia konštatovali, že „stavovský“ program pospolitosti porušuje ústavný princíp voliť a byť volený.

Strana sa po rozpustení nezúčastnila parlamentných volieb. Jej predstavitelia kandidovali neúspešne za Slovenskú ľudovú stranu. Rozhorčený vodca Kotleba tvrdil, že nedostali možnosť obhájiť svoje myšlienky. „I v nacistickom Nemecku dostal bulharský komunista podozrivý zo zapálenia Ríšskeho snemu možnosť sa obhájiť na poriadnom súde. Nám daná nebola, tak asi to bola väčšia demokracia, než je dnes v našej spoločnosti,“ hovoril vtedy vodca.

Bývalý šéf Slovenskej národnej strany Ján Slota spokojne privítal rozpustenie pospolitosti a jej členov označil za „dezorientovaných mladíkov“. Podobne sa vyjadroval aj premiér Róbert Fico, kotlebovci boli pre neho „poloblázni“.

Najvyšší súd rozpustil stranu, ale jej prívrženci sa ďalej organizovali v Občianskom združení Slovenská pospolitosť. Kaliňákovo ministerstvo vnútra zrušilo dva roky po rozpustení strany aj združenie.

Kotleba už nebol pri rozpustení ani zrušení rozhodnutia o rozpustení OZ Slovenská pospolitosť vo funkcii vodcu. Z postu odišiel v roku 2007, ale nevzdal sa politických ambícií.

Rok 2006 – jedno zo zatýkaní Mariana Kotlebu. Foto – TASR
Rok 2006 – jedno zo zatýkaní Mariana Kotlebu. Foto – TASR

Strana vína

V roku 2010 ovládli s blízkymi ľuďmi Stranu priateľov vína, premenovali ju na Ľudovú stranu Naše Slovensko a mierne pozmenili stanovy. Ministerstvo vnútra ich muselo zaregistrovať. Kotleba formálne nebol predsedom strany, ale stranu nepochybne riadil. Dnes už predsedom je. 

Glorifikáciu Slovenského štátu vymenil za účinnejšiu a zrozumiteľnejšiu protirómsku agendu a pridal kritiku politických zlodejov a skorumpovaných zapredancov bez výnimky. 

A vyzliekol si uniformu. Stále hlasnejšie akcentoval, že „cigánski príživníci a paraziti“ nedostanú nič, a proti ich rastúcej brutalite sľuboval vytvorenie domobrany. Aktívnu obranu proti parazitom neskôr rozpracoval v diplomovej práci na Ekonomickej fakulte. 

Polícia sa snažila dostať Kotlebu pred súd niekoľkokrát. Prvý raz ho obvinili v roku 2005 z podpory a propagácie hnutí potláčajúcich základné práva a slobody. Po štyroch rokoch prokuratúra zastavila vyšetrovanie, pretože sa Kotlebovi nepodarilo dokázať úmysel. Vyšetrovatelia pôvodne tvrdili, že na mítingu pospolitosti rozdával program, ktorý „podnecuje xenofóbne a antisemitské nálady…, hlása rasovú a náboženskú nenávisť“.

Pri ďalších dvoch obvineniach mu pomohli detaily. V jednom sľuboval pred župnými voľbami odstránenie nespravodlivého zvýhodňovania „nielen“ cigánskych parazitov. Najvyšší súd konštatoval, že slovom „nielen“ myslel všetkých parazitov.

Pri pozdrave „Na stráž“ zas chýbala zdvihnutá pravica. Ďalšie prípady sa skončili ako priestupky alebo bez obvinení. Kotlebu odsúdili len za dopravnú nehodu.

Reinkarnácia

Keď v roku 2006 kandidoval do parlamentu pod hlavičkou Slovenskej ľudovej strany, celá strana získala len vyše tritisíc hlasov. O tri roky neskôr bojoval o post župana a len jeho volilo takmer 14-tisíc ľudí.

Práve rok 2009 bol reinkarnáciou kotlebizmu. Neohlásenú demonštráciu proti „cigánskemu teroru“ v Šarišských Michaľanoch policajti rozohnali vodnými delami a Kotlebu zatkli. Nie prvý ani posledný raz. Nasledovali pochody v ďalších mestách a čoraz väčšia časť verejnosti ho považovala za obeť policajnej represie.

Rok po Šarišských Michaľanoch Ľudová strana Naše Slovensko dostala v parlamentných voľbách vyše 33-tisíc hlasov a o dva roky neskôr už okolo 40-tisíc. Stále to však bolo len viac ako jeden a pol percenta pre celú stranu. Líder Kotleba však získal už vtedy takmer tri štvrtiny všetkých hlasov.

Posledné sklamanie zažil Kotleba v komunálnych voľbách v roku 2010, keď kandidoval za primátora. Od Banskobystričanov dostal menej ako tisíc hlasov. O tri roky neskôr už bolo všetko inak. Stal sa županom s podporou vyše 71-tisíc ľudí.

„Marian sa obklopil ľuďmi, ktorí ho presvedčili o jedinej možnej ceste k úspechu. Teraz sa stal súčasťou systému, ktorý ho niekedy hrýzol ako reťaz na krku,“ prognózoval muž, ktorý stál pri Kotlebovi v začiatkoch.

Rok 2016 - Marian Kotleba ako jeden z víťazov parlamentných volieb. Foto - TASR Foto N - Tomáš Benedikovič
Rok 2016 – Marian Kotleba ako jeden z víťazov parlamentných volieb. Foto N – Tomáš Benedikovič

Z vodcu župan

Marian Kotleba vyhral župné voľby sľubmi jednoduchých, rýchlych a radikálnych riešení. Zatiaľ čo demokrati rozjímali v makroekonomických módoch, vodca sľuboval projekt „krompáče a lopaty“, „preč s kravatami“ a „nič zadarmo pre príživníkov a parazitov“.

Novopečený župan Kotleba vyzeral po víťaznej noci zaskočený. Akoby vôbec nepredpokladal, že vyhrá voľby, ktoré mali byť len reklamnou kampaňou na veľké, parlamentné voľby. 

Vodca premenil župný úrad po niekoľkých čistkách na centrálu svojej strany a rodinný podnik. Do vrcholných funkcií obsadil vlastných straníckych bosov a zamestnal najprv jedného brata, potom druhého a neskôr aj manželku. Vyholení chlapci v zelených partajných tričkách strážili úrad, ale aj rokovania zastupiteľstva. Po čase už ani neprekvapovalo, keď vás poslali z vrátnice úradu preč s nepriestrelným argumentom, že nie ste na zozname novinárov na tlačovú besedu, kde vás nepozvali.

Marian Kotleba sa postaral o vyškrtnutie župy zo zoznamu príjemcov eurofondov. Schválené milióny eur na opravu ciest a sociálne služby do regiónu neprišli. Podľa optimistických odhadov ide o výpadok vyše desiatich miliónov eur, podľa pesimistických prišiel kraj až o sedemnásť miliónov.

A nielen to. Župa je pre zamestnávanie načierno odstrihnutá od eurofondov a štátnej pomoci na ďalších päť rokov.

Za „hrobára kultúry“ označili župana umelci, keď nepodpísal schválené dotácie pre divadlo tanca a bábkové divadlo. Aký na to mal dôvod? Boj proti umeniu, ktoré „degeneruje a ohlupuje“ spoločnosť.

Projekt domobrany, ktorú Kotleba sľuboval, nevyšiel. Pokus o zriadenie v niekoľkých obciach na Horehroní nevyšiel. Jediné, čo sa mu podarilo, je zníženie dlhu kraja o vyše 12 miliónov na úkor investícií.

Keď v roku 2013 porazený bývalý župan Vladimír Maňka (Smer) odchádzal z úradu, tvrdil, že Kotleba by „urobil rovnaký výsledok v hociktorom kraji, azda okrem Bratislavy“. Maňkova prognóza vyznievala pred takmer tromi rokmi ešte alibisticky. 

Slovensko sa vtedy dostalo vďaka Kotlebovi na stránky New York Times s titulkom Neonacista vyhral regionálne voľby. Prešlo niekoľko rokov a sme tam znovu. Agentúra AP píše, že neonacisti získali kreslá v parlamente. Zatiaľ štrnásť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie