Slovensko ako predsedajúca krajina si v EÚ môže urobiť hanbu
Aj iné krajiny mali problémy s vládou počas predsedania Európskej únii. Slovenská situácia je však iná, chcelo by to do dvoch mesiacov stabilnú vládu.
Už v júli Slovensko prvý raz prevezme predsedníctvo Rady Európskej únie. Hneď jeho prvá príležitosť stať sa „tvárou Únie“ sa môže skončiť fiaskom.
Ak by sa jeho politikom do dvoch mesiacov nepodarilo vytvoriť funkčnú vládu a nenašli by východisko z patovej situácie.
Ide o pritom o kľúčovú prioritu slovenskej diplomacie, ktorej prípravu rozbehla už pred štyrmi rokmi.
Témou už na summite k utečencom
„Predsedajúca krajina je v tom čase pod drobnohľadom. Musí bežať na plný výkon vo všetkých sektoroch a v obrovskom množstve oblastí,“ rozpráva najvyššie postavená Slovenka v hierarchii EÚ Katarína Mathernová. V Bruseli je zástupkyňou generálneho riaditeľa na úrade, ktorý má na starosti susedskú politiku aj rozširovanie Únie.
Slovenské predsedníctvo bude podľa nej témou v Bruseli už v pondelok počas mimoriadneho summitu lídrov o migračnej kríze. Robert Fico sa ho nezúčastní, zastúpi ho český premiér Sobotka.
Slovensko sa prvý raz ujme predsedníctva v Únii 1. júla 2016. Z krajín V4 bude posledné (Česko január – jún 2009, Maďarsko január – jún 2011 a Poľsko júl – december 2011)
Preberie ho po Holanďanoch a odovzdá Malťanom.
Počas predsedníctva bude Slovensko viesť rokovania o novej európskej legislatíve či aktuálnych krízach.
Jeho hlavnou úlohou dovnútra Rady EÚ bude hľadať kompromisy medzi členskými štátmi.
„Predstavuje veľkú príležitosť aktívne sa zapájať do formovania EÚ politík a posilňovať postavenie Slovenska v EÚ,“ hovorí slovenské ministerstvo zahraničných vecí.
Slovenskí ministri majú predsedať rôznym formáciám Rady EÚ v závislosti od témy a naši experti približne 200 pracovným skupinám.
Náklady sa odhadujú na 70 miliónov eur.
Slovensko sa ujme „riadenia EÚ“ prakticky už o dva mesiace.
„Už v máji začne predsedníctvo postupne preberať od vynikajúco pripravených Holanďanov, aby sa ho prvého júla oficiálne ujalo. Takže je nevyhnutné, aby bola dovtedy vláda hotová,“ rozpráva šéf slovenského think tanku CEPI Milan Nič.
Pre hladký priebeh predsedníctva je podľa neho nutné, aby Slovensko malo pevnú vládu, či už dočasnú úradnícku, alebo v podobe širokej koalície.
Nemusí to byť katastrofa
„Okrem jasnej vládnej zostavy musíte mať pripravený úradnícky aparát a ten pripravený je. Na programe sa robilo dva roky. Platí zhoda, že Ivan Korčok zostane štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí, ktorý bude viesť predsedníctvo ‚day to day‘,“ hovorí Nič.
Z tohto pohľadu ani patová situácia po voľbách na Slovensku nemusí nutne spôsobiť diplomatickú pohromu. Dôležité podľa Niča bude, aby pár dní po výsledku britského referenda o brexite (23. jún) Slovensko malo kompetentných ľudí na svojich miestach, ktorí začnú vyjednávania. Jednou z hlavných úloh predsedníctva je práve hľadanie kompromisov.
„Veľa bude záležať na ľuďoch na stálom zastúpení v Bruseli, ktorí budú viesť pracovné skupiny, budú mať hlavné slovo pri vyjednávaní a hľadaní konsenzu medzi 28 členskými krajinami,“ rozpráva Nič.
Ak by mali po predsedníctve nasledovať na Slovensku nové predčasné voľby, nemali by byť podľa neho skôr než v marci 2017, aby sa predvolebná kampaň neprekrývala so záverom predsedníctva.
Problematické predsedníctva tu už boli
Nebolo by to však prvý raz, čo prežívali predsedajúce krajiny vládne krízy. Stalo sa to napríklad Belgicku či Taliansku, ktoré mávajú často nestabilné vlády. „Oproti Slovensku je to však iná situácia,“ hovorí Mathernová.
„Aj česká vláda sa síce rozpadla počas predsedníctva, ale už bola nabehnutá a tá línia úradníkov za vlády Jana Fischera to už len dotiahla. Krajina musí zvládať politicky aj technokraticky celý rad procesov, ktoré v Únii prebiehajú. Na to musí byť etablovaná celá vládna štruktúra a zabehaný mechanizmus, hlavne v situácii, keď to krajina robí prvý raz. Mať stabilnú vládu je veľmi vítané.“
V prípade Česka, keď sa v roku 2009 rozpadla vláda Mirka Topolánka, to dopadlo pre Prahu podľa Milana Niča veľmi zle. „Bolo viacero slabých predsedníctiev, ale neskončilo sa to malérom. Toto bola veľmi problematická epizóda,“ hovorí Nič.
Dobre na to nespomína ani šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg. „Vyzerali sme veľmi trápne a veľmi nás to poškodilo,“ povedal pre Denník N.
Jedným z východísk patovej situácie, keď sa má Slovensko ujať predsedníctva EÚ, by podľa neho mohla byť úradnícka vláda. „Ale aj v tom prípade sa obávam, či by slovenskí politici vydržali byť zodpovední a nepovalili ju ešte počas predsedníctva.“
Zjemní Fico rétoriku?
Slovensko vzhľadom na konfrontačnú kampaň proti utečencom či žalobu na Úniu pre kvóty na ich prerozdelenie bude mať podľa Niča veľmi malú podporu Komisie a Nemecka, čo sú dvaja kľúčoví hráči pri podpore predsedníctva.
„Je to ťažšie obdobie predsedníctva EÚ, ako mal ktokoľvek z V4. Môžeme si síce pohnevať európskych lídrov, ale potom si môžeme byť istí, že nám nebudú pomáhať.“
O nástupe radikálnej extrémistickej strany Mariana Kotlebu do slovenského parlamentu sa podľa Mathernovej bude hovoriť aj Bruseli. „Ten trend je vo viacerých krajinách, u nás aj pre rétoriku a politiku šírenia strachu zo strany slovenských politikov,“ povedala.
Ak chcete zvládnuť predsedníctvo v 28-člennom klube, je vždy lepšie, keď sa hľadá stredová politika. „Ak by Fico ostal premiérom, môj predpoklad je, že zjemní svoje postoje,“ myslí si Mathernová.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
