Len tak ďalej. Až do úplnej katastrofy

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Mohol to byť pekný zákon, ale nie je. Volá sa o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete. Pekný mohol byť preto, lebo na rozdiel od iných necitlivých pokusov v minulosti je v ňom aspoň trošku snaha férovejšie sa vyrovnať s ústavnými článkami na ochranu súkromného vlastníctva. Tie hovoria, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. No a ony vládou posvätené strategické investície s vysokou pravdepodobnosťou narazia práve na to, že sa majú stavať na súkromných, prípadne obecných pozemkoch alebo v ich v bezprostrednej blízkosti. A z tohto môže byť veľký problém. Za istých okolností dokonca neprekonateľný.

Za strategickú investíciu, ktorá sa bude budovať v osobitnom zvýhodnenom právnom režime, môže byť považované prakticky čokoľvek, na čo dá vláda pečiatku, že je to verejný záujem a má to stáť aspoň 50 miliónov eur. Stále je to dosť vysoká hranica, ale pôvodne vláda navrhovala až 100 miliónov. Koaliční poslanci v parlamente však nielenže znížili finančnú hranicu pre strategickú investíciu, ale zároveň zvýšili aj počet subjektov, ktoré sa môžu o ňu uchádzať. Zjednodušene povedané, 100-percentných štátnych budovateľov rozšírili aj o investorov PPP projektov a hybridné firmy so zmiešaným štátnym a súkromným vlastníctvom.

A teraz k tomu, čo už pekné nie je

Keď vláda uzná investíciu za strategickú, investorovi priamo zo zákona vzniká k dotknutým pozemkom predkupné právo. Je to jasné obmedzenie vlastníckeho práva, lebo súkromné pozemky bez toho, aby boli predané alebo vyvlastnené, sú už zablokované v prospech investora. Ak náhodou majiteľ takéhoto pozemku mal možnosť predať ho niekomu inému, predkupné právo mu v tom bráni. Spĺňa v tomto bode obmedzenie vlastníckeho práva všetky ústavné podmienky – teda verejný záujem, nevyhnutnú mieru a primeranú náhradu? V tomto bode nespĺňa, čo je už prvý dôvod otestovať čerstvo schválený zákon na Ústavnom súde.

Poďme teda k ďalším, kde ešte viac prituhuje. Keď už privilegovaný stavebník získa na svoje stavebné plány štátnu pečiatku „strategická“, môže v nevyhnutnom rozsahu a vraj vo verejnom záujme vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na prípravné, prieskumné a zisťovacie práce a úkony na dotknutých nehnuteľnostiach. Toto začína byť za ústavnou hranou, ak rovno nepovieme, že je už za ňou. Investor ešte nevlastní pozemky, na ktorých chce stavať strategickú investíciu, ale už môže konať a obmedzovať prípadne znehodnocovať vlastníctvo súkromných vlastníkov.

Ako sa vládna koalícia vyrovnala v tomto bode s ústavou? Tak, že „vlastník alebo oprávnený užívateľ dotknutých nehnuteľností má nárok na náhradu škody spôsobenej v dôsledku výkonu prípravných prác podľa Občianskeho zákonníka. Vlastník alebo oprávnený užívateľ dotknutých nehnuteľností má nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania dotknutých nehnuteľností. Ak nedôjde k dohode, výška náhrady škody a primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania dotknutých nehnuteľností sa určí znaleckým posudkom, ktorý zabezpečí investor. Náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku znáša investor“.

Viete si predstaviť, ako bude takéto odškodnenie vyzerať v praxi, keď poškodeným vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebude renomovaná právnická kancelária, ale obyčajný smrteľník bez politických konexií, zdrojov a právnického vzdelania? Jasné, že vieme.

Aj cez mŕtvoly

Ak raz vláda zabodne prst na súkromné pozemky s tým, že tu budú stáť strategické investície, občania budú takpovediac buldozérmi tlačení k múru. A to aj ustanovením o predbežnej držbe. Hľa, keď veci dospejú tam, že vlastník sa svojho majetku nebude chcieť vzdať po dobrom, príde na vyvlastnenie. Aj vo vyvlastňovacom konaní sa rozhodla táto vládna koalícia stáť na strane investorov. V schválenom zákone sa píše, že vyvlastňovací orgán môže na návrh vyvlastniteľa vydať rozhodnutie o predbežnej držbe, ktorým prizná vyvlastniteľovi predbežnú držbu vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby. Predbežnú držbu možno vyvlastniteľovi priznať vtedy, ak verejný záujem na dosiahnutí účelu vyvlastnenia prevažuje nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného. Toto je už brutál.

Najprv investor, ktorý môže byť de facto aj súkromná osoba, získa na majetok (dom, záhrada, pole) predkupné právo, a potom, keď sa občan rozhodol svojho vlastníctva nevzdať a bojuje oň vo vyvlastňovacom konaní, ho ten istý investor získa do predbežnej držby. Keď to bol napríklad pozemok, tak predtým ho ešte znehodnotil napríklad pri geologickom prieskume. Čo na to volič koalície, čo dáku škvarku pôdy či domček vlastní? Skôr nič? Zákony ani kritické médiá nečíta, ba dokonca sa podľa premiéra Fica dožaduje transformácie RTVS. Teda stavu, aby sa o reálpolitike tejto vlády nič kritické z televízora a rozhlasu nedozvedel.

Vrchol absurdity

Jasné, že zákon, ktorý má uprednostniť takzvané strategické investície a zasahuje do vlastníckych práv fyzických i právnických osôb, má mnoho procesných zákrut a obchádzok. Napríklad vláda môže rozhodnúť, že tú-ktorú strategickú investíciu nebude posudzovať Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií. Ako tomu rozumieť? Tak, že ráta sa aj s takými investíciami, ktoré budú ekonomicky iracionálne a strategické len preto, lebo taká je politická vôľa a záujem oligarchov.

V tomto texte sme naznačili, samozrejme, len niektoré úskalia a prešľapy voči dobrému občianskemu spolunažívaniu a ústave. Možno to nie je úplný vrchol, ale pokladajme ho za vrchol absurdity. V zákone je ustanovenie, na ktoré s údivom upozornila bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Citujeme: „Ak úkonom realizácie strategickej investície vznikne škoda štátu alebo investorovi, považuje sa úkon realizácie strategickej investície, ktorým škoda vznikla, za úkon vykonaný so súhlasom štátu alebo investora, ktorý bol daný určením investície za strategickú investíciu a bol vážny a dobrovoľný.“

V kontexte zákona to môže byť chápané tak, že ak sa spor o majetky dostane na súd a ten strategickú investíciu zastaví, lebo sa trebárs na danom mieste nepreukázal verejný záujem, vzniknú tým pravdaže škody. Z takýchto škôd budú manažéri investície priamo zo zákona vyvinení. Aj to je sporné, ale dobre. V kontexte našich domácich korupčných a defraudačných pomerov je výklad tohto ustanovenia však oveľa širší: priam nabáda, aby sa pri strategických investíciách tuneloval verejný majetok a niekto sa beztrestne nabalil. To už nie je dobre.

No uvidíme, aká bude budovateľská prax. Jej súčasťou je však aj to, či na tie strategické investície budú dáke peniaze. Drvivá väčšina z nich sa totiž buduje z eurofondov, akurát táto vláda i s tým podareným generálnym prokurátorom robia všetko preto, aby Slovensko o ne prišlo. Mimochodom, to preto sa budovateľ strategických investícií Robert Fico znova načahuje po úsporách ľudí v druhom pilieri a bankách. Jasný znak bezradnosti. Len tak ďalej, až do úplnej katastrofy.