Denník N

Prieskumy boli nepresné, zo zákona sú dva týždne staré

Ako to dopadlo? Daniel Lipšic prieskumy hneď po zverejnení priebežných výsledkov kritizoval. foto N - Vladimír Šimíček
Ako to dopadlo? Daniel Lipšic prieskumy hneď po zverejnení priebežných výsledkov kritizoval. foto N – Vladimír Šimíček

Veľká časť voličov sa rozhoduje medzi stranami v čase, keď sa už nemôžu zverejňovať výskumy verejnej mienky. Takýto volebný zákon s dvojtýždňovým moratóriom na prieskumy presadil vládny Smer.

Prečo agentúry namerali v poslednom prieskume kotlebovcom len okolo dvoch percent? Prečo Radoslav Procházka žil dlhé mesiace život lídra pravice, ešte aj počas posledných predvolebných prieskumov si užíval 14-percentné preferencie, ktoré ho do tejto pozície pasovali? A prečo nakoniec napravo od stredu oslavovali v centrálach SaS a OĽaNO, teda v stranách, ktoré mali bojovať o politické prežitie, a Procházka sa napokon prepadol na 5,6 percenta?

Predvolebné prieskumy boli opäť terčom kritiky. Agentúry nikdy neboli tak mimo, hovorili počas volebnej noci politici – napríklad Daniel Lipšic z OĽaNO, ktorý má za sebou nepríjemnú skúsenosť, keď po vlaňajšom vstupe jeho hnutia Nova do spojenectva s Obyčajnými ľuďmi zažil trvalý a pomerne výrazný pád preferencií oproti výsledkom z obdobia, keď vystupovalo OĽaNO samostatne.

graf08_pre_web

Sociológovia však kritiku odrážajú tým, že preferencie merali za mimoriadnych okolností. Fakt je, že už vopred varovali, že sa prieskumy od volebných výsledkov môžu líšiť, a to aj veľmi výrazne. Prácu im skomplikoval a renomé poškodil Smer, ktorý do volebného zákona pretlačil zákaz zverejňovania prieskumov až dva týždne pred hlasovaním – toto opatrenie má podľa vládnej strany dopriať voličom pokoj pri rozhodovaní a zabrániť manipuláciám.

Mesiac staré údaje

Zároveň to však aj znamená, že sa dáta na prieskumy klasickou metódou osobného kladenia otázok robia týždeň a viac pred moratóriom a ich výsledky sú niekedy aj mesiac staré. Výsledkom toho je, že sa na Facebooku šíria masovo zaručené správy o tom, že v skutočnosti je už všetko ináč a v prípade týchto volieb mohli vychádzať z reálnych prieskumov: o úspechu Kotlebu a oslabovaní Smeru sa na sociálnych sieťach klebetilo už niekoľko dní pred zverejnením výsledkov.

Druhá vec, pred ktorou analytici tiež dopredu varovali, hoci ju až v takej miere nepredpokladali, boli veľké presuny medzi voličmi pravice. „V poslednom mesiaci, ktorý sme mali problém zachytiť, sa definitívne rozhoduje zhruba 55 percent ľudí,“ hovorí Slosiarik.

TBEN5038-01
Túto zostavu nikto nečakal. foto N – Tomáš Benedikovič

Slosiarik ako príklad pripomína výsledky ich posledného prieskumu pri SaS, OĽaNO a Sieti. Súčet preferencií mali 25,6 percenta a analytici upozorňovali, že presun hlasov nastane najmä medzi týmito stranami. Súčet ich volebných výsledkov bol 28,6 percenta, čo sa od pôvodného čísla veľmi nelíšilo, hoci Sieť prišla o takmer dve tretiny voličov, z čoho mohli profitovať OĽaNO a SaS.

Veľké presuny na poslednú chvíľu

V posledných týždňoch sa však udialo viac vecí, ktoré mohli viesť k presunom hlasov na pravej strane – napríklad to, že sa Sieť málo vyhraňovala voči Smeru, že sa Procházka pasoval za lídra pravice či dokonca za možného premiéra a, naopak, svoj otvorený odpor k Smeru naplno ukázal Igor Matovič aj SaS.

„Musíme navyše zohľadniť faktor, ktorý sme v minulosti pomenovali ako Kukanov efekt,“ hovorí Slosiarik. Ide o prípad spred dvanástich rokov, keď sa favorit prezidentských volieb Eduard Kukan z SDKÚ nedostal do druhého kola, pretože si časť voličov myslela, že im stačí dať mu hlas až v druhom kole, keďže určite postúpi, a tak zostali doma. Podľa analytika tak ľudia namiesto favorita Siete vo veľkom zachraňovali zdanlivo päťpercentnú SaS a šesťpercentné OĽaNO, ktoré nakoniec dostali 12 a 11 percent.

Ako na prieskumy doplatilo KDH

Aj výrazný nárast voličov Mariana Kotlebu analytici pripisujú relatívne starým dátam a presunom v posledných týždňoch pred hlasovaním. Potvrdzovali by to aj výsledky prieskumu agentúry AKO, ktorá ich robila telefonicky zrejme ako posledná. Ako jediná zachytila nielen nástup Borisa Kollára, ale aj kotlebovcov. Vyšli jej na 4,2 percenta a Kollár dokonca na 5,1 percenta, a teda aj v parlamente.

Šéf agentúry MVK Pavel Haulík hovorí, že moratórium mohlo dokonca rozhodujúcou mierou ovplyvniť výsledok celých volieb i to, kto zostaví vládnu koalíciu. Upozorňuje na prípad „zdanlivo sedempercentného KDH“, ktorému napokon na vstup do parlamentu chýbalo len 1800 hlasov. Haulík predpokladá, že by KDH s preferenciami okolo päť či šesť percent časť pravicových voličov pravdepodobne išla zachraňovať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie