Dobré správy z volieb: otvorenosť, účasť, kontrola

Z volebných výsledkov zavládlo pochopiteľné rozčarovanie, no netreba zabúdať aj na niekoľko dobrých správ. Po prvé, funguje tu reálna demokracia. Volebný výsledok nijako zjavne nesúvisí s objemom peňazí investovaných do kampane, dĺžkou fungovania na politickej scéne, kontaktami, prítomnosťou v médiách či výsledkom prieskumov. Šancu byť v parlamente a podieľať sa na moci má (v dobrom aj zlom) naozaj každý.

Prejavil sa tak podobný fenomén ako pri prezidentských voľbách – áno, Andrej Kiska mal dostatočný rozpočet na prezentáciu, ale nič to nemení na tom, že dokázal prísť ako outsider a bez toho, aby komukoľvek čokoľvek dlhoval, získal najvyšší úrad v štáte. Žiaľ, niekedy podobnú príležitosť využijú aj ľudia s otáznym hodnotovým ukotvením. No otvorenosť politického systému je v princípe výborná vec a v sobotu sme videli jej jasný dôkaz.

Druhou dobrou správou je vysoká účasť. Úvahy o tom, že mobilizácia mohla prispieť k úspechu Kotlebu či Kollára, lebo prišlo veľa mladých, a teda bola vlastne na škodu, sú strašne nebezpečné. Voľby sa nemôžu stať vecou čoraz užšieho okruhu ľudí, ktorý ich bude pomaly zatajovať pred ostatnými. Jediné, k čomu by to viedlo, je ešte väčší pocit frustrácie a odcudzenia, ktorý by sa napokon mohol prejaviť ešte dramatickejšie. Takto sa extrémizmus aj odmietanie systému stále pohybuje v rovine, kde je čas a priestor na ne reagovať.

No a napokon sa ako plus dá hodnotiť, že nech už sa stane čokoľvek – Ficova vláda, Sulíkova vláda, úradnícka vláda, Kiskom inštalovaná vláda, predčasné voľby – určite sa skončí mocenský monopol, ktorý umožnil Smeru zabetónovať sa v úradoch a ochromiť efektívnu nezávislú kontrolu vládnutia. Aj keby ďalej vládol Fico, potrebuje k tomu aspoň dvoch ďalších. A to už sa vzájomné krytie chrbta stáva pomerne náročným. Stačí sa pozrieť na počet zverejnených káuz medzi rokmi 2006 a 2010.

Zhrnuté – ešte stále môže vzniknúť aj celkom normálna vláda. A keby aj nie, bude tu slušná šanca vládu kontrolovať a časom aj vymeniť.