Smer utečeneckou témou oslabil aj vlastné bašty a prihral hlasy SNS a Kotlebovi (mapy)

Výsledky z regionálnych bášt Smeru a pravice naznačujú, že kým Robert Fico doplatil na zle zvolenú hlavnú volebnú tému, Sieť Radoslava Procházku sa popálila na nevyhranenom postoji k vládnej strane.

Volebná mapa slovenských okresov vyzerá na prvý pohľad veľmi podobne, ako sme na ňu zvyknutí už roky. Smer vyhral vo všetkých okresoch okrem bratislavských, Senca, jedného košického, kde bola víťazom SaS, a Dunajskej Stredy s Komárnom, kde vyhrala SMK.

Mapa by tak po zafarbení víťazných okresov Smeru síce bola opäť takmer celá červená, no pomerne nízky celoslovenský zisk Smeru a bližší pohľad na regióny ukazujú, že táto schéma už celkom neplatí.

Nadpolovičnú väčšinu už nemajú nikde

Kým pred štyrmi rokmi dokázal Smer získať nadpolovičnú väčšinu takmer v polovici okresov, tento víkend sa mu to nepodarilo ani v jedinom.

Rovnako, pri mierne vyššej účasti nedokázal ani v jedinom zo 79 okresov Slovenska zvýšiť svoj zisk oproti voľbám v roku 2012.

Tradičné bašty na Kysuciach, hornom Považí, hornej Nitre, v okolí Poltára a Detvy či na severovýchodnom Slovensku si síce vládna strana dokázala udržať, v 21 okresoch, ktoré tvoria územia jeho supervolebnej podpory však v priemere získal iba 40 percent hlasov. Pred štyrmi rokmi to bolo cez 60 percent.

Voliči SNS sa k nej vracajú

Kam sa jeho voliči z týchto regiónov presunuli?

Veľa napovedajú aj mapy území volebnej podpory, na ktorých analytici kombinujú percentuálne zisky s počtami hlasov. Zobrazujú tak, ktoré regióny sú pre volebné zisky strán kľúčové, keďže zohľadňujú aj váhu regiónov na celoslovenskom výsledku.

Pohľad na tieto mapy ukazuje, že časť voličov Smeru hľadala alternatívu.

Zrejme najviac z nich sa vrátilo k SNS, ktorej strana Roberta Fica preberala voličov pred štyrmi rokmi. Až 11 z 21 kľúčových bášt Smeru sa totiž zhoduje aj s územiami supervolebnej podpory SNS.

SNS sa darilo v pre nich tradične úspešných regiónoch sevorozápadného Slovenska, napríklad na Orave a na Kysuciach. Podarilo sa jej však netradične osloviť aj bašty Smeru na severovýchode, kde sa obvykle nadpriemerne darí najmä ľavicovým stranám.

„Smer protiutečeneckou a protiislamskou rétorikou vytváral nacionalistické prostredie, ktoré im napokon nepomohlo a nahnalo voličov radikálnejším stranám ako SNS a ĽS NS,“ myslí si volebný geograf Tibor Madleňák z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Prečítajte si

Kotleba uspel, lebo desať rokov na sebe makal a veľa pochopil

Kotleba nie je len Bystrica

Aj to je zrejme dôvod, prečo sa v baštách Smeru pomerne dobre darilo extrémistickej ĽS NS. Až osem z 21 kľúčových bášt Smeru totiž tvorí aj územie supervolebnej podpory pre stranu Mariana Kotlebu.

Vplyv volebnej utečeneckej témy zrejme najvýraznejšie vidno na okresoch ako Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Detva a Poltár, ktoré patria k jadrovým regiónom podpory pre Smer, SNS aj ĽS NS.

Hoci jadro voličskej podpory ĽS NS zostáva najmä v Kotlebovom domáckom Banskobystrickom kraji, kde strana získala nadpriemerný výsledok až v 11 z 13 okresov (s výnimkou Zvolena a Lučenca), v týchto voľbách sa k nim pridali aj ďalšie okresy najmä na Kysuciach, Orave a Spiši. Na východe sa nadpriemerne Kotlebovej strane darilo aj v okrese Vranov nad Topľou.

Presun voličov od Smeru ku Kotlebovi dokazuje aj exit poll, prieskum agentúry Focus pre televíziu Markíza z volebného dňa na vzorke 20-tisíc respondentov. Z oslovených voličov Kotlebovej ĽS NS až 18,5 percenta povedalo, že v predchádzajúcich voľbách v roku 2012 volili Smer. To je najvyšší podiel zo všetkých strán. Viac ako tretina voličov Mariana Kotlebu v predchádzajúcich voľbách podľa tohto prieskumu nevolila.

Jadrá volebnej podpory strany Kotleba – ĽS SN

Ako za ľudákov z HSĽS

ĽS NS sa nadpriemerne darilo aj v niekdajších baštách prvorepublikovej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

Vo všetkých štrnástich okresoch, ktoré v roku 1935 tvorili územia supervolebnej podpory Autonomistického bloku na čele s ľudákmi, získala teraz Kotlebova strana nadpriemerný výsledok.

Ide o okresy na Kysuciach, Orave, Považí, hornej Nitre, ale aj o okresy Ružomberok, Zlaté Moravce, Detva, Krupina, Levoča a Sabinov.

Vo viacerých z týchto okresov sa v minulosti darilo aj Smeru a dávnejšie predtým HZDS.

Jadrá volebnej podpory strany Sme rodina – Boris Kollár

Miesta, kde majú radi nové tváre

Druhého nováčika volieb – stranu Sme rodina Borisa Kollára, ktorý sa otvorene hlásil k pravicovým hodnotám, podporili najmä regióny na západnom Slovensku či Košice, kde sa tradične lepšie darí stredopravým stranám.

„Uspel však aj v regiónoch, ktoré sú skôr nevyhranené ako Martin, Liptovský Mikuláš, Spišská Nová Ves, Zvolen či Senica, kde sa zvykne dariť novým stranám a kde v minulosti výraznejšie bodovali aj Smer ešte ako nová nevyprofilovaná strana, alebo neskôr ANO Pavla Ruska,“ upozorňuje volebný geograf Madleňák.

Stranami s najkoncentrovanejšou regionálnou podporou zostávajú Most-Híd, ale aj SaS.

Kým strane Bélu Bugára stačili na zisk štvrtiny hlasov štyri okresy na juhozápadnom Slovensku, SaS na rovnaký podiel stačilo päť bratislavských okresov a Senec.

Naopak, na východe dokázala strana Richarda Sulíka dosiahnuť nadpriemerný výsledok iba v Košiciach.

Trest za vajatanie o Smere

Kým Most-Híd aj SaS ich osvedčené bašty podržali, na strmom páde Siete Rada Procházku oproti predvolebným prieskumom sa podpísali tak liberálnejší, ako aj konzervatívnejší stredopraví voliči.

Radoslav Procházka väčšmi nepresvedčil niekdajšie bašty KDH, SDKÚ, ani SaS a jediným okresom, v ktorom dokázal potvrdiť dvojciferný výsledok z prieskumov, zostalo Námestovo. V ňom dosiahol Procházka najlepší výsledok aj v prezidentských voľbách. Ani v tomto okrese sa však teraz nedokázal výraznejšie odpútať od zisku KDH, SNS ani ĽS NS, získal tam 14,9 percenta voličských hlasov.

„Procházkovi bolo osudné, že sa veľmi nejasne vymedzil voči Robertovi Ficovi, čo bolo dôležité pre liberálnych aj konzervatívnych stredopravých voličov, ktorí sa napokon priklonili k jasnejšie vymedzeným stranám ako SaS a OĽaNO,“ mieni volebný geograf Madleňák.