Poslanec SNS Michelko: V RTVS sa búri len hlučná aktívna menšina (+video)

Málokto chce byť za kolaboranta, mnohí ľudia z RTVS, ktorí výzvu proti rušeniu inštitúcie podpísali, nie sú o tom hlboko presvedčení, hovorí predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Roman Michelko (SNS).

V rozhovore hovorí aj o tom:

• prečo je podľa neho zrušenie RTVS a vytvorenie STVR potrebné;
• ktoré relácie podľa neho v novej STVR nebudú;
• ako budú vyzerať finálne zmeny vo Fonde na podporu umenia;
• ako vníma postoj vlády k novinárom;
• prečo mali médiá radšej ignorovať nový zákon o mimovládkach;
• ako sa SNS pripravuje na možný odchod Andreja Danka do europarlamentu.

Ako vnímate protest zamestnancov a pracovníkov RTVS, ktorí sa proti zrušeniu verejnoprávnej inštitúcie obliekli symbolicky do čiernej, smútočnej farby?

Manažment robí, čo uzná za vhodné, snaží sa zmobilizovať zamestnancov. Nie všetci zamestnanci majú ten názor, že takýmto spôsobom fosilizovať stav televízie a rozhlasu je to pravé orechové. Treba uznať druhej strane, že dokázala veľmi silne mobilizovať. Napriek tomu si myslím, že je to len časť ľudí. Samozrejme, že to ľudia v televízii a top manažment môžu vnímať ako ohrozenie svojho statusu. Niekedy si myslím, že menej aktivizmu by bolo viac. Väčšina zamestnancov tam zostane a budú len nevyhnutné zmeny, o ktorých nerozhodnú politici, ale budúce rady, ktoré to budú mať v kompetencii.

Pokiaľ viem, tak iniciatíva urobiť Čierny deň v RTVS prišla od zamestnancov, nie od vedenia. Ako vnímate slová generálneho riaditeľa služobného úradu ministerstva kultúry Lukáša Machalu, ktorý odkázal zamestnancom RTVS, že to oni zabili verejnoprávnosť?

Ako ktorí. Zamestnancov je veľmi veľa, obslužné zložky ako kameramani, strihači určite nie. Politický aktivizmus by však nemal byť u novinárov prítomný. Môžeme si na konkrétnych príkladoch ilustrovať, že reflexia verejnoprávnych médií v spoločnosti je veľmi vyhrotená. Máme obrovské množstvo podnetov od ľudí, ktorí nám píšu, aby sme niečo s RTVS urobili a ako je možné, že ten a ten človek tam ešte pracuje. To, samozrejme, nemajú politici riešiť, ale majú počúvať, či sú ľudia spokojní s tým, ako fungujú verejnoprávne médiá. Jasne hovoríme, že chceme verejnoprávnosť, jasne hovoríme, že to nebude štátna televízia – aj keď po tom, čo urobil Sulík, je financovaním akoby štátna.

Môžeme ísť po jednotlivých reláciách a dramaturgii, či je vyvážená, nestranná, objektívna, po spôsobe moderovania – paradoxne dávam Denník N za príklad, lebo keď k vám prídem, dávate mi nepríjemné otázky, čo je v poriadku, ale môžem sa obhájiť, povedať svoj názor, pointu. To vo verejnoprávnych médiách často nemôžem, len sa nadýchnem a hneď mi moderátori skočia do reči. Tá aktivistická snaha moderátorov, že sa snažia, aby respondent povedal to, čo on chce počuť, je podľa mňa fatálne zlyhanie profesionality.

Ide predsa len o politické diskusie, ktoré majú presne daný čas, pričom moderátor si musí čas ustriehnuť.

V poriadku, ale keď sa pozriete, koľko skáču do reči opozícii a koľko koalícii, to je už iná reč. Zažil som extrémne premotivovaných novinárov, kde som 30-35 percent toho, čo som chcel povedať, nemohol.

V RTVS je jedna jediná diskusná relácia širšieho formátu, ktorá má atribúty verejnoprávnosti, a to je relácia Do kríža. Máte tam dvoch zástupcov myšlienkových prúdov, hľadá sa tam pravda a divák si môže urobiť obraz. Nikdy niečo také nie je vo Večeri s Havranom. Napríklad teraz bola relácia o verejnoprávnosti, kde boli len Zuzana Mistríková, Tomáš Kamenec, Petr Dvořák. Všetci z jedného názorového prúdu. Neexistovala tam diskusia; takto nemajú relácie vyzerať. Pokiaľ tam nebude hľadanie pravdy, ale postulovanie, nespĺňa to atribút verejnoprávnosti. Pri RTVS môžeme hovoriť aj o ekonomických záležitostiach – prvýkrát je v strate vyše dvoch miliónov, čo nebolo odobrené radou. Otázne je aj to, či je externá výroba efektívnejšia. RTVS má teraz kreatívne centrá za desiatky miliónov, tak môže vyrábať. Napríklad je otázne, či niekedy televízia nemala ambície robiť formáty, ktoré by mohla sama licencovať a predávať iným, nie naopak. Tých výhrad je veľa.

Nedajú sa všetky problémy ohľadom financovania a fungovania RTVS predsa len vyriešiť inak ako jej zrušením a vytváraním STVR?

Je to vládny návrh zákona, nie je to poslanecký návrh zákona. Na motiváciu, prečo to ministerstvo urobilo takto, sa treba spýtať ich.

Podľa vás je to tak prečo?

Lebo to chcú urobiť právne čisté. Keďže nechcú, aby boli spochybňované niektoré personálne zmeny, tak toto je najčistejší právny model.

Výmena generálneho riaditeľa?

Presne tak, ako sa to dialo vtedy, keď sa odvolával riaditeľ Nižňanský. Bol rešpektovanou žurnalistickou osobnosťou, mal dlhodobú kariéru a Krajcer ho odpálil zo dňa na deň, lebo mu prekážal. Preto ma vyrušuje, že KDH a SaS tento návrh namietajú. Je vrchol pokrytectva, ak v rozporovom konaní namietali, že sa skrátia mandáty súčasných členov Rady RTVS – a kto to hovorí? Tí, čo to v minulosti urobili. Bral by som, keby toto vyčítalo PS, ale nikdy to nemôžu namietať KDH a SaS.

Video: Celý rozhovor s poslancom SNS Romanom Michelkom o RTVS a aj o štátnej podpore umenia (autorky: Lucia Osvaldová, Martina Koník)

Do protestu proti zmenám v RTVS sa zapojili stovky zamestnancov a externých spolupracovníkov a zďaleka to nie sú len politickí redaktori, ale aj technickí pracovníci, kameramani, zvukári a napríklad aj tváre televízie, ktoré tam pôsobia už desaťročia. Napríklad moderátorka Alena Heribanová. Nezamysleli ste sa, či v niečom nemajú pravdu, či niečo nerobíte pri tej zmene nesprávne?

Základný problém je ten, že keďže ide o radikálnu zmenu, tak je množstvo ľudí zneistených; nevedia, čo bude, a od opozície počúvajú katastrofické scenáre. Nikto normálny nemá problém s tvárami, ktoré úspešne reprezentujú televíziu. Nemá absolútne žiadnu logiku ohrozovať pracovné pozície kameramanov, strihačov, tie predsa nerobia obsah. Z ich strany ide skôr o prejav solidarity a chápem, že tu existuje psychóza ohrozenia, ktorá je často iracionálna.

Nový manažment si, samozrejme, vykreuje nových ľudí na kľúčové posty. Ja však netuším, kto to bude, kto bude v manažmente. Pravdepodobne to budú ľudia, ktorí prejdú silnou verejnou kontrolou a budú musieť verejne aj obhájiť svoje projekty. Nový manažment potom bude riešiť veci, ale určite nie bežných redaktorov, bežných kameramanov. Toto (protestná výzva zamestnacov RTVS – pozn. red.) je prejav solidarity, nič viac.

Spomínali ste reláciu Večeru s Havranom – je možné, že v novej STVR už táto relácia nebude?

Neviem, ako je to zmluvne urobené, či má zmluvu na rok alebo na jednu vysielaciu sezónu, takže sa to nebude rušiť cez koleno. To, že je moderátor relácie veľmi silne politicky angažovaný, je problematické. Takýto typ relácie v zásade môže byť, ale musí tam byť iná dramaturgia hostí a možno aj tém. Musia tam byť predstavitelia protichodných názorov v téme, rovnako inteligentní, rovnako vyrovnaní, napríklad profesor Drulák, Martin Muranský, ale aj Edo Chmelár, ktorý je poradca premiéra – neznamená to, že musí mať stopku.

Ak by sa teda urobili zásadné dramaturgické zmeny, tak tent typ relácie by mohol byť. Iné je, že pokiaľ som tvárou verejnoprávneho média a reprezentujem túto značku, tak je veľmi problematické, ak ako publicista píšem vo veľmi vyhranenom periodiku komentáre, ktoré sú tendenčné, jednostranné. Ja si musím uvedomovať, že som politikom 24 hodín, nielen keď hlasujem a predkladám zákony, ale aj v civile. Aj Mišo Havran si musí uvedomiť, že ak chce byť tvárou verejnoprávneho média, tak sa tak musí správať aj v súkromí a svoje názory nemá takýmto jednostranným spôsobom prezentovať. Mal by si povedať, či mu viac stojí za to byť žurnalistom alebo viac byť tvárou verejnoprávneho média.

Z upraveného návrhu ministerky kultúry Šimkovičovej vypadla Programová rada, ktorú opozícia aj vedenie RTVS nazývalo „cenzorským úradom“, taktiež vypadlo odvolanie riaditeľa telerozhlasu bez uvedenia dôvodu, keďže to bolo v rozpore s európskym právom. V novom návrhu zostalo, že nového riaditeľa STVR bude voliť rada, ktorej členov vyberú parlament a ministerstvá kultúry a financií. Je to teda tak, že riaditeľ STVR bude plne pod vplyvom vládnej moci?

Nie. Treba si uvedomiť, kedy a v akých krajinách sa dozorné orgány verejnoprávnych médií kreujú inak než politickým orgánom, teda parlamentom. Všade je to tak a vždy to tak aj bolo. Rady sú podstatne menej politickým orgánom, lebo jej členovia nesmú mať priamu väzbu na politickú stranu a musia byť definovaní profesiou.

Títo ľudia sú plne zodpovední za to, koho vyberú, a majú väčšie kompetencie. Pre mňa nastala najväčšia retardácia verejnoprávnosti, keď predseda najväčšej koaličnej strany verejne na tlačovke vyhlásil, že koaličná rada sa dohodla na novom riaditeľovi a potom 92 Pročkov za to zahlasovalo. Poslanci, ktorí neriešia mediálne veci, ktorí nemajú vhľad, nikdy v tejto oblasti nepôsobili, to je čistá politická voľba. Aktom voľby prestala akákoľvek šanca riaditeľa korigovať, lebo rada má slabé kompetencie.

Ako zabezpečíte, že v novej Rade STVR budú naozaj nezávislí odborníci?

Dvoma parametrami: nebudú mať väzbu na akúkoľvek politickú stranu a budú odborníci. Teraz keď sa volili rady, ani jeden nešiel ako nominant poslaneckého klubu alebo poslanca, nominovali ich občianske združenia, profesijné združenia, komora audítorov. Nominácie nejdú z politických strán, keď sú nominácie na výbore pre kultúru a médiá, preveria sa, či spĺňajú podmienky podľa zákona, ak áno, nominácie sa odošlú do pléna a parlament vyberie.

Opozícia aj odborníci hovoria, že zrušenie RTVS je účelové len pre to, aby mala inštitúcia nového riaditeľa. Vy ste tiež spomenuli, že ide najmä o personálne zmeny. Máte v koalícii zhodu na novom riaditeľovi?

Treba počúvať s porozumením – ja predovšetkým netuším, kto sa na post riaditeľa STVR prihlási. Keď prejde zákon a bude navolená nová Rada STVR, tá vydá do pár týždňov výzvu, aby sa hlásili uchádzači aj s projektmi. Prezentácie budú verejné, bude aj verejné vypočutie radou. Ja poprosím budúceho šéfa rady, aby poslanci kultúrneho výboru mohli ako prísediaci tiež klásť otázky, hoci riaditeľa vyberať nebudeme. Budeme mať poradný hlas.

Ak sa prihlási 8 až 10 kandidátov, tak z nich sa dvaja ukážu ako favoriti, ktorí majú najlepší prehľad a víziu – a z nich nakoniec rada vyberie.

Počul som minimálne o 10 menách ľudí, ktorí by mohli byť novým riaditeľom STVR, ale ja netuším, kto to bude. Minulý týždeň bola odvolaná z vedenia RTVS pani Ťapáková, ktorá už raz chcela byť riaditeľkou… Môžeme jednoznačne vylúčiť Lukáša Machalu, ktorý to už odmietol.

Hovorilo sa aj o bývalom manažérovi z Rezníkových čias Igorovi Slaninovi.

Uvidíme, či sa prihlási. Mám informáciu, že sa do toho až tak nehrnie. Ale v tejto chvíli neviem vylúčiť, že bude jedným z kandidátov. Pán Marek Ťapák vylúčil, že má takúto ambíciu. Verte či nie, často sa to dialo tak, že bola ohlásená voľba a až následne začali politici riešiť, ktorý z prihlásených kandidátov by mohol byť novým riaditeľom. Ale to bolo vtedy, keď o tom rozhodovalo plénum. Pamätám si, ako Richard Sulík povedal, že podľa neho má najlepší projekt Tibor Búza – a to bol bozk smrti, lebo okamžite sa ozval Matovič, že keď to povedal Sulík, tak Búza to just nebude a bude to Machaj.

Voľba riaditeľa telerozhlasu v pléne je to najhoršie, čo môže byť, a ja som rád, že rady budú mať podstatne väčšie kompetencie vyberať manažment. Je to posun k lepšiemu.

Vy nemáte záujem byť novým generálnym riaditeľom?

Určite nie. V televízii som nikdy nepracoval, nemám s tým skúsenosti. Vidím sa v iných veciach, literatúra je moja doména. Rezort kultúry je mi podstatne bližší.

Václav Mika aj Jaroslav Rezník vydržali ako riaditelia RTVS aj po zmene vlády. Nastavenie voľby riaditeľa STVR je také, že každá vláda bude mať možnosť si veľmi rýchlo dosadiť svojho riaditeľa.

Nie. Rady sú na päť rokov, čo znamená, že presahujú volebné obdobie. Keď príde nová vláda, bude skonzumovaných 3,5 roka mandátu. Rada sa vymení po piatich rokoch, po piatich expiruje mandát riaditeľa. Pokiaľ bude všeobecná spokojnosť, bude sa môcť znovu uchádzať; keď nie, prídu ďalší. Teraz to bude synchrónne, keďže rada sa bude voliť v takom istom čase ako riaditeľ, takže nejako expirujú naraz. Ale vždy to tak bolo.

Novinkou v zákone je zriadenie Etickej komisie, ktorá bude poradným orgánom Rady STVR a budú v nej zástupcovia cirkvi, olympijského výboru, Slovenskej akadémie vied, ale aj Matice slovenskej. Vy ste dlhoročný matičiar – koho by ste si v tejto etickej rade telerozhlasu predstavovali?

Je tam viacero ľudí, ktorí sa venujú médiám. Riešiť to bude Výbor Matice slovenskej. Matica má aj vlastné periodiká, máme odbor, ktorý sa venuje aj médiám. Viem si predstaviť troch-štyroch kvalifikovaných ľudí, ktorí by mohli byť v Etickej komisii.

Skúste povedať aspoň jedno-dve mená.

Nie, lebo by to bolo nekorektné voči vedeniu matice a aj by som tomu človeku mohol ešte pred rozhodovaním vo výbore poškodiť.

Bol by to spomínaný bozk smrti?

Minimálne by sa to bralo zo strany vedenia matice ako nekorektné, že bez dohody s nimi hovorím nejaké mená.

Ako si vy predstavujete fungovanie takejto komisie v praxi? V opozícii sa hovorí o tom, že to bude akýsi cenzorský úrad.

Nebude, na to nebude mať kompetencie. Etickú komisiu vnímam ako zrkadlo spoločnosti. Bude odrážať a dávať podnety. To je všetko.

Neplánujete tejto komisii ešte pred schválením v parlamente rozšíriť právomoci? Koaliční poslanci už naznačujú, že by sa návrh o STVR ešte mohol zmeniť pozmeňujúcimi návrhmi. Už ste o možných zmenách počuli? 

Počul som, že v rozporovom konaní dal minister školstva Drucker (Hlas) veľa pozmeňujúcich návrhov. Nebol som na finálnom rokovaní o znení zákona, ale v rámci koalície bol veľmi dlhý priestor na komunikáciu. Aj môj podnet presvedčil predstaviteľov vlády, aby návrh dali do štandardného legislatívneho procesu.

K RTVS bude jedna špeciálna schôdza parlamentu, tuším 10. mája; uvidíme, aká bude rozprava. Viem si pokojne predstaviť, že bude trvať aj týždeň. Nebolo by šťastné, keby prípadná opozičná obštrukcia trvala tri týždne.

Neviem o tom, že by sa dali nejaké zásadnejšie pozmeňováky, na zmeny bolo v koalícii dosť času. Návrh prešiel Legislatívnou radou vlády, oponovaním všetkých koaličných partnerov, dohodla sa zhoda. Verím, že tam nebudú žiadne zásadné zmeny.

Ozývajú sa pracovníci RTVS, ktorí so zrušením inštitúcie nesúhlasia. Hovorili ste vy alebo niekto z ministerstva či z SNS o návrhu na zrušenie RTVS s niekým z RTVS? Nemyslím teraz samotné vedenie, ale s niekým z organizačných zložiek RTVS?

Máme podnety. Mám viacero ľudí, ktorí mi o situácii v RTVS volajú. Celý svoj profesijný život som fungoval v mediálnej oblasti a vo vydavateľstve, v kultúrnej oblasti. Z mediálnej oblasti mám veľa priateľov, ktorí robia aj v televízii. Dostávam spätné väzby, dostávam informácie aj z porád, aj z Rady RTVS, odkiaľ dostávajú zápisnice všetci členovia výboru. Môžem jednoznačne povedať, že zďaleka všetci nestoja do nohy. Skôr by som povedal, že je to taká hlučná, aktívna menšina.

Pod otvorenou výzvou proti rušeniu RTVS je podpísaných 1200 ľudí. Nedá sa povedať, že je to menšina. 

Dobre, ale ide o vlnu. Je ťažké ísť proti prúdu a nepodpísať, aby ste neboli čierna ovca. Mnohí ľudia to podpísali, aby mali pokoj, ale nie sú o tom hlboko presvedčení. Je to možno aj taký výraz lojality k súčasnému vedeniu a málokto chce byť za kolaboranta. Nechcem povedať, že verejnoprávna televízia je vo vojne s vládou, ale tie vzťahy nie sú normálne. Veľmi sa čudujem, že takéto protesty neboli v čase, keď Krajcer robil zmeny – a úplne neodôvodnene. Vtedy enko ešte nebolo, ale bolo SME a to mu pomaly tlieskalo, ako to dobre robí. Vtedy žiadna veľká vzbura nebola, tuším že tie zmeny urobil zo dňa na deň, v skrátenom konaní, použil extrémne falošné argumenty, bol extrémne arogantný.

Riešme súčasnú situáciu a zmeny v RTVS, nie minulosť.

Nie, lebo je to extrémne dôležité. Uznávam morálne právo vyčítať niekomu niečo, čo som v živote neurobil. Ale sorry, saskári a kádéháci, ktorí sa pod to podpísali, nemajú žiadne právo nastavovať niekomu zrkadlo.

Poďme k zmenám vo Fonde na podporu umenia, ktoré navrhujete vy ako predseda kultúrneho výboru. V návrhu hovoríte, že o projektoch, ktoré dostanú z fondu podporu, by po novom nemali rozhodovať odborné komisie, ale rada fondu, ktorej členov z veľkej časti vymenuje ministerstvo kultúry. Odborné komisie síce budú projekty posudzovať, ale budú mať len poradný hlas, ich stanoviská nebudú záväzné. Hlasovanie o tomto návrhu ste v parlamente odložili, pripomienky mali aj koaliční politici a ešte ste o návrhu chceli rokovať. Už ste sa dohodli?

Áno. Teraz prebiehajú finálne legislatívno-technické úpravy, ale filozofia zostáva rovnaká. Jemne sa tam variujú parametre kreovania Rady FPU. Nebude možno explicitne povedané, že to bude poradný orgán, ale rada bude mať v odôvodnených prípadoch šancu zvrátiť rozhodnutie komisií. V prípade, že sa objaví donebavolajúca absurdita, tak rada bude mať kompetenciu zvrátiť rozhodnutie komisie. Nebude ju využívať automaticky a často, ale rada fondu bude môcť prikázať riaditeľovi fondu, aby zvrátil rozhodnutie komisie buď nepodporiť, alebo podporiť projekt.

Čiže po novom budú mať odborné komisie len poradnú funkciu alebo ich stanoviská budú záväzné?

V zákone nebude explicitne napísané, že budú poradné, v zásade budú rozhodovať o projektoch, ale Rada FPU bude mať kompetenciu vo výnimočných prípadoch to zvrátiť. 90 až 95 percent projektov je v poriadku, nemám s nimi problém. Problém mám s tým, čo kričí. Ak sa komisiám niečo silne nepodarí, tak rada to bude môcť korigovať.

Znamená to, že váš pozmeňujúci návrh, ktorý komisie oslaboval, poputuje do koša a pribudne nový pozmeňovací návrh?

Inými slovami to bude to isté, ale cieľ, ktorý som chcel dosiahnuť, tam bude. Som s tým spokojný. Ak bola moja formulácia príliš príkra, príliš mobilizujúca, tak s tým nemám problém.

Ako bude podľa novej dohody vyzerať Rada FPU?

Piatich členov budú navrhovať občianske združenia ako doteraz, šiestich členov bude dávať ministerka kultúry a po jednom členovi budú nominovať pre ministerku predstavitelia regionálnych samospráv – žúp a lokálnych samospráv, čiže mestá a obce.

To navrhoval poslanec Hlasu Roman Malatinec.

Áno, lebo tvrdil, že v FPU nie sú zastúpené regióny. V zásade s tým nemáme problém. Regióny dajú nominácie a ministerka si z nich vyberie. Rada FPU teda bude mať 13 členov v pomere 5:6:2. Jediné, čo sme my chceli v FPU dosiahnuť, bolo, aby existoval odvolací orgán, aby sa v kritických prípadoch dokázali zvrátiť rozhodnutia komisií a aby v rade boli odborníci. Hystéria okolo FPU je úplne nepochopiteľná. Aj nominanti ministerstva sú dlhoroční pracovníci v kultúre, na ministerstve, žiadni politickí nominanti.

Váš návrh vyvolal rozruch, keďže sa ozvala viac než stovka členov komisií, ktorá hovorila, že sú odhodlaní odísť, ak vaše zmeny prejdú.

V poriadku, je to také detinské, že takto reagujú, keď si niekto dovolí spochybniť ich neomylnosť. Ja som si plne vedomý toho, že moju prácu hodnotia ľudia a vytknú mi, keď urobím chybu. Takýto arogantný postoj, že už nikto nemôže zvrátiť ich rozhodnutie, nemá žiadnu logiku.

Brali ste pri navrhovaných zmenách do úvahy hlasy odborníkov?

Dovolím si tvrdiť, že toľko isto ľudí, ktorí sú proti, je aj za to. Mne chodia reakcie, kde sú ľudia radi, že konečne niečo s fondom robíme. V niektorých prípadoch sa vo fonde dejú šialené veci, ale priznávam, že to závisí od komisie. Sú komisie, ktoré sú totálne klanové – keď si náš, môžeš urobiť čokoľvek, vždy to dostaneš. Od rokov 2014 – 2015 má fond nominál 20 miliónov eur, čo absolútne nezohľadňuje infláciu. Situácia je dnes taká, že fond podporí len tretinu projektov.

Budete teda navyšovať rozpočet?

Áno. Ak to všetko dobre pôjde, tak sa rozpočet navýši o 10 miliónov na 30 200 000 eur. Pribudnú nové grantové schémy pre infraštruktúrne projekty. Máme obrovské množstvo chátrajúcich kultúrnych domov, amfiteátrov, obecných knižníc. Samosprávy, ktoré sú zriaďovateľmi, budú môcť na ich obnovu podať projekt a z týchto 10 miliónov eur pôjde zásadná časť na tieto projekty. Obce si teda budú môcť požiadať o svetelnú techniku, pódium a tak ďalej. Tieto granty budú musieť byť spolufinancované samosprávami. Samozrejme, vznikne aj nová komisia na tento typ podpory, v ktorej budú odborníci na stavebné veci a rekonštrukciu.

Toto všetko máte už v koalícii dohodnuté, keďže o tom idete v utorok hlasovať?

Máme to dohodnuté aj s ministrom financií. Myslím si, že aj samosprávy budú potešené, že tento dlhodobo zanedbávaný segment bude podporený.

Ešte čo sa týka samotnej diskusie okolo FPU – prečo nekomunikujete s ľuďmi z FPU? Prišli aj na kultúrny výbor, no nemali šancu o vašich návrhoch hovoriť. Nie je to neslušné? 

Najprv som chcel, že sa s nimi budeme rozprávať po prvom čítaní. S riaditeľom FPU pánom Špotákom som hovoril minimálne trikrát. Táto ultima racio nastala aj preto, lebo som na valnom zhromaždení vydavateľov kníh dával kvantá argumentov. Jeho reakcia bola len úškrn, ako keby som hrach na stenu hádzal. Jednoducho tá arogancia bola neskutočná. Keď sa to nedá dobrým slovom, tak to musíme urobiť inštitucionálne, zákonom.

Čiže oni sa k vám správali arogantne a teraz sa vy s nimi nerozprávate?

Musím to povedať inak. V čase, keď som nebol v politike, ale bol som žiadateľ, ktorý 20 rokov viedol artové vydavateľstvo, čo vydávalo nekomerčnú literatúru, som na mnohých fórach vyzýval a dával informácie riaditeľovi FPU, ako to nefunguje a aké sú problémy. On si to vypočul, uškrnul sa, pokrčil plecami a tým to skončilo.

V parlamente nebolo veľa času na diskutovanie, ale viete, keď vidím aj tie argumenty – to sú protichodné monológy, to nie je debata. Vo svojom vystúpení som mal 5-stranový elaborát z fondu a išiel som krok po kroku, všetko som kombinoval a vyvracal som ich strašenia. Nebol to face-to-face rozhovor, ale dával som im odpovede.

Tento zákon je moja srdcovka, mám hlboký vhľad a komunikoval som. Keby pán Špoták povedal, že chce so mnou hovoriť, určite by som mu dal termín. Komunikácia bola len papierová, nikdy ma nepožiadali o rozhovor tvárou v tvár. Oni tam na to mali Jaurovú (poslankyňa PS Zora Jaurová – pozn.red.) a aktivistov. Hovorili, že som najväčší likvidátor kultúry. Ja sa pokladám za dosť kultúrneho človeka, každý týždeň prečítam aspoň jednu knihu, chodím na filmové predstavenia, mal som podcast o filmoch, chodím do divadla… A len za to, že poviem, že komisie nie sú neomylné, a chcem dať korekčný mechanizmus, ktorý vo výnimočných prípadoch po odôvodnení môže zvrátiť rozhodnutie, tak za tom som najväčší belzebub a likvidátor kultúry?

Ešte by som sa dotkla vášho vystúpenia v parlamente, kde ste argumentovali aj úryvkom z knihy, ktorú podporil fond a bol plný vulgarizmov. Nakoniec vysvitlo, že tú knihu vydalo vaše Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Nebol to pre vás gól do vlastnej brány? 

Uvedomoval som si, že to môže byť riziko. Viete, v čom je najväčšia frustrácia? Keď vidíte, čo všetko je podporené, aké nekvalitné veci sú podporované a kvalitné nie. Keď ste súkromný vydavateľ, pozriete sa na rukopis autora a poviete, či beriete alebo nie. Ja som nikdy v tejto pozícii nebol, nebol som vlastníkom vydavateľstva. Ide o občianske združenie, ktoré má zamestnancov a členov – keď tých odmietnu komerčné vydavateľstvá, prídu za spolkovým vydavateľstvom a dajú mu rukopis. Ak si nájdu sponzora a vykryjú náklady alebo ak im odborná komisia pridelí grant, tak im poskytne kompletný vydavateľský servis.

Čiže vy ste tú knihu nečítali pred tým, než ste ju vydali?

Niekedy máme aj 40 projektov, vždy čítam posudky. Nie je možné v priebehu mesiaca prečítať 40 kníh. Poznal som autora a povedal som mu, aby doniesol posudky. Nikto príčetný mu ich nedal. Tak som mu povedal, že bez posudkov nemá šancu, že potrebuje posudky od nespochybniteľnej profesijnej autority, na čo komisia môže prihliadnuť. On mi povedal, aby som sa nestaral, že jeho si v komisii vážia a dostane grant. Presne to sa stalo. Keď sa kniha redigovala, tak mi redaktorka povedala, že tá kniha je katastrofa. Bol som teda v ťažkom postavení – odborná komisia dala grant, povedzte teda autorovi, že mu to nevydáte. Nie ste vlastníkom vydavateľstva, štvalo ma to. Nemám nič proti tomu autorovi, ale chcel som na to poukázať. Naozaj tá kniha je veľmi zlá, nikdy by som ju nevydal, ak by som bol vlastníkom vydavateľstva a bolo by to na mne.

Ale argumentovali ste touto knihou v pléne parlamentu. Vypálilo to podľa vás dobre?

Myslím, že som to vysvetlil. Mojou jedinou chybou bolo, že som si naivne myslel, že komisia bude príčetná. Rukopis bol bez akéhokoľvek posudku, ja som projekt odflákol najhoršie, ako som vedel. Neurobil som nič navyše, lebo som si bol vedomý, že je to podpriemerný projekt. Nedokázal som pochopiť, ako niečo také môže prejsť, keď sme žiadali o grant. Stalo sa a to je pointa. Hovoril som aj o mnohých iných kvalitných projektoch, ktoré neboli podporené.

Neviem, či je nejaká pomsta z fondu, že ich chcem reformovať, a preto sa mojim bývalým kolegom za mňa mstia. Pre mňa toto ako príklad bolo v poriadku, bolo treba nastaviť zrkadlo fondu, jeho komisii. Ja som v zásade nemal šancu s tým niečo urobiť.

Nemohli ste autorovi povedať, že o grant nepožiadate?

Nie, lebo je členom Spolku slovenských spisovateľov. Povedal som mu, že to nemá šancu prejsť, ale on trval na tom, že to prejde – a aj sa tak stalo. To je dôkaz, že fungujú klanové veci, že ak napíšete čokoľvek, ak ste kamarát s komisiami, tak vám podporia všetko.

Ste predsedom parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Ako vnímate útoky predstaviteľov vládnej koalície voči novinárom?

Neviem, či útoky… Keď po kolegovi Tarabovi takmer jačala premotivovaná redaktorka, tak jej to vrátil.

Nemyslím si, že po ňom jačala; normálne mu kládla otázky. 

Niektoré novinárky, predovšetkým sú to novinárky, vás dootravujú a chcú, aby ste povedali to, čo ony chcú počuť. Ale vy máte právo povedať to, čo vy chcete. Dokiaľ tú odpoveď nedostanú, tak vám 10-krát zopakujú to isté, dávajú všelijaké podotázky a to už nemá úroveň. Aj politici sú ľudia, aj politici môžu mať nervy a zareagovať príkro. Ale nezaregistroval som žiadnu vyhrážku voči novinárom. Keď sú novinári často agresívni, nedávajú otázky, ale provokácie, tak samozrejme, že aký pýtaj, taký vráť. Podobne ako politici sú vo verejnom priestore, a tak dávajú verbálne rany a, samozrejme, aj občas schytajú. Ale keď bola kauza okolo novinárky Jančkárovej (Marta Jančkárová, reportérka RTVS, pozn. red.), ktorej sa vyhrážal pomätený dôchodca, tak okamžite mala ochranku pred svojím domom a domom svojho otca, dôchodcovi bola zaistená zbraň. Ak sú indície o nebezpečnom vyhrážaní sa, tak senzitivita je po Kuciakovi vyššia. Ak by hrozilo akémukoľvek novinárovi reálne ohrozenie, nikto si nedovolí nechať to len tak.

Politici sú ľudia volení do funkcií, sú platení z verejných financií. Úlohou novinárov je, aby sa im pozerali na prsty, kládli im otázky a dostali na ne odpovede. Ministri bojkotujú TV Markíza a odmietajú ísť do diskusnej relácie Na telo; premiér aj koaliční poslanci hovoria o Denníku N, SME či o Aktualitách ako o nepriateľských médiách. Robia tak z novinárov terče. Máte pocit, že je to v poriadku?

Printové médiá sú jednostranné. Naozaj neočakávam od Hríbovho .týždňa, že bude vyvážený, objektívny. Názorové médiá ako SME a Denník N majú svoj názor, svoje hodnoty, sú to liberáli, často aktivistickí. Oceňujem, že debata u vás je kultivovanejšia ako vo verejnoprávnych médiách, vy máte právo sa pýtať, my máme právo odpovedať tak, ako uznáme za vhodné. Nemôžete si vynucovať, aby sme my dali odpovede, ktoré vy chcete počuť. Ste vo verejnom priestore a taktiež musíte znášať istú mieru zásahu do súkromia a kritiky. Je jasné, že si treba stanoviť hranice – úplne inde sú pri verejnoprávnych médiách, kde musí byť objektívnosť, nestrannosť, čo nemusí byť v Denníku N, SME či Aktualitách. Dnes sú všetky tlačovky streamované, nemusíte tam ani byť a máte informácie.

Ale keď sme na tlačovke a položíme otázku, nedostaneme žiadne odpovede. 

Závisí to od jednotlivých politikov, nedá sa povedať, že je to generálne. Je dobrým zvykom, že ak politik neodpovedá jednému médiu, otázku položí kolega z iného média a vy dostanete odpoveď. Je to krivoľaké, ale stáva sa to. Nie je to ohrozenie demokracie ani slobody slova. Niektoré médiá sú silne antagonistické a nasadzujú politikom „psiu hlavu“. V komentároch sa veľmi dehonestujúco o niektorých politikoch píše, tak potom príde spätná väzba. Ja v rámci médií diferencujem aj novinárov – váš kolega Mikušovič je korektný človek. Je z Denníka N, ktorý my veľmi nemusíme, ale viem sa s ním kultivovane porozprávať; je to tvrdá debata, ale mám z toho lepší pocit, ako keď idem do verejnoprávnej televízie. Aj v SME a Aktualitách sú ľudia, s ktorými sa dá porozprávať.

V parlamente sa diskutuje aj o novom návrhu vašej strany o mimovládnych organizáciách, ktorým navrhujete, aby všetky neziskové organizácie či občianske združenia v prípade, že majú financie zo zahraničia nad 5-tisíc eur za rok, boli označované ako „organizácie so zahraničnou podporou“. Ak však slovenský parlament prijme zákon o neziskových organizáciách, bude podľa eurokomisárky Věry Jourovej v rozpore s európskym právom. Upravíte zákon, ktorý predložili vaši stranícki kolegovia Rudolf Huliak a Adam Lučanský? 

Je debata aj vnútri koalície, nevylučujem možnosť, že v druhom čítaní bude aj nejaký pozmeňovák. Trošku sa čudujem hystérii okolo tohto návrhu; nie je to ako v Maďarsku či v Rusku, že mimovládky, ktoré dostávajú financie zo zahraničia, sa musia registrovať ako agenti a sú pod kontrolou spravodajských služieb. Len musia zverejňovať, že majú príjmy mimo Slovenska.

Budú označené ako „organizácie so zahraničnou podporou“.

To nie je dehonestujúce. Urobilo sa však okolo toho peklo a extrémne sa to spolitizovalo. Naši voliči to však od nás očakávajú. Počkajme si na druhé čítanie. Ak aj katolícka charita či futbalový zväz dostávajú príspevky zo zahraničia, len to prizná, nič zlé to nebude. Ak politická mimovládka, ktorá má 90 percent rozpočtu z Nadácie otvorenej spoločnosti, z americkej ambasády a podobne, tak je to potom jasné, koho záujmy presadzuje. Nech je to jasné.

Môžeme teda očakávať pozmeňujúce návrhy? Mimovládnym organizáciám napríklad prekáža, že bude možné rozpustiť občianske združenia.

… keď si nesplnia povinnosti. V čom je problém?

Nie je to veľmi prísne voči občianskym združeniam?

Každé občianske združenie musí podávať daňové priznanie, tak ešte pridajú jednu vetičku alebo tri slová. Nevidím v tom žiadne peklo. Veľmi sa to preceňuje. Keby tento zákon prešiel ticho, predkladatelia návrhu by zanikli a neboli by za hrdinov pre svojich ľudí. Vy z predkladateľov tohto návrhu obrovským spôsobom robíte hrdinov. Nechcem radiť druhej strane, ale robíte im veľkú službu.

Komu robíme veľkú službu? SNS?

Áno, a menovite tým, ktorí návrh obhajujú, pretože ľudia to vnímajú tak, že konečne niekto ukáže na mimovládky, ktoré dostávajú peniaze zo zahraničia. Nebudem našepkávať, ako ste to mohli urobiť inak.

Mali sme to ignorovať?

Keby ste to ignorovali, tak ani z ďaleka by to tak nerezenovalo v spoločnosti. Extrémne ste spropagovali tento zákon. Rudo Huliak a ďalší budú mať oveľa viac preferencií v eurovoľbách.

Ako sa v klube SNS pripravujete na možnosť, že by Andrej Danko ako jednotka eurokandidátky odišiel do Európskeho parlamentu?

Taký precedens sme mali. Sulík bol predseda strany, bol v europarlamente. Dá sa teda fungovať aj tak. Dokonca sme mali aj župana, ktorý bol europoslanec. Samozrejme, je tam nezlučiteľnosť funkcií; ak Andrej Danko pôjde do europarlamentu, tak mu padne mandát v Národnej rade. Ukázalo sa však, že je možné, aby bol niekto europoslanec a zároveň predsedom strany. Sulíkovi sa to trochu ku koncu začalo rozsypávať, ale ustál to.

Neobávate sa, že sa to začne rozsypávať vám v SNS?

Myslím, že nie. Budeme s ním stále komunikovať. Byť v Bruseli neznamená byť na Mesiaci, komunikácia môže byť priebežná.

Naopak, ak sa tam nedostane, bude SNS trvať na tom, aby sa Andrej Danko stal predsedom parlamentu? 

My nie sme ako Sulík. Po prezidentských voľbách nastala nejaká zmena situácie, išlo sa na koaličnú radu a predniesli sa argumenty, prečo by mali v mene ani nieže stability, keďže koalícia je stabilná, ale spokojnosti jedného z koaličných partnerov, ktorý sa zaslúžil o to, ako druhé kolo prezidentských volieb dopadlo, byť nejaké kompenzácie. Premiér tiež povedal, že sa mu zdá rozumné, aby lídri koaličných strán mali viditeľnú ústavnú funkciu.

V Hlase jasne povedali, že sú proti.

Áno. Teraz sme v štádiu, že to neriešime horúcou ihlou; uvidíme, aká bude situácia po eurovoľbách. Vtedy si sadneme a povieme si, či nastali zmeny. Tie určite nastanú, keďže vieme, že niektorí poslanci z koaličných klubov do europarlamentu pôjdu.

Pointa je, že sme povedali naše argumenty a očakávania a nepovedali sme to kategoricky, že ak to nedostaneme, povalíme koalíciu. Takto to nestojí. Stojí to na tom, či chce mať Hlas menej alebo viac spokojného koaličného partnera. Dá sa žiť aj s menej spokojným, ale je to ťažšie vládnutie.

Môžeme očakávať letný konflikt v koalícii?

Nemyslím, že to bude konflikt. Navyše v lete sú parlamentné prázdniny.

Ak si dobre spomínam, tak Andrej Danko vypovedal v roku 2018 koaličnú zmluvu v lete. 

Áno, ale bola to reakcia na to, že vtedy Robert Fico postavil koaličného partnera pred hotovú vec – chcel odvolať ministra Plavčana (minister školstva nominovaný SNS – pozn. red.). Fico si mal vtedy najprv zavolať Danka, povedať mu to a dohodnúť sa, ale nie tak, že ho odvolal. Samozrejme, že reakcia bola taká, aká bola. Rešpekt medzi koaličnými partnermi musí byť. Myslím, že Fico si už je dostatočne vedomý, ako má fungovať a komunikovať s Dankom, a že takéto chyby už neurobí.