Fond na podporu umenia má získať o 10 miliónov viac, rozhodovať budú ďalej odborníci

Od januára ministerstvo kultúry avizuje, že spraví poriadok s umeleckými dotačnými fondmi. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS) hovorila, že je na ne napojená „progresívna chobotnica“ a tomu bude koniec.

Zmeny, ktoré pre Fond na podporu umenia (FPU) navrhol Roman Michelko (SNS), narazili na kritiku kultúrnej scény, samotného fondu a opozície, ale aj na výhrady koaličných partnerov. Tie boli také zásadné, že minulý týždeň v parlamente na poslednú chvíľu odložili hlasovanie.

Ďalšie rokovania priniesli novú dohodu. Hlasovať sa o nej bude v Národnej rade už zajtra. Zisťovali sme, na čom sa poslanci dohodli a ako má prideľovanie dotácií v FPU fungovať.

Ako sa rodila nová dohoda

Nová dohoda koaličných poslancov a poslankýň je zatiaľ neverejná. Jej existenciu potvrdil Denníku N Roman Malatinec (Hlas). „Rozumnou komunikáciou a argumentmi sme úspešne prišli k záverom,“ povedal s tým, že diskusia o FPU prebiehala v širokom kruhu poslancov koalície aj opozície, ktorí sa venujú oblasti umenia.

„Pripravujeme pozmeňovací návrh, ktorý budem predkladať a ktorý bude, verím, v súlade so všetkými stranami vládnej koalície,“ povedal Malatinec.

Tento poslanec Hlasu má zázemie v banskobystrickej regionálnej politike (podpredseda samosprávneho kraja pre oblasť kultúry) aj na folklórnej scéne. Už počas rokovaní kultúrneho výboru aj počas rozpravy v parlamente dával najavo, že má k Michelkovmu návrhu rekonštrukcie FPU výhrady. Iný pohľad mal najmä na peniaze a regionálne zastúpenie členov Rady FPU.

Michelkov návrh bol z hľadiska fungovania fondu radikálny: zmeniť chcel základné nastavenie, v rámci ktorého o prihlásených projektoch rozhodujú komisie zložené z odborníkov a odborníčok. Podľa neho mala mať rozhodovaciu právomoc Rada FPU, do ktorej chcel dostať nadpolovičnú väčšinu nominantov ministerstva kultúry. Hodnotenia odborných komisií by mali už len odporúčací charakter.

Riaditeľ FPU Róbert Špoták upozorňoval, že fond by tak prišiel o svoj verejnoprávny charakter a v praxi je to nerealizovateľná zmena. Desiatky členov odborných komisií vyhlásili, že ak by zákon v takej podobe prešiel, odídu. Fond by bol v tom prípade paralyzovaný.

Michelkov návrh rátal so zvýšením rozpočtu o 200-tisíc eur. „Lepšie ako nič,“ obhajoval na rokovaní výboru sumu vo výške jedného percenta rozpočtu FPU. „Stálo ma to veľa vyjednávaní, telefonátov a kriku, je to nejaký kompromis,“ hovoril poslanec Slovenskej národnej strany s tým, že urobí všetko pre to, aby si fond budúci rok prilepšil o ďalších 500-tisíc.

Celková suma, o ktorú umelci žiadajú, troj- až štvornásobne prevyšuje 20-miliónový rozpočet, s ktorým fond hospodári posledných niekoľko rokov bez akéhokoľvek zásadnejšieho zvýšenia.

Ako má zákon vyzerať: nie 200-tisíc, ale 10 miliónov

Dohoda na podobe zákona o FPU v čase vzniku tohto textu nemala definitívnu podobu, no zrejmé je, že počíta s tromi zásadnými zmenami oproti pôvodnému návrhu Romana Michelka.

Prvou je, že kompetencie fondu by mali ostať nezmenené, o žiadostiach teda budú ďalej rozhodovať odborné komisie.

Druhá zmena sa týka zloženia Rady FPU, ktorá zostavuje komisie a robí strategické rozhodnutia. Počet členov rady by sa mal zvýšiť na 13. K súčasným piatim zástupcom odbornej obce a štyrom nominantom ministerstva kultúry by mali pribudnúť aj ďalší nominanti ministerstva kultúry, ale aj zástupcovia samosprávnych krajov a Združenia miest a obcí Slovenska – tu Hlas zjavne pretláča svoju agendu posilňovania významu regionálnych politikov.

Rada by zároveň mala získať novú kompetenciu. Vo výnimočných prípadoch by mohla zasiahnuť a požiadať riaditeľa, aby prehodnotil rozhodnutie komisie o konkrétnom projekte. Tým by bola naplnená požiadavka „odvolacieho orgánu“, po ktorom volali koaliční poslanci.

Tretia zásadná zmena sa týka financií. Fond by mal získať desať miliónov eur navyše, určené budú na kultúrnu infraštruktúru: výstavbu, opravy a rekonštrukcie amfiteátrov, kultúrnych domov a iných kultúrnych priestorov naprieč Slovenskom.

Michelko: Bola to nepochopiteľná hystéria

Poslanec Roman Michelko (SNS) hovorí, že nová dohoda koalície je v podstate to isté, čo navrhoval on, len „inými slovami“.

„Od začiatku som hovoril, že jediná vec, ktorú chcem urobiť, je odvolací orgán. Odkedy fungujú dotácie, tak máme obrovské množstvo prípadov, ktoré sú ťažko pochopiteľné, a je pre mňa podstatné, aby sa rozhodnutia komisie mohli zvrátiť, keď je veľmi zle,“ povedal Michelko v rozhovore pre Denník N.

V jeho pôvodnom návrhu pritom žiaden „odvolací orgán“ nebol. Mala to vyriešiť úplná výmena kompetencií medzi komisiami a Radou FPU. Praktické fungovanie tohto kroku vysvetľoval tak, že rada by naďalej zohľadňovala hodnotenia komisií, „ktoré sú na 93 až 95 percent v poriadku“, a iba v niektorých prípadoch by zasiahla a rozhodla inak. „Je pre mňa neprijateľné, že štatút komisie je neomylný. Mám s tým problém, tam sa nemôžeme dohodnúť. Mám kvantá argumentov, že omylné sú,“ povedal Michelko.

Z jeho návrhu však vôbec nebolo jasné, v akých prípadoch a na základe čoho by Rada FPU rozhodla inak než komisie – a či by 13 ľudí vôbec malo kapacitu vyhodnotiť tisícky žiadostí ročne.

„Rozšírenie podpory extrémne masívnym spôsobom“ o desať miliónov eur je podľa neho hotová vec, ktorá je už dohodnutá aj s ministerstvom financií.

„Fond mal stále 20 miliónov, čo je katastrofa, absolútne to nezohľadňuje infláciu (…). Dnes je len viac ako tretina projektov podporená a 66 percent je nepodporených aj preto, lebo sa fond nikdy nevalorizoval,“ povedal Michelko. „Máme obrovské množstvo chátrajúcich kultúrnych domov, amfiteátrov a obecných knižníc. Samosprávy, ktoré sú zriaďovateľmi, budú môcť požiadať na rekonštrukciu,“ povedal ešte poslanec SNS o možnostiach využitia týchto zdrojov.

To, že sa do novely zákona dostane aj automatické zvyšovanie rozpočtu FPU o infláciu, o ktorom sa počas rozpravy takisto hovorilo, je v tejto chvíli skôr málo pravdepodobné.

Roman Michelko označil kritiku kultúrnej scény a desiatok organizácií naprieč Slovenskom, ktoré sa za FPU postavili počas rokovaní o zákone, za „nepochopiteľnú hystériu“. O vyhlásení takmer dvoch stoviek členov a členiek odborných komisií a ich odmietnutí pokračovať vo fonde iba v pozícii poradného hlasu povedal, že je to „detinské“.

Jaurová: Čo je dobrá, lepšia a najlepšia správa pre Slovensko

Na deštrukčné dôsledky novely o FPU upozorňovala poslankyňa Progresívneho Slovenska Zora Jaurová. Počas rozpravy v parlamente aj na kultúrnom výbore apelovala, aby koalícia našla lepšie riešenie. Ponúkla aj vlastný pozmeňovací návrh. Novú dohodu koalície víta.

„Ak sa táto dohoda naplní, bude ukážkou toho, že parlamentná rozprava má zmysel a že napriek všetkým koalično-opozičným rozdielom aspoň občas dokážeme nájsť spoločnú reč,“ hovorí Jaurová. Pôvodný návrh Romana Michelka by podľa nej znamenal faktickú likvidáciu a paralýzu FPU. „Nakoniec sa z diskusie zrodil návrh, ktorý fond nezlikviduje a ešte aj prinesie radikálne zvýšený rozpočet pre kultúru, čo je rozhodne dobrá správa,“ vraví poslankyňa.

Za výbornú správu považuje zrušenie zámeru zmeniť kompetencie Rady FPU a vziať právomoci odborným komisiám. Pre budúcnosť a fungovanie fondu je to podľa nej kľúčové.

Odvolací mechanizmus v kompetenciách rady a riaditeľa považuje za akceptovateľný bez problémov, keďže nenaruší existujúcu rovnováhu vo fonde.

Opatrnosť je podľa nej namieste pri novom rozložení zástupcov v Rade FPU, kam pribudnú nielen zástupcovia regiónov, ktorých prítomnosť môže byť nápomocná pri podpore regionálnej kultúrnej infraštruktúry, ale aj noví nominanti ministerstva kultúry. „Budeme pozorne sledovať konečnú dohodu a následne najmä zloženie rady fondu a jej fungovanie,“ hovorí Jaurová a vyjadruje nádej, že fond bude naďalej viesť riaditeľ, ktorý vzišiel z verejného výberového konania.

Zvýšenie rozpočtu fondu o desať miliónov na kultúrnu infraštruktúru považuje za „tú najlepšiu správu pre Slovensko“. „Infraštruktúrny dlh v rezorte kultúry je enormný a každým rokom rastie. Od roku 1989 sme nepostavili prakticky žiadnu významnú kultúrnu stavbu, existujúca kultúrna infraštruktúra chátra a novej vzniká len veľmi málo,“ hovorí Jaurová.

„Takéto projekty by pomohli priniesť viac kultúry do každodenného života ľudí na celom Slovensku, pomohli by umelcom a kultúrnym tvorcom pri tvorbe a šírení svojich diel, ale mohli by aj zmeniť tvár našich regiónov k lepšiemu,“ hovorí Jaurová. „O niečo podobné sme sa už dlho zasadzovali a je naozaj paradox, že tento apel nakoniec našiel odozvu u predsedu SNS,“ dodáva.

Aj v tomto smere bude podľa nej dôležité vytvoriť kvalitné odborné komisie a transparentný systém hodnotenia, ktorý bude brať do úvahy obsahovú náplň, architektonickú podobu či udržateľnosť projektov, ako to fond robí aj dnes napríklad pri podpore rekonštrukcie knižníc.