Mirek Tóda
Dva roky po totálnej ruskej invázii na Ukrajinu sa ruská špionáž v Európe mimoriadne zintenzívnila, zhodujú sa v tom západní experti aj tajné služby.
Spolu s ňou je však veľmi aktívna aj čínska tajná služba, o čom svedčia viaceré čerstvé prípady v Nemecku. Len za posledný mesiac tam zatkli šesť ľudí podozrivých zo špionáže pre Rusko alebo Čínu.
„Všetky zatknutia vyslali jeden dobrý signál národom, ktoré nás sledujú,“ povedal pre BBC Felix Neumann z Nadácie Konrada Adenauera. Nemecko sa podľa jeho slov „zobudilo a nespí“.
Čelní kandidáti AfD sú podozriví zo špionáže
Špionáž oboch krajín pritom siaha do tých najvyšších politických kruhov. Medzi podozrivými sa ocitli rovno dvaja členovia krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorí kandidujú v júnových voľbách do Európskeho parlamentu na čele kandidátky.
Najskôr investigatíva českého Deníka N odhalila, že BIS podozrieva nemeckého poslanca s českými koreňmi Petra Bystroňa z AfD z toho, že prijal hotovosť od propagandistickej stránky Voice of Europe, za ktorou boli zrejme ruské spravodajské služby. V Európskom parlamente dokonca vraj zaznela nahrávka, na ktorej údajne preberá 20-tisíc eur od Arťoma Marčevského, ktorý je jedným z kľúčových postáv proruskej siete a zároveň na zozname českých sankcií.
Bystroň sa podľa Deníka N navyše osobne pozná s ukrajinským proruským oligarchom Viktorom Medvedčukom, ktorý podľa BIS celú prokremeľskú sieť financoval. Navštívil ho zrejme v Kyjive v roku 2021. Ako dodáva Deník N, v tom čase bol Medvedčuk už obvinený z vlastizrady a bol v domácom väzení.
Týmto však škandál okolo AfD neuhasol. Neskôr bol v Drážďanoch zatknutý Jian Guo, asistent poslanca Európskeho parlamentu Maximiliana Kraha. Ten je na kandidátke do eurovolieb jednotkou pred Bystroňom.
Číňan žijúci v Nemecku Jian Guo podľa Frankfurter Rundschau údajne v januári 2024 opakovane odovzdával „informácie o rokovaniach a rozhodnutiach v Európskom parlamente“.
Podľa nemeckých médií vraj pracoval pre čínsku tajnú službu a peniaze dostával nielen z čínskych, ale aj proruských zdrojov. Okrem iného podľa Spiegelu takisto špehoval členov čínskej opozície v Nemecku. Krah navyše – rovnako ako Bystroň – figuruje aj v proruskej sieti okolo Voice of Europe.
Nemecký profesor politológie Hajo Funke je presvedčený, že spomedzi krajne pravicových síl v Nemecku je práve AfD jednou z najvplyvnejších a najnebezpečnejších strán, ktorá má pomerne veľký potenciál.
„Nechcú ju voliť len krajne pravicoví extrémisti, ale aj tí, čo sú frustrovaní, sklamaní súčasnou vládou a dokonca aj CDU ako opozičnou stranou,“ povedal Funke pre portál Euronews.
Túžbou AfD je podľa neho pretvorenie Nemecka na etno-nacionalistickú a rasistickú republiku. Ako napísal Der Spiegel, na otvorení predvolebnej kampane AfD na sobotnom podujatí sa Krah nezúčastnil.
Aktívnejšia tajná služba
Obaja kandidáti AfD obvinenie odmietajú a strana stojí za nimi. Podľa západných médií však ich kauzy ukazujú, že nielenže Rusko a Čína zintenzívnili svoje špionážne aktivity, ale zároveň je nemecká tajná služba BfV úspešnejšia v ich odhaľovaní.
Jej počet zamestnancov sa za posledný rok výrazne zvýšil – z 2 700 na 4 300.
Nemecko, ktoré je často kritizované za laxný postoj k ruským hybridným aktivitám, teraz ocenili aj Financial Times a úrady pochválila aj nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová. A podľa ministra spravodlivosti Marca Buschmanna sa dajú očakávať v najbližších mesiacoch ďalšie odhalené prípady.
Nemecko sa podľa jeho slov dávno stalo stredobodom autoritárskych mocností, ktoré využívajú pre svoje účely aj tajné služby.
Britský denník pripomína slovný zvrat Zeitenwende – historický bod zvratu -, ktorým si Nemecko od začiatku totálnej invázie prešlo. Nemecký kancelár Olaf Scholz tento výraz spomenul vo svojom prejave vo februári 2022 a oznámil, že vláda v Berlíne posilní armádu navýšením rozpočtu o sto miliárd eur.
Za zmenou politiky, ktorá je menej ústretová voči agresívnej politike Moskvy, ale aj Pekingu, je takisto robustnejšia práca kontrarozviedky.
Okrem politikov z krajnej pravice polícia nedávno zatkla aj troch nemeckých občanov pre podozrenie z predaja citlivej vojenskej technológie Číne a ďalších dvoch za pokus o sabotovanie nemeckej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.
V pondelok sa začal súd s nemeckým vojakom, ktorý sa chcel z vlastnej iniciatívy spojiť s ruskými kontaktmi s cieľom donášať tajné informácie. Dôstojník so sympatiami k AfD, ktorý bol zodpovedný za systémy elektronického boja, sa priznal. Obhajoval sa tým, že sa bál jadrovej eskalácie vojny.
Načasovanie špionážnych škandálov pritom neprišlo pre kancelára Scholza v tom najlepšom čase. Práve sa vrátil z trojdňovej návštevy Číny, kde rokoval s čínskym prezidentom Si Ťi-pchingom.
Niekoľko týždňov predtým zase ruské propagandistické kanály zverejnili dôvernú komunikáciu vysokopostavených nemeckých predstaviteľov v armáde týkajúcu sa rakiet Taurus. Tie Scholz odmieta Ukrajincom poslať. Tvrdí, že rakety dlhého doletu by dostali Berlín do priameho konfliktu s Moskvou.
Medové pasce vo francúzskom prístave
Problém s čínskou a ruskou špionážou sa pritom týka celého Západu a môže mať rôzne podoby. V roku 2019 napríklad francúzsky admirál Bernard-Antoine Morio de L’Isle upozornil poslancov na náhly nárast svadieb čínskych študentiek s námorníkmi v Breste, kde sídli časť francúzskeho námorníctva.
V špionážnej terminológii malo ísť o tzv. „honeypot“, teda medové pasce ako súčasť čínskej hybridnej vojny proti Západu.
„Číňania robia viac špionáže a západné tajné služby sú zase lepšie v jej odhaľovaní,“ povedal pre britský denník Nigel Inkster, bývalý riaditeľ operácií v britskej tajnej službe MI6.
Prípady politikov AfD navyše ukazujú, že čínska aj ruská špionáž sa v niektorých momentoch prelínajú vzhľadom na ich spoločné podvratné ciele na Západe.
Za čínskou aktivitou je zrejme najmä sieť ministerstva pre štátnu bezpečnosť, ktorá je podľa Financial Times akousi kombináciou amerických FBI a CIA. Ako dodáva britský denník – svoje americké operácie riadi zo Šanghaja a tie európske z provincie Ce-ťiang.
„Čína a Rusko idú podľa rovnakého autoritárskeho scenára: chcú rozšíriť pochybnosti o demokracii a získať vplyv medzi akýmikoľvek skupinami, ktoré čelia politickým sporom,“ povedal pre FT expert na medzinárodné vzťahy Dan Lomas. „Cieľom je vyvolať rozpory.“ Rusko a Čína si však podľa neho problémy nevytvárajú, vyrábajú si ich samotné demokracie.
Podľa Financial Times odhadovala diplomacia EÚ ešte v roku 2019 v Bruseli okolo 250 známych čínskych agentov oproti 200 ruským. Rovnako sa predpokladá, že čínske tajné služby majú vo svojich radoch státisíce zamestnancov.
Na porovnanie, ako dodáva FT, britská rozviedka MI6 aj domáca tajná služba MI5 ich má dokopy okolo 9-tisíc.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
