Od narodenia dieťaťa prechádzame jednou krízou za druhou. Ako pracovať na vzťahu, keď nás toľko vecí rozdeľuje?

S manželom (35) sme spolu 12 rokov, máme 4-ročné dieťa. Do jeho narodenia sme nemali žiadne vážnejšie problémy, ale odvtedy prechádzame jednou krízou za druhou a nemá to konca. Prešli sme si pandémiu s novorodencom doma, stratou príbuzných v dôsledku kovidu, ja aj popôrodnou depresiou. To všetko sa na našom vzťahu podpísalo, a hoci sa stále milujeme, nejako sa nevieme „preklopiť“ iba z roly rodičov späť aj do roly partnerov.

Sme obaja dosť vyčerpaní fyzicky aj duševne. Hoci je dieťa zdravé, sme naň skoro úplne sami 24/7 bez možnosti pomoci starých rodičov, duševne aj z práce (špecifické odbory, kde sa nedá ľahko zmeniť práca a zamestnať sa inde) a v neposlednom rade aj frustrovaní vývojom Slovenska za posledné roky. Skoro nikdy nie sme spolu sami (žiadne rande, kaviareň atď.), intimita je zriedkavá (raz za mesiac, ak vôbec), riešime len bežný chod domácnosti, na nič iné vrátane nejakých záľub a koníčkov totiž nie je čas. Kontakty s rodinou a priateľmi sú skôr sporadické u oboch z nás. Skúšali sme aj párovú terapiu, ale nedospeli sme k žiadnej rade aplikovateľnej do života.

Neviem, čo robiť. Viem, že opisujem asi bežnú realitu skoro každej slovenskej rodiny, a som vďačná, že na dieťa nie som sama a sme zdraví. Ale takto fungujeme už posledné štyri roky a obaja cítime, že sa vzďaľujeme jeden druhému, chceme pracovať na našom vzťahu, ale jednoducho to nejako nejde, neviem. Rozdielne sa pozeráme aj na pálčivé témy, ako napríklad politika, klimatická kríza, hranice vo výchove, a vekom sa tieto rozdiely zvýrazňujú.

Frustruje ma, že hoci viem presne pomenovať, kde vidím problémy, neviem na ne nájsť riešenie. Navyše pociťujem túžbu mať druhé dieťatko, mám však obavy, že sa navzájom odcudzíme ešte viac a že sa mi vráti depresia.

Čo robiť? Mám iba čakať, kým dieťa vyrastie a dospeje? Neverím, že som jediná, pre koho je rovnako dôležité okrem rodičovstva žiť aj vlastný život a vnímať okolitý svet.

Juliana, 32

Odpovedá psychologička Lenka Pavuková Rušarová

Mila Juliana,

opisujete skutočne to, čo prežívajú mnohé páry. Bežnej dvojici spokojnosť so vzťahom klesá postupne počas prvých desiatich rokov vzťahu a výraznejšie sa nespokojnosť prehĺbi po narodení dieťatka. Najnižšia partnerská spokojnosť býva okolo štyridsiatky a najpríkrejší pokles spokojnosti zažívajú páry lepšieho socioekonomického zázemia a mladšie generácie, ktoré boli zvyknuté na veľkú mieru slobody a dobrú životnú úroveň. Toľko tie horšie správy.

Dobrou správou však je, že vzťahová spokojnosť opätovne začína rásť po cca 10 rokoch vzťahu, cca od veku 6 rokov dieťaťa a potom sa drží dlho stabilne.

Dôvody sú prozaické: prvotná idealizácia po zamilovanosti sa koriguje realitou, neskôr sa narodí prvé dieťa, čo ďalších šesť rokov predstavuje nápor na rodičov, ktorí musia vyvažovať nároky práce s nárokmi starostlivosti o rodinu a domácnosť, a na vzťah neostáva kapacita. Keď dieťa nastúpi do školy (to býva práve okolo desiateho roku vzťahu, prípadne okolo štyridsiatky – vo Vašom prípade je to inak), stáva sa samostatnejším, visí viac na rovesníkoch než rodičoch a tým sa páru uvoľní kapacita jeden pre druhého. Čiže ak vzťah vydrží cca do veku 6 – 7 rokov dieťaťa, nastáva zásadný posun v kvalite.

Z toho, čo píšete, sa zdá, že Váš vzťah je postavený na veľmi dobrých základoch a to, čo sa deje, nie je zlyhávaním vzťahu, Vás ani Vášho partnera. Čelíte náročným životným okolnostiam a vonkajším stresorom.

Napíšem Vám 3 rady, ktoré nie sú zázračné, skôr sú veľakrát opakované klišé, ktoré vám však môže skutočne pomôcť ochrániť vzťah.

Zreálnenie očakávaní od vzťahu aj partnera

Skúste prijať, že ešte treba potiahnuť dva roky a začnete si viac užívať a že toto je len dočasná cena, ktorú platíte za možnosť mať rodinu. Skúste si niekedy povedať, keď sa opäť nepodarí intimita alebo rande: „Aspoň sme si vzácnejší.“

Spoločný čas s manželom 

Dbajte, aby ste ho mali aspoň jedenkrát týždenne (nemyslím tým wellness víkend, ten je očividne nereálny), stačí aj polhodinka, keď sa v pokoji porozprávate, pomasírujete si nohy alebo sa eroticky zahráte. Dieťatko Vám asi chodí do škôlky, skúste si v čase škôlky spraviť pravidelný zvyk, že raz za mesiac s manželom vezmete pol dňa voľno z práce a pôjdete na spoločný brunch alebo prechádzku. Myslím si, že v tomto období sa vám viac oplatí minúť „dovolenku“ po kúskoch priebežne počas celého roka, než si ju šetriť na nárazové dva týždne dovolenky v zahraničí.

Validácia v komunikácii

Nesťahujte sa do vlastných svetov, neprestávajte diskutovať aj o veciach, na ktoré máte odlišný názor. Naopak, skúste využiť odlišnosť názorov ako odrazový mostík k dlhším zaujímavým diskusiám a spoločným úvahám, nech vás vedie zvedavosť a záujem. Odlišnosť v názoroch vytvára iskru, máte témy, ktoré môžu oživiť vaše diskusie nad rámec starostlivosti o dieťa a povinností v domácnosti. Budujte si intelektuálne spojenectvo.

Veľmi Vám držím palce, verím, že to spolu s manželom zvládnete.