Vo vedení polície budú opäť dvaja viceprezidenti, policajtom ostanú prípady aj po zmenách v NAKA

Vo vedení polície budú opäť dvaja viceprezidenti.  Po polroku od nástupu nového ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) sa Policajný zbor vracia k pôvodnému modelu.

Zmena platí od 1. mája a novým viceprezidentom sa stal Rastislav Polakovič, ktorý na jeseň dočasne viedol políciu a následne sa stal riaditeľom dopravnej polície. Jeho vymenovanie je súčasne aj prvou fázou avizovanej reorganizácie Policajného zboru.

Ďalšia fáza reorganizácie sa dotkne Národnej kriminálnej agentúry; kedy presne, však vedenie polície už nehovorí. Pôvodne avizovali tiež májový termín. 

Miesto druhého viceprezidenta zrušil vlani koncom októbra minister Šutaj Eštok. Urobil tak dva dni po nástupe do úradu. Po odvolaní policajného prezidenta Štefana Hamrana siahol na jeho najbližších – viceprezidentov Branka Kišša a Damiána Imreho.

Namiesto odvolania im zrušil funkcie. Formálne vytvoril miesto jedného viceprezidenta, ktorého úrad ale premenoval.

Práve v tom čase poveril minister dočasným vedením polície Polakoviča, ktorý dovtedy pôsobil na polícii v Starej Ľubovni. Polakoviča následne vystriedal v úrade Ľubomír Solák.

Doteraz mala polícia jedného viceprezidenta pre migráciu, operatívu a riadenie služieb, a to Ivana Hapštáka.

Nový post si vyžiadala reorganizácia

Vytvorenie novej pozície vysvetľuje vedenie polície potrebou „kvalifikovaného riadenia prípravy reorganizácie“. Nový viceprezident pre vnútorný poriadok a bezpečnosť bude garantom toho, aby na krajských a okresných riaditeľstvách zboru boli dobre nastavené počty policajtov. Závisieť to bude od špecifík jednotlivých oblastí.

Cieľom reorganizácie podľa polície je „účelné a efektívne rozloženie síl a prostriedkov.“ Čo to znamená? V prvom rade to, že sa posilnia útvary, kde je málo policajtov. Ide najmä o základné útvary, teda posty na okresných a krajských riaditeľstvách. Policajné prezídium argumentuje, že posilnením týchto postov sa zvýši bezpečnosť občanov. 

Policajný zbor trpí podstavom, čo od nástupu do úradu opakuje aj minister Šutaj Eštok. V minulosti hovoril o počte 3000 až 4500 chýbajúcich policajtov. Spomínal však už aj 2000. Koľko presne teda policajtov chýba, nie je jasné.

Šutaj Eštok rovnako opakovane kritizoval, že zatiaľ čo nám chýbajú policajti v uliciach, tak v centralizovaných útvaroch polície – Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) a Národnom centre osobitných druhov kriminality (NCODK) – pracujú stovky špecialistov. Práve časť z nich prejde na okresy a kraje.

Policajné prezídium pred mesiacom urobilo odhad, že presun sa dotkne približne polovice z 1260 policajtov týchto útvarov.

NAKA rieši najzávažnejšie ekonomické trestné činy, korupciu a organizovaný zločin. NCODK sa zase zameriava na envirokriminalitu či počítačovú kriminalitu. Súčasťou tohto útvaru je aj oddelenie, takzvaní lovci lebiek, ktorí pátrajú po páchateľoch trestnej činnosti, často ukrytých aj v zahraničí.

Po zmene vo vedení príde na rad NAKA

Policajné prezídium pôvodne hovorilo, že prvá fáza reorganizácie sa dotkne najmä NAKA a NCODK. So spustením počítali v máji. Teraz v tejto súvislosti hovoria ako o „ďalšej fáze reorganizácie“. 

Zmeny však nebudú podľa vedenia polície znamenať menej policajtov, ktorí sa budú zaoberať závažnou trestnou činnosťou. Presunom sa posilnia základné útvary, kde „prezidiálni špecialisti“ odovzdajú svoje know-how ďalším kolegom.

Z odpovede policajného prezídia vyplýva, že pri prerozdelení policajtov na nové pozície budú prihliadať najmä na to, aby si mohli vybrať nové pozície primárne podľa miesta ich trvalého bydliska, respektíve čo najbližšie k nim. „Ušetria tak financie na cestovanie či bývanie,“ dodali z prezídia. 

Prípady ostanú pôvodným vyšetrovateľom

Čo sa stane s NAKA a NCODK, nie je úplne jasné. V istej forme však ostanú zachované, čo vyplýva aj z odpovede vedenia polície. „Budú sa venovať len tej najzávažnejšej trestnej činnosti, kriminalite s medzinárodným presahom a tak ako doposiaľ prípadom, kde je dôvod uplatnenia ich výberovej príslušnosti,“ dodali z prezídia s tým, že doposiaľ riešili aj menej závažné prípady, čo nebolo efektívne.

Zároveň prezídium zdôraznilo, že pri reorganizácii sa budú snažiť o to, aby zmena NAKA nespôsobila neprimerané predĺženie trvania konaní.

Chce zabezpečiť, aby už na rozbehnutých prípadoch ostali pracovať rovnakí policajti, a to aj po ich preradení. „Premlčacie lehoty sú dané zákonom, reorganizácia ich nijako neovplyvní,“ dodali z prezídia.

Vedenie polície teda dáva podobný prísľub ako generálny prokurátor Maroš Žilinka pri rušení špeciálnej prokuratúry. Pôvodným prokurátorom prisľúbil, že im ostanú spisy, ktoré už sú na súdoch a kde už bola podaná obžaloba alebo ukončené vyšetrovanie.

Časť spisov prokurátorom zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry síce ostala, ale mnohé nie.