Zahlieňuje mlieko? Lepí lepok črevá? Aký zlý je „zlý“ cholesterol? Expert na výživu radí, čo funguje a čo rozhodne nie

„Vždy príde nejaký spevák, speváčka, herečka alebo športovec s ďalšou zázračnou diétou alebo vysloví ďalší dávno vyvrátený mýtus,“ hovorí Miloslav Šindelář, expert na výživu a renomovaný nutričný poradca z českého Inštitútu modernej výživy.

V rozhovore tieto klasické mýty vyvracia a ponúka vedou overené recepty na udržanie hmotnosti, chudnutie a na dlhodobo udržateľný vyvážený zdravý životný štýl. Ale bez zázrakov.

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

• či mlieko zahlieňuje dýchacie cesty a lepok lepí črevá;
• či je lepšie piť teplú alebo studenú vodu;
• pred čím nás naozaj varuje zvýšený cholesterol;
• aká miera alkoholu je zdravá;
• koľko minút pohybu týždenne dáva zmysel;
• kto najviac podhodnocuje svoj kalorický príjem;
• a aký je rozdiel medzi jablkom a jablčným džúsom.

Máte ako odborník na výživu nejaký svoj hriech?

Svojich zásad sa celkom držím. Možno by niekto mohol byť prekvapený, ak by ma stretol v reťazci rýchleho občerstvenia, ale môže sa to stať. Základ môjho jedálnička je však v poriadku, mám dostatok pohybu a nestravujem sa tak, samozrejme, každý deň.

V minulosti som bol veľmi striktný, prísny aj sám na seba, postupom času som dospel k udržateľnejšiemu štýlu stravovania. Na jedálniček by sme sa vždy mali pozerať komplexne.

A aké sú tie zásady?

Z osemdesiatich percent jesť kvalitne, teda aj čo najmenej priemyselne spracovaných potravín, a držať sa zásad zdravého stravovania. Tých dvadsať percent môžu byť pokojne aj nejaké menej vhodné potraviny. A občas aj fast food.

Z pohľadu nášho inštitútu neexistuje žiadna zakázaná potravina. Vždy ide o množstvo a frekvenciu konzumácie. Keď občas zhrešíte, ničomu to nevadí.

A to je asi dôležité, neobmedziť sa príliš tesnými bariérami. Potom by nám v tom priestore bolo tak tesne, že hneď ako by sa naskytla medzierka, celé snaženie by sa nám zrútilo.

To je ono. Keď si raz za čas dáte na oslave krémovú tortu, z hľadiska zdravia sa nestane nič, pokiaľ inak jete správne.

A cítite nejakú profesijnú deformáciu?

Priateľka mi hovorí, že ju súdim, že mám taký pohľad, keď „zhreší“ v tom, čo je. Ale to nerobím, myslím si, že si tak môj pohľad len interpretuje.

A rozhodne nechcem preberať výživu so svojou rodinou, pokiaľ ma o to nikto nepožiada. Je nepríjemné pre všetkých, aby som napríklad na rodinných stretnutiach riešil, čo kto je.

Mám kamarátku, ktorá začala diaľkovo študovať adiktológiu. A spôsob, ako sa na mňa pozrie, keď mám v ruke pohár vína, nazývam adiktologickým pohľadom. Možno by takisto povedala, že v tom pohľade nič také nie je. Ale ja pred ním uhýbam. 

Takisto možno do jej pohľadu premietate ten svoj. Veď vieme, aká je v tomto smere psychika zradná.

Iste. A chápem, že pri obede u babičky nenapomínate strýka, aby si už nedával ďalšiu knedľu, ale predsa len – nemáte v hlave aspoň podvedomý skener? Priznávam sa, že keď ste sa ku mne blížili, hovorila som si, či ste si ma hneď nezaradili do kategórie päť až desať kíl nadváhy. 

Naozaj nie (smeje sa). Vážne takto ľudí nehodnotím a dúfam, že to nerobím ani podvedome. S jednou výnimkou. Od narodenia dcéry si všímam, čím ľudia v reštauráciách kŕmia deti. Toľko vyprážaných vecí. To vnímam ako škodlivé.

A reštaurácie zdravšej strave nejdú veľmi v ústrety, v detskom menu mávajú samé vyprážané veci. Chápem, že rodičia sa nechcú s deťmi v reštaurácii dohadovať, ale toto je naozaj problém.

A neplatí aj tu tá veta o frekvencii?

Iste. Nech si každý vstúpi do svedomia. My ani našej dcére nič nezakazujeme, zase je to o tom množstve, ale vyprážané jedlá by mali byť v tomto kritickom veku naozaj výnimkou. Takmer vždy si môžeme zvoliť vhodnejší variant.

Aké mýty o výžive majú ľudia najviac vžité a nedokážu sa ich zbaviť?

Mám pocit, že každý týždeň niečo iné. Vždy príde nejaký spevák, speváčka, herečka alebo športovec s ďalšou zázračnou diétou alebo vysloví ďalší dávno vyvrátený mýtus.

Z generácie na generáciu sa stále odovzdáva legenda, že mlieko a mliečne výrobky zahlieňujú. Je to nezmysel. S kolegami sme pátrali, ako to vzniklo.

Jedna línia vychádza z tradičnej čínskej medicíny, ktorá je u nás populárna, ale aj od jedného stredovekého židovského lekára, ktorý napísal traktát o liečbe astmy a zaradil doň aj múdrosť o tom, že mlieko a mliečne výrobky zahlieňujú. Ale žiadna moderná štúdia to nikdy nepreukázala.

Jedna štúdia však ukázala zaujímavý psychologický efekt. Ľudia, ktorí verili, že mlieko zahlieňuje, po jeho konzumácii hlásili väčší pocit zahlienenia než ľudia, ktorí tomu neverili. Všetko to boli zdraví ľudia a žiadna vyššia tvorba hlienu v dýchacích cestách sa u nich nepotvrdila.

Možno ide o pocit, ktorý môže navodzovať ľahko viskózna konzistencia mlieka v ústnej dutine a na jazyku, ale je to iba dočasné a o žiadny hlien, samozrejme, nejde. Keď sa napijeme vody, tento pocit zmizne.

Pokiaľ niekto nemá alergiu na bielkoviny kravského mlieka alebo intoleranciu, mlieku sa vyhýbať nemusí, ale je, samozrejme, dobré dávať si pozor na kalorický príjem a na obsah tukov, pretože v plnotučnom mlieku a v mnohých mliečnych výrobkoch môže byť veľa energie.

Stále počúvam, že lepok lepí črevá. 

To je evergreen. Múčne brucho, zalepené črevá. Nezmysel. Samozrejme, že lepok je problém pre ľudí, ktorí trpia celiakiou alebo alergiou na bielkoviny v pšenici a ďalších obilninách, ale u ľudí, ktorí tieto špecifické problémy nemajú, nie je dôvod vyraďovať lepok z jedálnička, naopak, môže to byť z hľadiska zdravej a pestrej výživy problém. Pri lepku skôr záleží na forme, v akej ho konzumujeme.

Biele pečivo alebo celozrnné?

Celozrnné pečivo patrí v rozumnej miere do zdravého pestrého jedálnička, má vysoký obsah vlákniny a sýtiaci účinok. A aj ovsené vločky dokonca pomáhajú znižovať hladinu „zlého“ cholesterolu, ako sa mu niekedy hovorí.

Pretrvávajú ešte nejaké ďalšie mýty?

Napríklad že pitie teplej vody zrýchľuje metabolizmus. V Česku to šírila modelka Simona Krainová, v zahraničí herečka Gwyneth Paltrow. Aj tenista Novak Djoković sa nechal počuť, že nepije studenú vodu, pretože by mu vraj spomaľovala zažívanie. To je hlúposť.

Tiež počúvam, že je dôležité dať do vody trochu citróna, pretože voda je zásaditá a citrón ju okyslí. To je takisto nezmysel, nič také robiť netreba. Voda z kohútika je väčšinou neutrálna, niekedy mierne zásaditá, ale hlavne je to jedno. A pár kvapiek citróna na tom nič nezmení, nič to neprináša.

Jasné, ak tak niekomu voda viac chutí a vďaka kvapkám citróna si lepšie udržiava pitný režim, potom je fajn si tam citrón dať, ale zázraky od neho nečakajme.

Čím to je, že sú tieto mýty natoľko rozšírené?

Veľa ľudí hľadá skratky. Podvedomú tendenciu k tomu máme asi všetci. Ľudia jednoducho hľadajú jednu zázračnú pilulku, ktorá všetko napraví, alebo jednu zázračnú potravinu, ktorej konzumáciou alebo, naopak, tým, že si ju odoprú, nejako napravia všetko ostatné. Niečo ako odpustok za iné stravovacie hriechy.

Zoznamov „superpotravín“ sú plné magazíny a s nimi sa objavuje pocit, že keď ráno zjem hrsť chia semienok, môžem si dať vajce na slanine a nemusím riešiť príjem kalórií. 

Tak nejako. Potom si myslíme, že keď nejakú konkrétnu zložku potravy či potravinu vyradíme alebo zaradíme, môžeme jesť nekontrolovane a budeme vyzerať super a budeme zdraví. Takto to, bohužiaľ, nefunguje, je to ohromný sebaklam.

Pretože fyziku neoklameš. 

Presne tak. To je dobre povedané. Sú zákony termodynamiky, rovnice o príjme a výdaji energie. Na tie sú tieto „zázraky“ krátke.

Tiež mám za sebou roky hľadania ciest, ako si udržať postavu. 

Výživa je beh na dlhú trať. A ak tých nadbytočných päť, desať, pätnásť kíl naberieme počas niekoľkých rokov, nemôžeme ich zázrakom zhodiť za mesiac. Je potrebné si nastaviť jedálniček udržateľne, tak aby nebol trápením, postupne zmeniť svoje návyky. Ale skratky nefungujú.

Páči sa mi vaše heslo: Vaša diéta nemusí mať meno. 

To je veľké tajomstvo! Neexistuje jeden výživový štýl, ktorý by bol vhodný úplne pre každého. Každý z nás je iný, máme iné genetické nastavenie, iný životný štýl, inú hmotnosť. Je nezmysel, aby sme všetci držali jednu diétu.

Šarlatánov spoznáte okrem iného práve tak, že sa vám budú snažiť odporučiť jeden jediný výživový štýl, ktorý im trebárs sedí, ale vám nemusí. Nedá sa nič robiť, musí sa chvíľu hľadať, čo človeku vyhovuje a na čo jeho telo dobre reaguje.

Bez zníženia kalorického príjmu to však asi nepôjde. 

Ak chceme schudnúť, tak nie. Musíme byť v kalorickom deficite. Až potom môže prísť ten zázrak. A pokiaľ niekto dlhodobo nechudne, tak v tom deficite jednoducho nie je.

A keď je presvedčený, že je? „Jem ako vrabec, ale stále priberám,“ hovorievajú. 

Na to sú zaujímavé štúdie, veľká väčšina ľudí svoj kalorický príjem v záznamoch alebo v dotazníkoch silno podhodnocuje. U ľudí s obezitou je to často až o 50 percent. Výdaj máme, naopak, tendenciu nadhodnocovať. Tak dochádza k väčšine skreslení.

Klameme si, keď hovoríme: „Mám to geneticky, nič nejem, ale priberám“?

Bohužiaľ. Isteže každý má trochu iné genetické nastavenie, ale nedá sa to úplne zvaliť na genetiku. A ani pohyb nie je – do určitej miery – žiadny super spôsob, ako schudnúť.

O tom tiež čosi viem. Keď som začala behať – a behám zhruba trikrát týždenne približne hodinu –, myslela som si, že začnem chudnúť. Ukázalo sa však, že bez „kalorickej údržby“ také behanie nestačí. Aj keď je fajn, keď ku kalorickým tabuľkám pridám hodinu behu. Ale zďaleka to „nespáli“ toľko, koľko by si človek predstavoval. 

V každom prípade dobrá práca. Ale je to tak. Ak ideme trikrát do fitka alebo si zabehať, je to fajn, prospieva to duševnému aj fyzickému zdraviu, ale stále je to len pár percent z celkového týždenného času.

A dosť záleží na tom, čo robíme počas toho zostávajúceho. Rekreačným pohybom nespálime toľko, ako keď obmedzíme jedlo.

Ale zase aby si čitatelia a čitateľky nepovedali, že pohyb nemá cenu. 

Pohyb rozhodne prináša veľa ďalších benefitov. Začneme spevňovať telo, budovať si svaly, spaľovať tuky, zlepšovať si kondičku a odolnosť. Má to obrovský vplyv na psychiku.

Vplyv pohybu na chudnutie môže byť aj nepriamy, pomáha totiž regulovať pocity hladu a sýtosti, vo finále prijmeme aj menej energie. Dobrá trénovanosť priamo súvisí s dlhovekosťou.

Ako presne?

Na zdravie nášho srdca a obehovej sústavy sa môžeme pozerať cez ukazovateľ VO2 Max, čo je maximálna spotreba kyslíka, ktorý dokážeme využiť pri pohybe.

Máločo súvisí s dlhovekosťou tak ako vyšší VO2 Max index. Nie je ťažké to zmerať. Dokážu to aj niektoré inteligentné hodinky. Síce nie presne, ale vidieť trend.

Rozumná a pravidelná dávka fyzickej aktivity je vhodná a výhodná, ideálne každý deň. V oficiálnych odporúčaniach je aeróbny pohyb, ako je beh, jazda na bicykli, svižnejšie prechádzky, minimálne 150 minút týždenne, ale ideálne 300 minút.

Jednoducho, čím viac, tým lepšie. A dobré je zaradiť aj silový tréning na ochranu svalovej hmoty. Ľudia, ktorí majú viac svalovej hmoty a sily, sa dožívajú vyššieho veku.

Ďalším z démonov sú umelé sladidlá. Máme sa ich báť?

Žiadne spoľahlivé dôkazy o tom, že by umelé sladidlá poškodzovali naše zdravie, nemáme. Povedal by som, že je namieste nejaká predbežná opatrnosť, existujú potenciálne riziká ohľadom mikrobiómu, zhoršenia inzulínovej senzitivity, ale doterajšie štúdie majú rôzne metodologické problémy.

Zatiaľ platí, že presiahnuť adekvátnu dennú dávku znamená, že by ste museli napríklad vypiť šestnásť plechoviek nápoja s umelými sladidlami.

A majú určite svoje benefity pri znižovaní kalorického príjmu. Ak je niekto silne fixovaný na sladkú chuť nápojov a má obezitu, potom umelo sladená náhrada môže znamenať výrazný kalorický pokles.

Nemôžem povedať, že by som napríklad umelo sladené nápoje veľmi odporúčal, čistá voda je najlepšia, ale žiadne štúdie nepotvrdili nebezpečenstvo. Pri rozumnej konzumácii sa nestane nič.

Keď hovoríme o tom zdravom srdci, videla som, že ste usporiadali webinár práve o kardiovaskulárnych chorobách a výžive. Existuje nejaký škodlivý mýtus, ktorý sa týka práve tejto súvislosti?

Rozhodne. Najviac ma prekvapuje, ako málo sa práve výživa rieši v súvislosti s chorobami srdca a ciev. Pritom na svete na tieto choroby zomiera tretina ľudí, u nás dokonca polovica. A existujú nepriestrelné dôkazy, že výživa v tom hrá rolu.

Za vyslovene nebezpečné považujem bagatelizovanie rizikovosti zvýšeného cholesterolu (LDL-c), zo serióznych štúdií totiž vyplýva, že je to priamo kauzálny faktor vzniku tých chorôb. U väčšiny ľudí nie je otázka, či ochorejú, ale kedy.

Najmä od mäsožravých fanatikov z USA sa šíri nebezpečný blud, že vysoká hladina LDL cholesterolu v krvi neprekáža, že to je v poriadku.

LDL cholesterol je ten, ktorému sa hovorí „zlý“?

To je on. A je preukázaná priama súvislosť medzi vysokou hladinou LDL cholesterolu a vznikom chorôb srdca a ciev, usadzuje sa v nich a je priamo zodpovedný za ich upchávanie.

Ako veľmi hladinu LDL ovplyvním jedálničkom?

Pomerne dosť. Diétny cholesterol prijímame zo živočíšnych potravín, skrýva sa najmä v tučnom mäse, v tučných syroch, vo vajciach.

Organizmus zdravých ľudí vie príjem jedného cholesterolu dobre regulovať, takže rozhodne nemôžeme povedať, že ak zjem vajce, budem mať zvýšený cholesterol. Ale pokiaľ sa náš jedálniček skladá z veľkej časti zo živočíšnych potravín bohatých na nasýtené tuky, vzniká riziko, že sa hladina LSL zvýši. Dobrá správa je, že ju môžeme úpravou jedálnička efektívne znížiť.

K tomu sú aj zaujímavé prípady z histórie. Po vojne bola veľmi nezdravá Severná Karélia – oblasť vo Fínsku, ktorá susedí s Ruskom. Ľudia tam okolo štyridsiatky zomierali na choroby srdca. Zistilo sa, že je to práve pre extrémnu konzumáciu nasýtených tukov v živočíšnych potravinách.

Po vojne s Ruskom totiž získali veľké poľnohospodárske pozemky, ale miestni ľudia boli skôr lovci, nie poľnohospodári, a tak začali vo veľkom chovať dobytok a ich príjem živočíšnych tukov bol obrovský. Navyše veľa fajčili, boli obézni, nemali dostatok pohybu.

Ministerstvo zdravotníctva tam potom poslalo jedného mladého lekára, ktorému sa podarilo dosiahnuť obrovské zmeny. Začal miestnych ľudí vzdelávať, dávali si dovážať lepšie suroviny, odporúčal im recepty so zeleninou, ktorú konečne začali aj pestovať.

Po pár desiatkach rokov docielil nielen výraznú redukciu chorôb v populácii, ale tento trend sa rozšíril do celého Fínska, ktoré sa stalo jednou z najzdravších krajín v Európe. Za veľkú časť zdravotných benefitov mohlo práve zníženie príjmu nasýtených tukov.

Samozrejme, že za časť zdravotných problémov môžu gény, ale strava má obrovský vplyv.

Od akého momentu je lepšie neriešiť svoju životosprávu podľa všeobecných odporúčaní na vlastnú päsť a ísť radšej za odborníkmi?

Jasná hranica nie je, ale platí, že obezita je komplexný problém, choroba, z ktorej nie je ľahké sa vyliečiť. V pásme BMI nad 30 je už namieste hľadať odbornú pomoc. Lekára alebo nutričného terapeuta.

Pozor, je dôležité nepliesť si nutričného terapeuta s výživovým poradcom. Ten má väčšinou len kurz, ale nemá plnohodnotné vzdelanie vo výžive. Poradca môže radiť zdravým ľuďom, ale nemal by radiť chorým. A ľudia s obezitou chorí sú.

Ideálna je multidisciplinárna pomoc. Obezitológ, nutričný terapeut, tréner aj psychológ alebo psychiater. Takáto liečba má lepšie výsledky.

Ale odbornú pomoc, alebo aspoň odborné rady, odporúčam vyhľadať aj ľuďom, ktorí majú dlhodobo problémy už aj so strednou nadváhou, keď sa im nedarí schudnúť, točia sa v kruhu jojo efektov. Zjavne je niečo zle a je načase to napraviť.

Než sa to prehupne do obezity. 

Áno. Ale inak nejaké to chudnutie do plaviek, zhodiť pár kíl nadváhy, to je väčšinou možné tým, že primerane upravíme jedálniček, pridáme pohyb a malo by to ísť. Vyhýbajte sa však extrémom. Môže to byť cesta do pekla. Je ľahké sa dostať do začarovaného kolotoča snáh o rýchle schudnutie a následne rýchleho priberania.

V čom je tá chyba?

V čierno-bielom premýšľaní. Ľudia majú pocit, že musia prekopať svoj život a držať extrémne diéty. Tie však, pochopiteľne, nezvládnu držať dlho.

Funguje to, čo je udržateľné. Počíta sa s chybami, počíta sa s tým, že to nebude stopercentné, ale nejde o diétu, ktorú budete držať mesiac alebo tri mesiace, ide o zmenu v živote, zmenu návykov. A to sa dá dosiahnuť len pomaly a musí sa to nastaviť tak, aby to pre človeka nebolo trápenie.

Väčšinou stačí postupne upravovať stravu, postupne zavádzať nové návyky. Začať napríklad tým, že si poviem, že ku každému jedlu zjem nejakú zeleninu navyše, zvýšim príjem bielkovín. Nepôjdem MHD alebo autom, ale pôjdem pešo. Vyrazím na prechádzku.

Najskôr si to bude vyžadovať úsilie a disciplínu, no časom sa návyky zautomatizujú. A potom dôjde k zmene.

Prečo sú bielkoviny také dôležité aj v dospelom veku?

Majú vysoký sýtiaci index, môžu predĺžiť časové okno, keď nebudem mať potrebu jesť. Niekdajšie odporúčania sú podhodnotené, pre ľudí redukujúcich hmotnosť majú bielkoviny veľa benefitov.

Odporúča sa 1,2 až 1,6 gramu na kilogram celkovej telesnej hmotnosti, aj viac. Ale pozor, u ľudí s obezitou je lepšie to počítať na „aktívnu telesnú“ hmotnosť, aby sme to zase neprehnali.

Bielkoviny ochraňujú svalovú hmotu a majú aj vysoký termický efekt, až tretinu bielkovín rovno metabolizujeme na odpadové teplo.

Odkiaľ je najlepšie ich brať, aby s nimi človek zároveň nedostával zbytočný prísun tukov a jednoduchých cukrov?

Mlieko, mliečne výrobky, chudé mäso. Nízkotučné produkty. Čím menej tukov, tým viac bielkovín. Vajcia a veľa strukovín. A zase platí, nič sa nemá preháňať. Mať jedálniček pestrý. Ovocie, zelenina, bielkoviny, ryby, čo najmenej priemyselne spracovaných potravín. Piť vodu. Kávu. Čaj.

Vykašľať sa na extrémy. Nemusíte nič vyraďovať úplne, len obmedziť – hlavne jednoduché sacharidy, najmä v sladkostiach, sladených nápojoch aj v džúsoch. A, samozrejme, s tukmi opatrne tiež – preferovať by sme mali hlavne tie polynenasýtené a mononenasýtené.

Mnohým ľuďom veľmi pomáha, keď si kalórie zapisujú. Môže to však byť kontraindikácia u pacientov s poruchami príjmu potravy, neplatí to plošne, ale sebakontrola na udržanie hmotnosti pomáha. Neznamená to, že si to musíte písať celý život.

Keď sa to nejaký čas robí poctivo, pomáha to nadobudnúť takzvanú kalorickú gramotnosť. Potom už začnete sami lepšie odhadovať, čo viac zasýti, čo je „prázdna“ energia, z čoho máte dostatok bielkovín.

A hlavne, svet sa nezrúti, keď jedálniček porušíte. Stane sa, že urobíte diétnu chybu. Nevadí, ideme ďalej. V nasledujúcich dňoch možno budete trochu prísnejší. Ale za jeden deň, keď zjem omáčku so šiestimi knedľami a tortu, päť kíl nepriberiem. Horšie je, keď si kvôli takej chybe človek povie, že už to nemá cenu, keď to porušil. A začne zase neriadene jesť.

Keď poruším jeden deň, nestane sa vôbec nič. Keď vypustím mesiac, môžem na tom byť horšie než na začiatku.

Spomenuli ste džús. Všimla som si pod jedným vaším príspevkom, že sa vás ľudia opakovane pýtali na rozdiel medzi tým, keď vypijú smoothie alebo džús a keď zjedia ovocie. Niečo mi hovorí, že rolu hrá množstvo skonzumovaných cukrov, pretože v džúse alebo v smoothie toho vypijem viac. A potom vláknina?

Je to tak. Neznamená to, že si nesmiete dať džús alebo smoothie, ale nie je to to isté ako zjesť ovocie.

Keď predo mňa položíte misku s ovocím, zjem jablko, možno banán a som sýty. V smoothie alebo v džúse toho vypijem viac a dostanem do seba aj neúmerné množstvo kalórií.

Rovnaká fruktóza v inom balení. 

Áno. Navyše vďaka hryzeniu sa skôr dostavuje pocit sýtosti. A potom vláknina. V džúse nie je takmer žiadna, v smoothie už je to lepšie, to áno, ale je mechanicky rozomletá a správa sa inak. Dať si občas smoothie je fajn, má to aj dobrý vplyv na mikrobióm, ale musíte počítať s tými kalóriami.

A čo alkohol? Stále hľadáme výhovorky, ako si jeho konzumáciu trochu alibizovať, lenže veda nám ich vyvracia. 

Bohužiaľ. Žiadny zdravotný prínos moderné štúdie nepotvrdili. Alkohol nie je zdravý. Neznamená to, že každý pohárik má devastujúci účinok, ale pitie akéhokoľvek množstva alkoholu v akejkoľvek forme nie je možné si ospravedlňovať tým, že by som robil niečo zdravé.

Bezpečné množstvo alkoholu je nula. Aj keby náhodou mal alkohol nejaký maličký protektívny charakter pri nejakej chorobe, tak to prevalcuje riziko pre veľa iných chorôb vrátane niekoľkých typov rakoviny.

Áno, alkohol môže mať sociálne benefity, posedieť si s priateľmi pri víne môže byť fajn, ale bezpečná látka to nie je. Navyše môže veľmi nabúrať snahy o chudnutie, je bohatým zdrojom energie, a keď musí organizmus odbúravať toxický alkohol, spomaľuje to trebárs odbúravanie tukov. A zabíja neuróny v mozgu, zhoršujú sa kognitívne funkcie.

Vy ste abstinent?

Pil som príležitostne, raz či dvakrát za mesiac, ale v roku 2021 som začal mať nejaké zdravotné problémy a alkohol som vyradil. Česká spoločnosť je však voči alkoholu veľmi tolerantná a má tendenciu abstinentov vylučovať zo sociálnych stretnutí.

Nedávno ste vyvracali dezinterpretáciu štúdie o prerušovanom hladovaní. O čo išlo?

V médiách sa objavili tvrdenia lekárov, že prerušované hladovanie spôsobuje kardiovaskulárne choroby. Lenže žiadna taká štúdia neexistuje. Bol to len plagát na nejakej konferencii k štúdii, ktorá zatiaľ neprešla recenzným konaním. A hlavne, keď sme to preštudovali, zistilo sa, že ide o epidemiologické dáta, ktoré ukazujú koreláciu, ale nedokazujú kauzalitu.

Vyzerá to tak, že sa ani netýka ľudí, ktorí by cielene dodržiavali prerušované hladovanie, ide len o dáta z americkej databanky, kde sledovali v priebehu dvoch dní (!) ľudí, ktorí v tých dvoch dňoch jedli len počas osemhodinového okna. To je naozaj nedostatočný záznam jedálnička na také závery.

Prerušované hladovanie môže prinášať ľuďom benefity, ale zase je zásadné, čo v tých oknách, keď môžete jesť, jete. Aj pri prerušovanom hladovaní sú zásadné kalórie a pestrosť jedálnička.