SNS alebo Aliancia môžu zostať bez kresla, aj keď v eurovoľbách dostanú päť percent

Pred piatimi rokmi po eurovoľbách spôsobila rozruch kauza Lexmann. Političke KDH Miriam Lexmann zostal po eurovoľbách v rukách čierny Peter napriek tomu, že kresťanskí demokrati získali vo voľbách viac hlasov ako SaS. Aj tak mali len jedno miesto v Európskom parlamente a Sloboda a solidarita mala dvoch europoslancov, hoci vo voľbách získala menej hlasov.

Lexmann sa tak stala len čakateľkou na mandát, ktorý v Európskom parlamente pripadol Slovensku až po tom, čo európsku rodinu opustilo Veľká Británia, a Lexmann mohla mandát europoslankyne vykonávať až od februára 2020.

Kauzou sa to stalo preto, lebo keby legislatíva rešpektovala vôľu voličov, čierny Peter mal ostať v rukách SaS, konkrétne Eugenovi Jurzycovi.

Paradoxom kauzy bolo aj to, že ak by KDH získalo o 371 hlasov menej, čiernemu Petrovi by sa vyhlo.

Aj tohtoročné eurovoľby môžu priniesť prekvapenie.

Do Bruselu by sa nemusel dostať napríklad Andrej Danko, ani keby jeho SNS získala päť percent. Podobný osud môže postihnúť aj Alianciu, SaS, KDH, Slovensko či Demokratov. Záleží na tom, ktorá strana bude tou prvou nad čiarou.

Päť percent ≠ mandát

O čo ide? Nejde o chybu v zákone ako pred piatimi rokmi.

Verejnosť a často aj politici či stratégovia strán si päťpercentné volebné kvórum vykladajú tak, že ak ho prekonajú, majú isté mandáty. Respektíve – v prípade eurovolieb – isté aspoň jedno bruselské kreslo.

To však z volebného zákona nevyplýva.

Ak by sme to veľmi zjednodušili, zákon v prípade volebného kvóra hovorí iba to, že pri rozdeľovaní mandátov sa počíta so stranami, ktoré dostanú päť percent. Negarantuje im však, že nejaký mandát po prepočte dostanú.

Vo volebných štúdiách sa rozlišuje medzi prirodzeným, respektíve implicitným kvórom a umelým, respektíve explicitným kvórom. To prvé je také, ktoré vyplynie z povahy prepočítavacieho mechanizmu, a to druhé také, ktoré arbitrárne stanovuje zákon. V prípade eurovolieb päť percent.

Riziko, že prirodzené volebné kvórum bude vyššie ako to umelé, nastáva, ak cena mandátu (kvóta) je vyššia ako zisk hlasov päťpercentnej strany.

To sa udeje, ak v júnovej eurovoľbe prepadne málo hlasov. Teda ak voliči budú viac voliť strany, ktoré majú postup do parlamentu istý, alebo ak päťpercentné kvórum prekročí veľa strán.

Túto situáciu si môžeme demonštrovať na konkrétnom príklade. Vezmime si čísla z poslednej eurovolebnej sondáže agentúry AKO pre TV Joj.

Výsledky sme mierne upravili. Predpokladajme, že PS by získalo 28 percent, Smer a Hlas po 16,5 percenta a že prekonať päťpercentné kvórum by sa podarilo aj Slovenskej národnej strane s Andrejom Dankom na čele kandidátky.

Sú to len drobné zmeny. Odchýlky skutočného výsledku v desatinách či jednotkách percentuálneho bodu od odhadov sondáže nie sú ničím výnimočným.

Ďalej predpokladajme, že eurovoľby sa môžu tešiť väčšej účasti ako v minulosti a že voliť príde vyše 1,2 milióna voličov.

Prepočet volebných výsledkov na mandáty by vyzeral nasledovne.

V modelovom príklade je kvóta 68 775. Za toľko hlasov si strany môžu „kúpiť“ jeden mandát. Aliancia ani SNS, napriek tomu, že by pokorili päťpercentnú hranicu, nemá dostatok hlasov na „kúpu“ čo i len jedného kresla.

Môžu sa uchádzať o zvyškové mandáty, tie však prioritne dostanú strany s väčším zvyškom hlasov. V tomto prípade PS, Smer a Hlas. SNS a Aliancia s rovnakým výsledkom by sa museli podeliť o jeden zvyškový mandát.

SNS a Aliancia majú v modelovom príklade rovnaký počet hlasov, rozhodol by tak žreb. V realite je však extrémne nepravdepodobné, že by dve strany získali rovnaký počet hlasov, a tak by bol mandát prikázaný strane s väčším počtom hlasov.

Stará metóda

Na Slovensku sa v parlamentných voľbách a voľbách do európskeho parlamentu na prikazovanie mandátov používa nepresný systém upravenej Hagenbachovej-Bischoffovej kvóty v kombinácii s metódou najväčších zvyškov.

Vo volebnej legislatíve túto úpravu dedíme ešte z čias prvej republiky, keď ju do Československa zo Švajčiarska priniesol český úradník Dr. Bedřich Bobek.

Problémom je, že napriek tomu, že je zdanlivo jednoduchá, spôsobuje paradoxy. Paradox môžeme vidieť aj v modelovom príklade. Konkrétne, ak by Slovensko malo v europarlamente o jeden mandát menej, teda 14 namiesto 15, SNS by jeden mandát získala (nemonotónnosť mandátov).

Práve preto, že sa používa tento zastaraný a nepresný systém prepočtu, nevedelo pred piatimi rokmi ministerstvo vnútra rozumne a jednoducho vyriešiť problém s brexitovým mandátom.

Politológ a expert na volebné systémy Vladimír Dančišin už od roku 2012 na tento problém poukazuje. Navrhoval preto prejsť na systém deliteľa, konkrétne na deliteľa Sainteho-Laguëa.

Pri kodifikácii volebnej legislatívy v roku 2014 si jeho návrh osvojila dvojica Martin Poliačik a Radoslav Procházka a predložili ho ako opozičný pozmeňovací návrh, no bez úspechu.

Ak by sa slovenské kreslá v europarlamente prerozdeľovali touto metódou, SNS by kreslo v modelovom prepočte získala. A vôbec, každá strana, ktorá by prekonala volebné kvórum, by mala aspoň jeden mandát prakticky garantovaný.

Aj pred piatimi rokmi by sme sa s brexitovým mandátom vyrovnali bez medzinárodnej pozornosti a súdnej dohry.

Situácia, že strana, ktorá bude prvá nad čiarou, ostane bez eurokresla, je skôr menej pravdepodobná, no ani zďaleka nie taká nepravdepodobná, že by sme o nej nemali hovoriť už pred voľbami a že by sa strany nemali na takú možnosť pripraviť.