Denník N
Monika Tódová
Správy vybrala a komentovala Monika Tódová
1. Kto je vlastne Hlas?
Michaela Štefanovičová je inžinierka a ešte donedávna pracovala ako kontrolórka trhových opatrení v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, teda ako klasická úradníčka. Teraz je novou riaditeľkou úradu práce v Novom meste nad Váhom. Nebolo by na tom možno nič podozrivé, keby Štefanovičová neposlala minulý rok strane Hlas dar 10-tisíc eur.
Ministrom práce je Erik Tomáš z Hlasu. Ako upozornil Denník SME, 10-tisíc eur daroval strane Hlas aj Štefanovičovej priateľ Miroslav Kovačovič. Štefanovičová vlastní dom, na ktorom je hypotéka.
Hoci noviny upozorňujú v prvom rade na podozrenie z klientelizmu a z toho, že do funkcií sa dostali ľudia, ktorí si pozície ako keby kúpili, pointa celého príbehu môže byť oveľa závažnejšia.
Ak by úradníčka Štefanovičová zo svojho 2000-eurového platu odkladala každý mesiac 100 eur nie svojim deťom, rodičom či na hypotéku, ale pre stranu Hlas, tak by musela na tento dar šetriť 8 rokov.
Ak by odkladala 200 eur, tak štyri roky. Ak by možno aj mala plat 3-tisíc eur a odkladala by 300 eur mesačne pre obľúbeného politika Petra Pellegriniho, nešla by na dovolenku ani by si nekúpila nový záhradný nábytok, stále by šetrila takmer 3 roky.
Absurdné, že? Kto z obyčajných ľudí, hoci aj lepšie zarábajúcich, má len tak také peniaze?
Nie je to prvýkrát, čo strana Hlas čelí podozreniam, že jej chod financoval niekto iný ako oficiálni darcovia. Denník N napríklad informoval, že medzi darcov strany patrí aj podnikateľ Rastislav Odrejmiška z Banskej Štiavnice, ktorý Hlasu poslal minulý rok 80-tisíc eur a rok predtým 30-tisíc eur. Tento podnikateľ pritom nedokázal uhrádzať dôstojné výživné pre svojho syna a súd presviedčal, aby zamietol zvýšiť výživné zo 73 na 400 eur mesačne. Nemá peniaze pre dieťa, ale má pre Pellegriniho?
Podobne je to aj s ďalšími podnikateľmi, ktorých strana ako darcov uvádza a ktorých príklady už v minulosti priniesli médiá. Ich biznis je buď v strate, alebo má taký zisk, že rozhodne nedáva príležitosť myslieť si, že by ste všetky svoje peniaze darovali nejakej politickej strane.
Hlas preto dnes čelí oveľa vážnejšiemu podozreniu. A to, že stranu v skutočnosti financuje niekto oveľa vplyvnejší a bohatší. A ľudia napísaní ako oficiálni darcovia majú úlohu len vytvoriť bariéru medzi investigatívnymi novinármi a realitou Hlasu. Slúžia len ako akési biele kone, na ktoré sa dary rozpíšu, aby mohla hotovosť legálne pristáť na straníckom účte.
Podobne sa kedysi správala napríklad aj strana SDKÚ Mikuláša Dzurindu. Ešte v roku 2004 mimovládna organizácia Aliancia fair-play a novinári zistili, že medzi darcami strany sú uvedení aj ľudia, ktorí jej peniaze nikdy nedarovali alebo také peniaze nemohli legálne zarobiť.
Ak sa dnes takto správa Hlas, zvykne to znamenať, že strana musí takýto dlh svojmu vplyvnému oligarchovi následne splácať. A to buď tým, aké prijíma zákony, napríklad v zdravotníctve, alebo kto získava vplyvné zákazky. V skratke to znamená, že taká strana nekoná v prospech verejného záujmu svojich voličov, ale v prospech súkromného blaha svojich sponzorov.
Generálnym manažérom Hlasu je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Ten vo štvrtok vyhlásil, že funkcie za dary sú „úplne normálne, veď sa pozrite do Spojených štátov, kde podporovatelia jednotlivých strán si doslova kupujú funkcie“. Podľa neho je všetko transparentné, a keď vyberali ľudí do funkcií, pozerali iba na odbornosť. S darmi to podľa neho nesúvisí.
Šutaj Eštok má zrejme pravdu, keď hovorí, že títo ľudia si funkcie nekúpili za svoje peniaze. Boli to zrejme peniaze niekoho iného a funkcie majú za to, že boli ochotní poskytnúť svoje meno na krytie tejto černoty.
Keď Dzurindova SDKÚ čelila najväčším škandálom a korupčným podozreniam, jej pokladníkom bol istý Gabriel Palacka.
Jeho meno tak zľudovelo, že keď sa šéf Penty Jaroslav Haščák rozprával v roku 2006 s vtedajším pobočníkom Roberta Fica Františkom Határom o možnom financovaní Smeru, tak mu Haščák povedal: „Musíte mať svojho Palacku.“ Nahrávku urobila Slovenská informačná služba a je známa ako kauza Gorila.
Tak ako mala SDKÚ svojho Palacku, tak má Hlas svojho Šutaja Eštoka.
2. V koalícii sú spory, odložili aj voľbu ústavného sudcu
Parlament mal vo štvrtok hlasovať o tom, kto sa stane kandidátom na ústavného sudcu. Táto funkcia je voľná už takmer rok po tom, čo z Košíc odišla sudkyňa Jana Laššáková.
Parlament by mal zvoliť dvoch z piatich kandidátov. Následne mohla prezidentka Zuzana Čaputová jedného z nich (alebo žiadneho) vybrať za ústavného sudcu.
Vo voľbách bolo parlamentu ponúknutých päť uchádzačov, všetko odborníci bez akýchkoľvek známych škandálov. Buď išlo o akademikov, advokátku, alebo sudkyňu. Ak by sa ktokoľvek z nich stal novým ústavným sudcom, nič zlé by sa pravdepodobne nestalo.
Koalícia však vo štvrtok doobeda bez vysvetlenia oznámila, že voľbu odkladá až na júnovú schôdzu. To v praxi znamená, že nového sudcu bude naisto vyberať spomedzi kandidátov vybraných parlamentom už prezident Peter Pellegrini.
Zrejme to ale nie je hlavný dôvod, prečo došlo k preloženiu voľby.
To, že koalícia od začiatku voľbu naťahuje, je zrejmé. Deje sa to už od jesene, keď Pellegrini ešte ako predseda Národnej rady „zabudol“ voľbu vyhlásiť bezodkladne. Štvrtok ukázal, že v koalícii zrejme nie sú dobré vzťahy a rozpory sú vážnejšie, ako to navonok vyzerá.
Ak by totiž štvrtková voľba prebehla, aj tak by to zrejme nezabránilo tomu, že nového sudcu vymenuje už Pellegrini.
Vysvetlime si prečo:
Na to, aby bola takzvaná prvá voľba úspešná a uchádzač sa naozaj stal kandidátom na ústavného sudcu, treba 90 hlasov. Toľko koalícia nemá. Ak by sa voľba neskôr opakovala, treba už len obyčajnú väčšinu 76 hlasov.
Ak by ani vtedy nebol kandidát zvolený, vyhlásila by sa nová voľba – zrejme v júni, keď by už sudcu aj tak menoval Pellegrini. Koalícii teda stačilo v tomto termíne nikoho nezvoliť a mali by situáciu plne pod kontrolou.
Zo zrušenej voľby skôr kričí obava, že by jedna koaličná strana zahlasovala s opozíciou a zvolili by kandidátov, ktorých iné koaličné strany nechcú. Od začiatku sa totiž hovorí, že voľné miesto ústavného sudcu koalícia šetrí pre niekoho „vplyvnejšieho“ a politicky aktívnejšieho, ako sú aktuálni kandidáti.
Ak by napríklad SNS natruc zahlasovala s opozíciou, možno by zmarila zatiaľ neverejné plány Smeru a Hlasu. Poslankyňa Vladimíra Marcinková z SaS sa v pléne aj vo štvrtok pýtala, či sa čaká na to, ako sa rozhodne Robert Fico. Ten už raz na ústavného sudcu neúspešne kandidoval.
Fico bude mať tento rok 60 rokov a predstava, že svoju kariéru ukončí počas dvanástich rokov na súde v Košiciach, môže byť preňho stále lákavá.
Stiahnutím voľby si v koalícii poistili, že nikto neurobí nič natruc, napríklad preto, že Hlas nechce dovoliť likvidáciu Fondu na podporu umenia, ako to navrhuje SNS. Ani o tejto veci sa vo štvrtok nehlasovalo kvôli chýbajúcej dohode a znovu to odložili.
3. Absurdity pokračujú
Len pred niekoľkými dňami generálny riaditeľ služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala seriózne vyhlásil, že nebol vo vesmíre, a tak nevie, či je Zem guľatá. Pripustil, že by mohla byť aj plochá. Toto absurdné vyjadrenie bude symbolom štvrtej vlády Roberta Fica a mohlo sa zdať, že toto sa už prekonať nedá. Ibaže absurdity pokračovali.
Poslanec Smeru Tibor Gašpar vo štvrtok informoval, že vládna koalícia navrhne odvolať Máriu Kolíkovú z SaS z funkcie predsedníčky výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby. Vraj dehonestuje prácu SIS.
Pripomeňme, že šéfom SIS je teraz namiesto Tibora Gašpara jeho syn Pavol Gašpar. A je tam preto syn, lebo otec je obžalovaný zo závažných trestných činov v kauze Očistec. I keby Tibor Gašpar mal nad hlavou svätožiaru, nikto nedokáže predsa seriózne posúdiť konanie vlastného dieťaťa a vždy bude hovoriť, že je geniálne. Tibor Gašpar možno vie, že Zem je guľatá, ale isto nevie objektívne zhodnotiť inštitúciu, ak SIS vedie jeho syn.
Bývalý novinár Samuel Migaľ, teraz poslanec z Hlasu, celkom vážne tvrdil, že Kolíková poškodzuje reputáciu SIS, keď hovorí, že zahraničné spravodajské služby so SIS nekomunikujú tak ako kedysi. Veď aj samotný Pavol Gašpar Migaľovi a ostatným poslancom vo štvrtok povedal, že výmena informácií prebieha bez problémov.
Jedna vec je, že nie je možné zničiť reputáciu inštitúcie, ktorá ju už dlho nemá. Minimálne odkedy zatkli jej riaditeľa Vladimíra Pčolinského a obvinili ho z korupcie. A po druhé: Pavol Gašpar môže uisťovať poslancov, koľko chce, dôležitá je povesť. A tá je, bohužiaľ, už roky katastrofálna. Vymenovanie Pavla Gašpara za prakticky riaditeľa ju len zhoršilo.
Kolíkovú chcú odvolávať za to, že poslala podnet na generálnu prokuratúru pre to, ako sa Pavol Gašpar stal riaditeľom SIS. Podľa nej bol kvôli tomu protizákonne zmenený štatút SIS.
Tu sa dá len súhlasiť s tým, ako to komentovala Kolíková: „Kto sa nám postaví, pôjde dole. Keď nás niekto bude kritizovať, tak ho umlčíme.“
Generálny prokurátor Maroš Žilinka podnet predsedníčky výboru odmietol a vo štvrtok sa namiesto seriózneho preverenia, čo sa v službe stalo, odfotografoval s ministrom vnútra a generálnym manažérom Hlasu Matúšom Šutajom Eštokom. Mali poradu o tom, ako všetko perfektne funguje po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry.
Keď toto vidí nejaký policajt, prokurátor a sudca, ktorý reálne musí riešiť katastrofu, ktorú novelou Trestného poriadku spôsobili, tak sa musí chytať za hlavu.
A ešte jednej veci sa Žilinka venuje – trestaniu kritických prokurátorov.
Po Danielovi Lipšicovi bol na pohovore už aj prokurátor Ondrej Repa. A to za to, že si podobne ako Lipšic dovolil ísť do diskusie cez obednú prestávku. Kým Lipšic bol v Rádiu Expres, Repa bol v Slovenskom rozhlase. Na pohovore mu nadriadený povedal, že po štyroch hodinách práce má nárok na polhodinovú prestávku na občerstvenie a nie ísť len tak do médií, a to ešte dokonca bez súhlasu svojho šéfa.
Lipšic na Facebooku avizuje, že na generálnej prokuratúre sa chystá plošný zákaz pre prokurátorov verejne sa vyjadrovať. To by bolo podľa neho v rozpore s ústavou a s právom na slobodu prejavu.
A v úplnom rozpore s otvorenosťou a transparentnosťou, ktorú počas vypočutia kandidátov na generálneho prokurátora sľuboval Žilinka.
Jednou vetou:
4. Okresný súd v Piešťanoch odročil na neurčito pojednávanie, kde Mikuláš Černák žiada o podmienečné prepustenie z doživotného trestu, znalci z odboru psychiatrie a psychológie majú 60 dní na vypracovanie aktuálnych posudkov.
5. Parlament odvolal Jána Mazáka a Andreja Majerníka zo súdnej rady, koalícia ich chce nahradiť vlastnými ľuďmi, SNS navrhuje Štefana Harabina, Mazák podal ústavnú sťažnosť.
6. Minister Tomáš Taraba odvolal riaditeľa správy Národného parku Slovenský kras Milana Olekšáka, ktorý odmietol prepúšťať zamestnancov, ako žiadalo ministerstvo; Olekšák vtedy Tarabovi odkázal, aby začal šetriť zredukovaním počtu štátnych tajomníkov z troch na jedného.
7. V nových sankciách zahrnuli USA aj slovenskú spoločnosť Carovilli trading, ktorá podľa amerického ministerstva financií nakupuje počítačové vybavenie a softvér a predáva ho spoločnostiam v Rusku; vlani poslala viac ako 350 zásielok elektroniky vrátane obvodov a mikroprocesorov.
8. Robert Fico tvrdí, že nechce ľuďom siahnuť na úspory v 2. dôchodkovom pilieri, ale má ísť o ponuku investovať do štátnych dlhopisov; takto získané peniaze z druhého piliera by štát investoval do veľkých infraštruktúrnych projektov a sporiteľ by nezískal úrok 1,5 percenta, ale 3 percentá.
9. V RTVS vznikol nový Odborových zväz tvorivých zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska, má slúžiť aj ako podpora pre zamestnancov, ktorí by sa dostali do sporu s manažmentom nielen v oblasti spravodajstva a publicistiky, ale aj v inej tvorbe; predsedom odborového zväzu je moderátor Miroslav Frindt, súčasťou odborov bude aj pracovná skupina 5 zástupcov – odborníkov na žurnalistiku z akademickej pôdy.
10. Na protest Dajte ruky preč od RTVS, ktorý vo štvrtok večer zorganizovalo Progresívne Slovensko, prišlo približne 4-tisíc ľudí, „vážime si slobodné médiá“, povedala na proteste jedna z rečníčok, bývalá novinárka Veronika Cifrová Ostrihoňová, ktorá pracovala aj v RTVS.
Zaujímavé články:
Cez Stromčekove nórske firmy putovali milióny eur aj zo Singapuru a z Dubaja. Vysvetlenie transakcií začali v rámci procedúry proti praniu špinavých peňazí požadovať banky aj Stromčekovi obchodní partneri. Ich pátranie však nič podozrivé nepreukázalo. Až teraz sa ICJK a VG.no podarilo zistiť informácie, ktoré naznačujú, že transakcie, za ktorými bol Viktor Stromček, mohli byť sporné. Viaceré z nich sa uskutočnili v čase, keď ešte pôsobil vo verejnej funkcii.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka o bývalom generálnom manažérovi Smeru Viktorovi Stromčekovi (icjk.sk)
Nebezpečný ľudácky revizionizmus pokúšajúci sa na jednej strane zavádzať vybrané prvky nacistickej kultúrnej politiky pri posudzovaní umenia a na druhej strane neustále zastrašovať a disciplinovať ľudí s názormi, klásť pred nich komunistické dilemy, či chcú robiť alebo mať názor, je pokusom nielen o akési uchvátenie moci, ale aj snahou o zvrátenie dejín a vývoja slovenskej spoločnosti, ktorá napriek všetkým prekážkam pokračuje naďalej na ceste vlastnej modernizácie.
Michal Havran o tom, či majú všetci držať huby (sme.sk)
Strán máme dosť. Ak sa nebudú už tie existujúce integrovať, zase prehrá liberálna demokracia ako politický systém, ktorého fundament tvorí aj európska kresťanská demokracia. Ivan Korčok by mohol integrovať to, čo už existuje.
Juraj Buzalka v ankete o tom, či má Ivan Korčok založiť novú stranu (postoj.sk)
FB status:
Matúš Šutaj Eštok bol ministrom pár hodín, keď zrušil posty dvoch policajných viceprezidentov. Nevídaný krok v histórii slovenskej polície, ktorý si predtým nedovolil žiadny minister. Po polroku sme sa dozvedeli, že polícia potrebuje mať predsa len dvoch viceprezidentov. Ide o pokrytectvo.
Nie je tajomstvom, že ako policajný prezident som sa zbavil mnohých funkcionárov. Na rozdiel od pána Eštoka ma zaujímalo len to, aké výsledky daný policajt dosahoval. S neschopnými, priemernými funkcionármi som sa rád rozlúčil. Napríklad išlo o Tibora Gašpara a Bernarda Slobodníka.
V čom je Eštokovo konanie iné? Po prvé, nie je policajný prezident, ale politik. Ja som bol policajný prezident. Po druhé, bývalých viceprezidentov nemohli odvolať pre zlé výsledky, lebo ich nevedeli nájsť, ba čo i len vymyslieť. A tak na hulváta zrušili druhé najvyššie postavené funkcie v polícii. Pritom vedeli, že takéto pozície sú v každej inštitúcii nevyhnutné. A dnes ich vracajú späť.
Svoje pokrytecké konanie znásobili tým, že si osvojili projekt bývalého viceprezidenta Damiána Imreho o bezpečnosti na školách. Hrdia sa ním, akoby to bolo z ich hlavy. Vystupujú na tlačovkách bez hanby.
Je mi z toho nevoľno, možno bude aj vám, ale musím o tom hovoriť, aby nenadobudli dojem, že nevieme, čo robia, a že nám to je jedno.
Citát:
Nech žije Slovenská republika, nech žije Európska únia.
Robert Fico
Shooty: Fóbia z možnosti
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Prvý máj je Sviatkom práce a zároveň oslavou nášho vstupu do EÚ. Takže by sme z neho mohli urobiť sviatok usilovnej práce na tom, aby sme boli rešpektovaným a prínosným členom Európskej únie.
Vzhľadom na koalíciu, ktorú teraz máme, myslím, že nie je veľmi čo oslavovať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
