Slovensko v rebríčku slobody tlače padlo o 12 miest. Situácia novinárov sa za Fica zhoršila vo všetkých ukazovateľoch

Slovensko sa podľa nového svetového rebríčka slobody tlače Reportérov bez hraníc (RSF) prepadlo až o 12 priečok. Vyplýva to z novej správy medzinárodnej organizácie, ktorá sídli v Paríži.

Zo 180 krajín sveta je Slovensko až na 29. pozícii, minulý rok bolo 17. „A z lepšej polovice krajín Európskej únie prešlo do tej horšej,“ komentuje nový index Pavol Szalai, ktorý je šéfom sekcie RSF pre Európsku úniu a Balkán.

Pre porovnanie, zo 180 krajín je Česko 17. (-4), Poľsko 47. (+10) a Maďarsko 67. (+5),“

K poklesu došlo na Slovensku podľa Szalaia vo všetkých piatich ukazovateľoch slobody tlače: politickom, právnom, hospodárskom, spoločenskom a bezpečnostnom.

Expert RSF: vizitka Ficovej vlády

„Najviac sa však zhoršil politický indikátor, čo je v prevažnej miere vizitkou vlády Roberta Fica. Nová vládna väčšina znížila plánované financovanie verejnoprávneho média zo štátneho rozpočtu o 30 percent a obmedzila prístup niektorých súkromných médií k informáciám. Namiesto odpovedania na ich otázky o témach verejného záujmu vládni predstavitelia na kritických novinárov útočia,“ vysvetľuje Szalai rapídny pokles v rebríčku.

Ten pritom ešte nestihol zachytiť snahu Ficovej vlády o ovládnutie RTVS prostredníctvom nového zákona. Ten môže televíziu podľa Szalaia zmeniť na nástroj propagandy, ktorú šíria vládni politici, a to vrátane ruskej propagandy.

„To, že verejnoprávne médium by šírilo dezinformácie, naznačuje aj nedávne vyjadrenie predstaviteľa ministerstva kultúry, že by v ňom mal mať miesto aj názor o plochosti Zeme,“ komentuje Szalai nedávny výrok Lukáša Machalu z ministerstva kultúry, ktorý spochybňoval to, že Zem je guľatá.

Výrazný pokles ekonomického ukazovateľa slobody tlače odráža podľa experta RSF aj obavy z následkov prevzatia najväčšieho denníka Nový Čas oligarchickou skupinou Penta a zo svojvoľného odobratia štátnej reklamy kritickým súkromným médiám.

Z novinárov spravili terče

Ešte horšie podľa experta na slobodu slova je, že slovenskí politici si z novinárov spravili terče svojich útokov. „To viedlo k ich ohrozovaniu v online priestore, zvlášť v období okolo parlamentných volieb. Hoci časť spoločnosti sa mobilizovala v prospech slobody tlače, ako celok bola veľmi polarizovaná. To všetko sa prenieslo do zníženého spoločenského indikátora slobody tlače.“ .

Nepriaznivá atmosféra voči novinárom sa prejavila aj v bezpečnosti. Okrem šikany novinárov a novinárok ju zhoršuje aj vzďaľujúca sa perspektíva úplnej spravodlivosti v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

„Marian Kočner obvinený z jej objednávky bol po druhý raz oslobodený. Efektívnosť stíhania vraždy ohrozilo zrušenie špeciálnej prokuratúry,“ hovorí Szalai, ktorý ocenil vznik platformy Bezpečná.Žurnalistika.sk Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Ten podľa neho pomohol zastaviť  výrazné zhoršenie bezpečnostného prostredia pre novinárov.

Laboratórium pre deep fake

Szalai upozorňuje aj na to, že Slovensko sa stalo svetovým laboratóriom deep fake s cieľom ovplyvniť demokratické voľby, keď sa obeťou falošnej nahrávky stala aj novinárka Denníka N Monika Tódová.

Išlo o fiktívny rozhovor novinárky s predsedom PS Michalom Šimečku, ktorý vytvorila umelá inteligencia technológiou syntetického hlasu. Nahrávka mala pred parlamentnými voľbami ovplyvniť státisíce ľudí a polícia ju na začiatku odmietla vyšetrovať s tým, že jej vraj nikto súdny „nemohol uveriť“.

Počas volebného moratória sa objavila na telegramových kanáloch blízkych kandidátovi Štefanovi Harabinovi. Potom ju začali zdieľať aj ľudia na Facebooku, Instagrame, TikToku či YouTube.

Prokurátor neskôr tento rok prikázal polícii znovu sa zaoberať falošnou audionahrávkou rozhovoru, čo vtedy novinárska organizácia ocenila. Slovenské voľby boli podľa neho vôbec prvé v demokratickom svete, ktoré ovplyvnila nahrávka typu deep fake.

Rekordný počet obetí v Pásme Gazy

Zhoršovanie slobody tlače pritom nie je iba slovenský fenomén. Ako píše vo svojej správe RSF, zhoršuje sa globálne, a to najmä pre tých, čo by mali garantovať jej slobodu – politických lídrov.

Z piatich indikátorov rebríčka sa zhoršenie prejavilo najviac práve v politickom meradle.

Keďže viac ako polovica svetovej populácie pôjde v roku 2024 k voľbám, Reportéri bez hraníc varujú pred znepokojujúcim trendom. „Štáty a iné politické sily zohrávajú čoraz menšiu úlohu pri ochrane slobody tlače. Toto oslabenie postavenia niekedy ide ruka v ruke s nepriateľskými krokmi,“ píše sa v správe.

Nedostatok politickej vôle presadzovať ochranu novinárov zo strany medzinárodného spoločenstva sa najviac prejavil v Pásme Gazy, kde vstupuje vojna medzi Izraelom a Hamasom už do siedmeho mesiaca. Ako upozorňuje RSF, konflikt sprevádza rekordný počet obetí na novinárskej strane.

„Viac ako 100 palestínskych reportérov bolo zabitých izraelskou armádou, z toho najmenej 22 v priebehu pri výkone svojej práce.“

Rok 2024 je síce najväčším volebným rokom v histórii sveta, ale ako pripomína RSF, aj vlani prebehli kľúčové voľby, v ktorých vyhrali ľudia, ktorí sa môžu pochváliť nálepkou „predátor slobody tlače“. Novinárska organizácia má na mysli najmä nového argentínskeho prezidenta Javiera Mileia, ktorého krajina v rebríčku poklesla až o 26 miest na 66. pozíciu. Okrem iného napríklad zrušil najväčšiu tlačovú agentúru v krajine.

Voľby často podľa RSF sprevádzalo násilie voči novinárom, či už v Nigérii, alebo Konžskej demokratickej republike. Ani znovuzvolenie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana nevyvoláva optimizmus ohľadom situácie médií v krajine. Turecku v rebríčku patrí až 158. miesto.