MediaBrífing: 36 percent ľudí verilo, že Korčok bol v ŠtB, pre štvrtinu bola dôveryhodná správa, že je americký agent

Dobrý deň, v dnešnom MediaBrífingu sa dočítate:

aké dezinformácie sa u nás úspešne šírili v prvom kvartáli 2024;
čo o svojom biznise prezradili šéfovia slovenských médií;
sloboda tlače na Slovensku sa zhoršuje;
ďalšie dôležité správy o médiách a internete.

Každý štvrtý Slovák zachytil nepravdivú správu, že prezidentský kandidát Ivan Korčok má americký pas a je tak americkým občanom a agentom USA. Pre 25 percent zo všetkých respondentov bola táto správa dôveryhodná.

Informáciu, že Korčok bol spolupracovníkom ŠtB a udával svojich spolužiakov, zachytilo 45 percent obyvateľov. Až 36 percent opýtaných malo tendenciu tejto správe veriť.

Vyplýva to z prieskumu Stredoeurópskeho observatória digitálnych médií (CEDMO), ktoré analyzovalo nepravdivé správy na internete v prvom štvrťroku 2024.

Viac informácií: Väčšina dezinformácií v prvých troch mesiacoch roka sa týkala domácej politiky a vojny na Ukrajine. Šírili sa ale aj správy proti EÚ a NATO.

V Česku zasiahla najrozšírenejšia dezinformácia 45 % populácie, na Slovensku až 58 %.
Najviac ľudí (58 %) u nás zasiahla nepravdivá informácia, že vojna je len na východe Ukrajiny, nie v Kyjive. Túto nepravdu rozšíril premiér Robert Fico, dôveryhodná bola pre 37 % opýtaných.
Nepravdivú informáciu o vyslaní slovenských vojakov na Ukrajinu zachytilo 53 % obyvateľov. Aj túto správu rozšíril Fico a tvrdil, že sa tomu snaží zabrániť, a preto mu hrozí odvolanie z funkcie. Správe malo tendenciu veriť 40 % obyvateľov.
V marci sa tiež šírila dezinformácia, že otec lídra PS a novinár Denníka N Martin M. Šimečka bol členom komunistickej strany a spolupracovníkom ŠtB. Dôveruje jej 48 % opýtaných.
V Česku bola najrozšírenejšia nepravdivá správa, že elektromobily sú pre životné prostredie škodlivejšie ako autá so spaľovacím motorom a sú nespoľahlivé pre časté požiare batérií. Uverilo jej 58 % Čechov a 55 % Slovákov.
V oboch krajinách sa tiež rozšírila nepravdivá správa, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a EÚ uzavreli pandemickú zmluvu, ktorá dáva WHO právomoc presadzovať povinné očkovanie a povinné karantény v prípade pandémie. Správu považuje za dôveryhodnú 29 % Čechov a 33 % Slovákov.

Čísla: Fact-checkeri v Poľsku, Česku a na Slovensku zverejnili v prvom kvartáli tohto roku 454 článkov, najviac (209) sa týkalo domácej politiky, informovalo CEDMO.

Stojí za pozornosť: Až 36 percent Slovákov by chcelo totalitu, ukázal najnovší prieskum Globsec Trends. Zároveň si však 80 percent obyvateľov myslí, že demokracia je pre našu krajinu najlepšia. „Tieto zistenia poukazujú na možný nedostatok vzdelania alebo verejného diskurzu o znakoch a nebezpečenstvách totalitného režimu, ktorý by mohli alebo už využívajú extrémistickí politickí aktéri,“ usudzujú autori prieskumu.

Čo o svojom biznise prezradili šéfovia slovenských médií

Pred dvoma týždňami sa v Bratislave konala konferencia Mediálne trendy 2024, na ktorej sa v panelovej diskusii stretli šéfovia viacerých slovenských médií. Čo stálo za pozornosť?

Vydavateľstvo News & Media Holding má 50 percent príjmov z reklamy a 50 percent z predaja printových titulov. „Typ obsahu, ktorý robíme a ktorý je zameraný na lifestyle a bulvár, je ťažko monetizovateľný cez digitálne predplatné. Preto sa snažíme našu silu využiť na rozširovanie reachu a frekvencie tak, aby sme v rôznych cieľových skupinách boli viac atraktívni pre zadávateľa reklamy,“ povedal riaditeľ vydavateľstva Penty Michal Teplica. Priestor na ďalší rast vidí v audiovizuálnom obsahu.

Denník SME dosiahol pri zhruba 60-tisíc digitálnych predplatiteľoch na svoj strop. Redaktori dostávali 50 percent z prvej platby za predplatné, ktoré si ľudia kúpili pri ich článkoch. To viedlo k zamknutiu takmer všetkých textov na webe a redakcii začali klesať príjmy z reklamy. Preto vlani zmenili stratégiu a zadarmo je viac článkov. „Skúsili sme to so 70 percentami otvoreného obsahu, teraz experimentujeme s 50 percentami. Hľadáme ten správny pomer, aby sme nestrácali tržby z inzercie a aby sme zároveň udržali predplatné,“ povedal šéf vydavateľstva Petit Press Alexej Fulmek. Firma má dve tretiny príjmov z printu a tlačiarne, jedna tretina je z digitálu.

Keď v roku 2018 kúpila denník Pravda spoločnosť Our Media SR, analýza ukázala, že redakcia „zmeškala vlak“ digitálneho predplatného, a tak sa rozhodli, že zostanú zadarmo. „Nikdy nepôjdeme do nejakého hard paywallu a predplatného,“ povedal šéf vydavateľstva Ján Svoboda. „Máme iný štýl skrytej monetizácie, a to je zber dát,“ dodal. Firma rozbieha nový projekt o bývaní a nedávno kúpila web o armáde Defence News. Podľa Svobodu to bola veľmi dobrá kúpa, pretože aj keď má portál úzku cieľovú skupinu, je veľmi dobre monetizovateľný. „Návratnosť investícií som mal presne dva mesiace od akvizície,“ povedal na konferencii.

Producent Peter Núñez vložil do webu Štandard 800-tisíc eur s tým, že projekt musí byť ziskový, kým sa peniaze minú. To sa nepodarilo a keby web nezískal investíciu od švajčiarskej firmy Saidler & Co., možno by už neexistoval. „Ja mám svoje peniaze späť, investície narastajú, plány sú obrovské,“ hodnotí aktuálny stav Núñez. Redakcia má už takmer sto ľudí a rozhodli sa, že nebudú akceptovať peniaze od štátu, a to ani vo forme politickej reklamy. Počet predplatiteľov Štandardu neprezradil. „Potrebujeme výrazne rásť, aby sme boli spokojní. Niekde na úrovni 30- až 35-tisíc sa upokojím a máme k tomu ešte naozaj ďaleko,“ povedal. Chce spustiť nový videoportál. „Budeme produkovať 90 videí mesačne, aby to dávalo zmysel,“ prezradil Núñez. Priznal tiež, že ich brzdí najmä nedostatok kvalitných ľudí.

Sloboda tlače na Slovensku sa zhoršuje

Dnes je Svetový deň slobody tlače. Pri tejto príležitosti stoja za pozornosť tieto správy:

Slovensko sa v rebríčku slobody tlače prepadlo o 12 miest. Vlani bolo na 17. a teraz je na 29. priečke. Situácia novinárov sa za Ficovej vlády zhoršila vo všetkých ukazovateľoch, nový rebríček pritom ešte nezachytil snahy o ovládnutie RTVS. *
Za ostatný rok došlo v Európe k viac ako tisíc zásahom do slobody médií, informovali medzinárodné novinárske organizácie. Všímajú si útoky slovenskej vlády na médiá aj odchod prokurátorov v prípade vraždy Jána Kuciaka.
Zhoršujúcu sa situáciu médií na Slovensku popisuje aj najnovší Media Freedom Report 2024, ktorý zostavila berlínska organizácia Civil Liberties Union for Europe.
Slobodu tlače pripomenul aj teaser z filmu Vlny. Vychádza zo skutočných príbehov novinárov Československého rozhlasu, ktorí sa po príchode vojsk v auguste 1968 nebáli postaviť na stranu slobody, pravdy a demokracie. Film príde do kín 1. augusta.
Zapojila sa aj spoločnosť Telekom s kampaňou Novinári si zaslúžia #rešpekt, v rámci ktorej sa spojila so slovenskými redakciami, zozbierala od nich nenávistné útoky na novinárov a vytvorila Správy, ktoré nikto nechce čítať. „Slovenskí novinári denne dostanú toľko nenávistných správ, že by zaplnili celé noviny. Ich obsah si väčšina z nás ani len nevie predstaviť,“ uviedla firma.

Stojí za pozornosť: Európska komisia pripomenula, že budúci týždeň nadobudnú účinnosť nové opatrenia na ochranu novinárov. V pondelok 6. mája nadobudnú účinnosť nové pravidlá proti šikanóznym žalobám (SLAPP). V utorok 7. mája nadobudne účinnosť Európsky akt o slobode médií, ktorý prináša dodatočné záruky týkajúce sa redakčnej nezávislosti, plurality médií, transparentnosti a spravodlivosti. Tento akt už skomplikoval Ficovej vláde plány na ovládnutie RTVS. Pôvodný návrh zákona muselo ministerstvo kultúry prepracovať.

Ďalšie správy o médiách a internete

Prípad vraždy Jána Kuciaka prevezmú prokurátori Vladimír Kuruc a Peter Kysel, bývalí zástupcovia Daniela Lipšica zo zrušenej špeciálnej prokuratúry.
Pre nenávistný príspevok vznikol spor medzi Slovenskom a Twitterom. Náš mediálny regulátor nedávno prvýkrát prikázal digitálnej platforme vymazať nelegálny obsah. Išlo o útok na Rómov na sieti X. Jeho autor, tridsiatnik Martin, ho napísal, lebo bol vraj v šoku z návštevy Veľkého Krtíša.
Vyjadrenia členov Rady RTVS sú zjavne v politický prospech vládnej moci, napísal v komentári Marián Balázs. Spôsoby Igora Galla a Jozefa Chudíka podľa neho pripomínajú normalizačné kádrovanie a snahu ovplyvňovať dramaturgiu RTVS.
Z televízie Joj odchádza moderátorka a dlhoročná reportérka Júlia Zelenková. „Nie je tajomstvom, že mnohé redakcie teraz zažívajú ťažké časy a vyrovnávajú sa s tým po svojom. Napríklad aj určitým odklonom od kritických tém. Ja som postupne začala strácať zmysel v mojej práci a považujem za fér voči redakcii aj sebe hľadať ten zmysel inde,“ uviedla.
Riaditeľka komunikácie TA3 Oľga Dúbravská v televízii končí, bude pracovať pre podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca (Hlas) ako šéfka odboru komunikácie a aplikácie behaviorálnych princípov.
YouTube zrušil kanál doktora Igora Bukovského. Jeho videá odoberalo asi 30-tisíc ľudí, ale dva a pol roka ho používal v rozpore s pravidlami.
Česká televízia zverejnila dve analýzy vysielania po útoku Hamasu na Izrael, ktoré pôvodne nechcela sprístupniť. Druhú analýzu si objednala po tom, čo dostala prvú, podľa ktorej k Izraelu pristupovala nekriticky a relativizovala utrpenie civilistov v Gaze.
Európska komisia začala vyšetrovanie Facebooku a Instagramu. Dôvodom je podozrenie, že sociálne siete si neplnia povinnosti v oblasti boja proti dezinformáciám, ktoré im vyplývajú z novej regulácie DSA. Problémom môžu byť klamlivé reklamy, obmedzovanie politického obsahu a rušenie analytického nástroja CrowdTangle bez adekvátnej náhrady.
Denník Financial Times uzavrel licenčnú zmluvu na obsah so spoločnosťou OpenAI, vlastníkom četbota ChatGPT. Podobné dohody už uzavreli vydavateľstvá Axel Springer, AP či Le Monde a El País.
Vydavateľstvo Universal Music uzavrelo dohodu s TikTokom, vďaka čomu sa na sociálnu sieť vrátia skladby od hudobníkov ako Olivia Rodrigo či Drake. Firma stiahla svojich hudobníkov z TikToku vo februári. Dôvodom bola výška odmeny pre umelcov a používanie umelej inteligencie na generovanie hudby.

Titulka týždňa

Na titulke najnovšieho vydania týždenníka New Yorker je dielo od nedávno zosnulej výtvarníčky Faith Ringgold. „Učila umenie na verejných školách, písala knihy pre deti a bola neúnavnou zástankyňou čiernych umelcov a umelkýň,“ napísal o nej časopis.