Denník N

Mladí veriaci už nie sú kostolníci, sú moderní

Pochod za život v Košiciach ukázal silu kresťanských združení. Foto - TASR
Pochod za život v Košiciach ukázal silu kresťanských združení. Foto – TASR

To, že nás čaká referendum o rodine, nie je náhoda. Kresťanskí aktivisti majú na dianie v spoločnosti najväčší vplyv od pádu komunizmu. Podarilo sa im to vďaka systematickej práci dobrovoľníkov, ktorí sú dnes tridsiatnici až štyridsiatnici.

Kde sa tu referendum vzalo? Kresťania sa v posledných rokoch aktivizovali. Tento trend už dlhšie pozoruje aj cirkevný analytik Imrich Gazda a upozorňuje, že na slovenský katolicizmus existuje niekoľko stereotypných názorov. Napríklad ten, že viera je záležitosťou starých ľudí, najmä vidieckych.

„Skutočnosť je iná. Na Slovensku dozrela generácia veriacich, ktorí už nie sú poznačení prednovembrovým obdobím. Majú okolo tridsať rokov, študijné aj pracovné skúsenosti zo zahraničia, ovládajú cudzie jazyky, cestujú, zaujímajú sa o technologické novinky, sú spoločensky angažovaní.“ Viera pre nich podľa Gazdu nie je len kostolnou záležitosťou, ale ako čosi prirodzené ju prežívajú aj vo verejnom priestore. Pôsobia naprieč všetkými profesiami vrátane biznisu, školstva či umeleckej brandže.

Keď padol komunistický režim, ozvali sa so svojou predstavou o štáte a novej spoločnosti ako prví. Kresťania, cirkev a aktivisti okolo nich. Hovorili o ochrane „tradičnej“ či „prirodzenej“ rodiny. V čase mečiarizmu a nasledujúcich transformačných rokoch ich bolo počuť menej. Teraz ich je počuť ako nikdy.

Keď Aliancia za rodinu (AZR) začala v apríli 2014 zbierať podpisy, sotva niekto zapochyboval, že sa jej to podarí. Slovensku sa už predtým predviedla v Košiciach na obrovskom Pochode za život a čo mnohí neveriaci netušili, na Slovensku už čulo pracovali tisícky kresťanských aktivistov.

Národný pochod za život bol ideou Konferencie biskupov Slovenska; zverejnili ju v januári 2013. Termín stanovili na 22. september a miesto – Košice. V tom čase európske hlavné mesto kultúry sa podľa organizátorov malo stať aj hlavným mestom „kultúry života“. Akcia mala zabrániť rozširujúcim sa prúdom ohrozujúcim kresťanský spôsob života. „Napriek zhoršujúcej sa situácii nie sme bezmocní,“ hovoril hlavný koordinátor Marek Michalčík.

Zhromaždenie podporovateľov referenda o Tomáš Benedikovič
Zhromaždenie podporovateľov referenda. Foto N – Tomáš Benedikovič

Od začiatku bolo jasné, že ide o akciu so zvládnutým marketingom. V máji oficiálne otvorili kampaň o pochode, po výzve arcibiskupa Zvolenského v nej boli viac viditeľní aktivisti než cirkev. Zamerali sa aj na mladých a už od jari organizovali lokálne pochody za život. Pripájali sa desiatky kresťanských organizácií, využívali sociálne siete a kresťanské weby.

Inšpirovali ich Chorváti

„Prvé myšlienky (na referendum) vznikli po úspešnom chorvátskom referende, ktoré bolo v decembri 2013,“ spomína Michalčík na to, kedy o plebiscite kresťanskí aktivisti začali uvažovať.

V Chorvátsku referendum prešlo hlavne vďaka obavám Chorvátov, že im vinou nízkej účasti neprejde všeľudové hlasovanie o vstupe do EÚ; kvôli nemu si zrušili 50-percentné kvórum platnosti. Na referendum o zákaze homosexuálnych manželstiev prišlo 38 percent registrovaných voličov.

Hovorca AZR Anton Chromík vraví, že myšlienka na referendum nepatrí konkrétnej osobe. „Naozaj to bola jedna zo spoločných myšlienok, ktorá vznikla medzi ľuďmi z neziskových organizácií a občianskych združení, ktoré sa zaoberajú pomocou deťom a rodinám.“ Nápad sa podľa neho objavil ešte pred Pochodom za život v máji či júni 2013.

K iniciatíve Aliancie sa pripojilo 109 organizácií a občianskych združení. Kresťanské a „pro life“ organizácie využívajú televíziu Lux, aktivisti založili desiatky webových stránok a aktívni sú na sociálnych sieťach. Podpisy zbierali päť mesiacov.

Referendum malo od začiatku podporu najpočetnejšej katolíckej cirkvi, tá sa ale na kampani podieľala menej než na Pochode za život. Nie je to čisto katolícka záležitosť. Jeden z hovorcov Aliancie Peter Kremský je baptista a podporila ho aj evanjelická cirkev.

„O myšlienke som počul po prvýkrát začiatkom roka 2014,“ povedal Denníku N predseda Konferencie biskupov Slovenska arcibiskup Stanislav Zvolenský. „Cirkev zaujala k referendu transparentný postoj. Nie je to však referendum o cirkvi a ani jeho podstata nie je náboženská,“ tvrdí.

Vidieť je ich viac

Prečo sa kresťania na Slovensku v posledných rokoch viac aktivizujú, viac vidieť ich spolky a podarilo sa im rozbehnúť referendum?

„Takýto trend v mojom súkromnom obzore vidím,“ potvrdzuje aktivizáciu kresťanov Martin Luterán, ktorý zakladal konzervatívnu Spoločnosť Ladislava Hanusa. Založil dve kresťanské vzdelávacie organizácie, jeho priatelia založili ďalšiu, ktorá sa zaoberá podporou podnikania, a aj takú, čo kresťanov pripravuje na vstup do politiky.

Čo je za takýmto vzostupom? Vysvetľuje si to tým, že ľudia si uvedomujú, že majú slobodu, a že chcú robiť veci pre spoločné dobro.

Dusno v rodine

Hlasovanie, ktoré má podľa organizátorov krajinu spájať okolo jednej myšlienky, však krajinu aj rozdeľuje. Okrem ľudí s inou ako heterosexuálnou orientáciou sa dotýka aj bežných rodín.

„Máme doma trochu dusno,“ priznáva Sandra Štasselová. V rodine z manželovej strany je zrejme jediná nekatolíčka a hrdo sa hlási k liberálnym ľudskoprávnym hodnotám. Manžel zmýšľa podobne, no je menej výbojný a pred rodinnou návštevou ju už niekoľkokrát požiadal, aby radšej neotvárala tieto témy.

Vraví, že sa pre rozdielne názory na referendum v rodine otvorene nepohádali, výsledkom však je, že sa o téme v obave pred hádkou radšej nerozprávajú. „Stačí, že niečo napíšeme na Facebook, a cítime, že to v rodine vytvára také nevypovedané napätie.“

Stanislav Fořt ako prvý a jediný politik v roku 2011 verejne povedal, že je gay. Bývalý poslanec SaS dnes hovorí, že si nemyslí, že je dobré, keď väčšina hlasuje o právach menšiny. „Je to ako keby muži hlasovali o právach žien.“

Referendum vníma ako iniciatívu silne nábožensky založených ľudí, ktorí majú pocit, že práve ľudia s inou orientáciou sú ohrozením rodiny. „Sú tu iné veci, ktoré rodinu reálne ohrozujú, a to vo veľkom rozsahu. Rozhodne to nie je to, či si rómske dieťa z detského domova adoptujú dve partnerky, ani to, či sa môžu dvaja životní partneri zobrať.“

Fořt z politiky odišiel, je manažérom v poisťovníctve a má pocit, že v prípade referenda „o ochrane rodiny“ obsah nekorešponduje s obalom. „Za rodinu sme všetci, aj ja. A ťažko nájsť človeka, ktorý by vám povedal, že nie je za ňu.“ Keby referendum uspelo, bol by veľmi sklamaný, v akej krajine žije. „Mal som v sebe ľahší optimizmus, ale toto by mi ho zobralo. Môj vzťah so Slovenskou republikou by silno ochladol.“

Sociologička Oľga Gyárfášová si myslí, že referendum krajinu polarizuje. „Ide o aktivovanie liberálno-konzervatívneho sporu v kultúrnoetických otázkach, ktorý tu vždy bol, ale dlho bol prekrytý inými problémami, respektíve nemal takú jasne artikulovanú, politicky vyšpičkovanú a emocionálne sýtenú podobu,“ hovorí o tom, čo viedlo k referendu.

Dané je to aj povahou, obsahom témy, ktorá má emocionálny náboj na oboch stranách sporu. A je za tým podľa nej aj spôsob, akým Aliancia svoju agendu presadzuje. Použiť všeľudové hlasovanie, čo je silný nástroj priamej demokracie, na rozhodovanie o veciach, ktoré sú sférou súkromnou a navyše sa dotýkajú ľudských práv, je pre časť spoločnosť neprijateľné. „Ide o ďalšie účelové použitie referenda.“

Takmer všetky politické strany sa k referendu hlásia a ich lídri sa ho zúčastnia. Smerácky premiér Robert Fico hlasovať pôjde, rovnako aj predseda najpopulárnejšej opozičnej Siete Radoslav Procházka. Pridá sa šéf Mosta-Híd Béla Bugár, strany, ktorá má myslieť na menšíny. Účasť predsedu KDH Jána Figeľa neprekvapí a aj SDKÚ odporučila svojim voličom, aby sa referenda zúčastnili. Jediní, ktorí otvorene vyzývajú ľudí, aby sa ho nezúčastnili, je liberálna SaS a novovznikajúca strana Skok – tá si platí antikampaň.

Prezident Andrej Kiska hlasovať ide, biskupov však upozornil, že by referendum nemalo rozdeľovať krajinu. „Veľmi si želám, aby sme aj na tieto témy diskutovali s rozvahou a bez zbytočných konfliktov. Musíme sa učiť s veľkým pokojom komunikovať aj o záležitostiach, na ktoré majú ľudia rozdielne názory. Vôbec si neželáme, aby referendum bolo proti niekomu, a v každej našej komunikácii zdôrazňujeme vzájomnú úctu a rešpekt,“ napísal Denníku N arcibiskup Zvolenský.

Exotika v strednej Európe?

Český politológ žijúci v Nemecku Petr Robejšek hovorí, že sa mu zdá pomerne nepravdepodobné, že by sa podobné referendum mohlo niekedy podariť zorganizovať v Nemecku. „Ale to, čo človek vidí a číta v novinách, nie je úplne presne verejná mienka – je to zverejnená mienka a tak hovoria elity a elity, ktoré sa ich pýtajú. A tým by nič podobné ani vo sne nenapadlo.“

Nevylučuje, že by odpor k inštitútu manželstiev homosexuálov mohol pretrvávať skryto v časti nemeckej spoločnosti. Robejšek hovorí, že sa o podobnom referende diskutovalo vo vnútri konzervatívnych strán CDU a CSU. „Aj v ich vnútri boli hlasy, že by nebolo úplne správne dávať na rovnakú úroveň klasickú rodinu a rodinu vytvorenú rovnakým pohlavím. Tie hlasy sa však nepresadili.“

Český politológ Jiří Pehe tento druh referenda považuje za presne taký, aký by sa podľa neho nemal konať. „Máme tu demokraticky zvolených politikov, aby zastupiteľskou formou o takýchto otázkach kvalifikovane rozhodli.“

Na podobnú úroveň dáva napríklad referendá o zavedení trestu smrti, keďže ide o rovnako emocionálnu úroveň. „Slovensko má v prípade tohto referenda veľké šťastie. Koná sa totiž v čase, keď Európou hýbu oveľa intenzívnejšie aféry, takže si ho v podstate nikto nevšimne.“ Pokiaľ by podľa analytika prišlo v pokojnejšom období, určite sa na Slovensko v Európe pozornosť uprie.

V Česku o slovenskom referende vedia, Česká televízia pripravila niekoľko reportáží. Českú spoločnosť to ale podľa neho neovplyvní, keďže je oveľa viac sekulárna než slovenská a je liberálnejšia než väčšina európskych krajín.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie