Čo sa stane, ak Trump vyhrá: desať zistení z jeho veľkého rozhovoru pre časopis Time

Pol roka pred prezidentskými voľbami poskytol Donald Trump dva veľké rozhovory časopisu Time.

Opakovane v nich zavádzal a niekedy otvorene klamal, ako však zdôrazňuje americký týždenník, interview s ním je dôležitou sondou do duše republikánskeho kandidáta.

Z Trumpových odpovedí vyplýva, že dôveruje novinárovi Ericovi Cortellessovi, ktorého označil za „skvelého reportéra“. Počas zhruba hodiny a pol dvoch samostatných konverzácií mu detailne opísal, ako si predstavuje svoje druhé funkčné obdobie.

Hlavným odkazom je, že by sa po prípadnom zvolení obklopil lojálnymi poradcami a bol by radikálnejší. Pri otázke, či by povolal armádu proti prisťahovalcom, napríklad odpovedal: „Oni nie sú civilisti. Sú to ľudia, ktorí v našej krajine nie sú legálne. Je to invázia našej krajiny. Invázia, akú zrejme nezažila žiadna krajina.“

In exclusive interviews with TIME, Donald Trump lays out a second-term agenda that would reshape America and its role in the world https://t.co/TRdKsK5fGh pic.twitter.com/bn9sTqzMaS

— TIME (@TIME) April 30, 2024

Trump sľubuje masívne deportácie migrantov aj generálnu amnestiu pre ozbrojencov, ktorí 6. januára 2021 vtrhli do Kapitolu. Naznačuje, že vyhodí prokurátorov, ktorí neuposlúchnu jeho príkazy, a aj to, že by mohol stíhať prezidenta Joa Bidena. Popritom sa vyhráža spojencom, že by im v prípade núdze neprišiel na pomoc.

Vybrali sme desať dôležitých bodov z Trumpových rozhovorov týkajúcich sa nielen domácej, ale aj zahraničnej politiky.

1. Amerika na prvom mieste

Trump spomína príhodu s bývalou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou: „Povedal som jej: ‚Angela, koľko chevroletov máte v centre Berlína?’“

Merkelová mu podľa exprezidenta odpovedala, že ani jeden. „Odvetil som, že má pravdu, ale my ich autá berieme, dokonca aj tie relatívne drahé ako volkswageny. Pýtal som sa jej, či je to férové. Povedala, že zrejme nie, ale kým som neprišiel, nikto sa na to neopýtal,“ konštatuje.

Touto príhodou chce ilustrovať, že plánuje pokračovať v politike „Amerika na prvom mieste“, ktorej jadrom sú prísne clá na zahraničný tovar. O Európskej únii hovorí, že je „brutálna“.

V rozhovore sľubuje ďalšie protekcionistické kroky. Dokonca hovorí o desaťpercentných clách na všetky importy a až 60-percentné clách na čínske importy. Exprezident pritom odmieta, že by clá spôsobovali infláciu, hoci mnohí ekonómovia sú proti.

2. Masívne deportácie 

Trump v rozhovore sľubuje najväčšie deportácie migrantov v americkej histórii a avizuje, že proti nim povolá národnú gardu. Nevylučuje ani zapojenie armády.

V tej chvíli mu Eric Cortellessa pripomína, že súčasná americká legislatíva zakazuje, aby vojsko zasiahlo proti civilistom. Trump odpovedá, že migranti „nie sú civilisti“ – hoci v skutočnosti je civilistom každý, kto nepatrí k ozbrojeným silám.

Exprezident neodmieta ani výstavbu nových zadržiavacích táborov pre prisťahovalcov bez dokumentov, čo sa zhoduje s minuloročným zistením denníka New York Times.

„Budem robiť všetko veľmi legálne, rovnako ako som postavil múr. Viete, postavil som úžasný múr, vďaka ktorému sme mali skvelé čísla,“ konštatuje republikánsky kandidát.

Pravdou však je, že Trump svoj sľub postaviť múr na južnej hranici, za ktorý malo zaplatiť Mexiko, vo svojom prvom funkčnom období nedodržal. Ako pripomína časopis Time, jeho vláda bola schopná postaviť na hranici s Mexikom zhruba 720 kilometrov bariér, pričom celá hranica má vyše 3100 kilometrov.

3. Amnestia pre ozbrojencov

Trump dodnes trvá na tom, že v predchádzajúcich prezidentských voľbách vyhral, hoci podľa všetkých dôkazov ich legitímnym víťazom je Joe Biden.

Reportérovi týždenníka Time hovorí, že by sa „necítil dobre“, pokiaľ by musel pracovať s ľuďmi, ktorí sú presvedčení, že v roku 2020 vyhral Biden.

Zároveň tvrdí, že by „jednoznačne“ zvážil amnestiu vyše 800 ľudí, ktorí 6. januára 2021 vnikli do Kapitolu s cieľom zvrhnúť výsledky volieb. Trump o nich hovorí ako o „rukojemníkoch“ a „politických väzňoch“.

Závažným odkazom je, že ani tentoraz nevie garantovať, či v prípade Bidenovho triumfu uzná porážku: „Myslím si, že zvíťazíme. Ale ak nezvíťazíme, potom sa uvidí. Vždy to závisí od férovosti volieb.“

4. Imunita pre Bidena 

Donald Trump čelí štyrom trestným konaniam, pre ktoré jeho kampaň míňa desiatky miliónov dolárov na právne služby. V týchto dňoch sa musí zúčastňovať na pojednávaniach v prípade kauzy s pornoherečkou, ktorej zaplatil za mlčanlivosť, ale nezaevidoval to do kampane. V rozhovore však z neznámeho dôvodu tvrdí, že „vôbec nejde o trestné konanie“.

Exprezident tento rok prehral dva občianskoprávne spory a musel zaplatiť 83 miliónov dolárov novinárke E. Jean Carrollovej za sexuálne zneužitie a ohováranie.

Trump tvrdí, že by ako prezident mal mať imunitu, ktorá by sa podľa neho mala vzťahovať aj na Bidena. Z jeho slov však vyplýva, že sa prezidentovi vyhráža, že ho dá stíhať.

„Uvidíme, aký bude verdikt o imunite. Ak povedia, že prezident nemá imunitu, potom som si istý, že Bidena budú stíhať za mnohé zločiny, pretože spáchal veľa zločinov,“ konštatuje Trump. V skutočnosti nie sú známe žiadne prípady, keď Biden porušil zákon.

Exprezident dokonca nevylučuje, že by vyhodil prokurátora, ktorý by nestíhal niekoho, koho by nariadil. „Záviselo by to od situácie,“ konštatuje.

5. O interrupciách rozhodnú štáty

V otázke interrupcií sa Trump v posledných týždňoch snaží hľadať strednú cestu. Na jednej strane sa hlási k tomu, že vďaka jeho konzervatívnym nomináciám najvyšší súd zrušil verdikt Roe v. Wade, ktorý zaručoval Američankám federálne právo na interrupciu.

Opakovane hovorí, že jeho prioritou bolo, aby o interrupciách rozhodovali štáty. „Na súčasnom nesúrodom systéme, v ktorom je interrupčná politika rozdielna v každom štáte, by sa podľa Trumpa nemalo nič meniť,“ zhŕňa časopis Time.

Inými slovami: podľa Trumpa majú mať ženy v demokratických štátoch právo na interrupciu a v republikánskych štátoch nie.

Zároveň však aj on odmieta najradikálnejšie návrhy niektorých konzervatívcov zo svojej strany – napríklad zákaz interrupcií po šiestom týždni tehotenstva označuje za „príliš tvrdý“.

6. Nedôvera k NATO

Trump síce tvrdí, že Severoatlantická aliancia je „fajn“, ale z jeho slov vyplýva, že jej nedôveruje. „Som presvedčený, že ak by sme čelili útoku, NATO by nám nepomohlo. Mnohé členské krajiny NATO by nám nepomohli,“ vraví.

Spochybňuje tak článok 5, ktorý hovorí, že ak dôjde k ozbrojenému útoku proti jednému alebo viacerým členom, zvyšné štáty ho budú považovať za útok proti všetkým. Paradoxom je, že Aliancia v minulosti aktivovala tento článok iba raz – a to po útokoch z 11. septembra 2001 na Spojené štáty. Urobila to bez toho, že by o to Washington vôbec žiadal.

Novinár Eric Cortellessa exprezidenta konfrontuje s jeho výrokom, že Rusko si môže „pokojne zaútočiť“ na spojencov v NATO. Trump sa od týchto slov nedištancuje. Naopak, tvrdí, že podobné výroky motivujú európske krajiny, aby viac prispievali na svoju obranu.

Lenže, ako pre Denník N dávnejšie vysvetlil generál vo výslužbe Pavel Macko, Trumpove slová v skutočnosti podkopávajú takzvanú „odstrašovaciu schopnosť“ NATO. Otvárajú totiž priestor na špekulácie, či by Spojené štáty bránili Pobaltie, Poľsko, ale napríklad aj Slovensko v prípade ruského útoku.

7. Špekulácie aj o Ukrajine

Trump nevie jednoznačne povedať, či a ako by Spojené štáty pod jeho vedením pomáhali Ukrajine, ktorá sa už tretí rok bráni totálnej ruskej vojne.

Opakuje, že ak by bol prezidentom on, Vladimir Putin by nikdy nezaútočil. Vysvetľuje to tým, že Biden nezvládol rokovania s Ruskom. „Mne by sa to nikdy nestalo a ani sa to nestalo. Putina som dobre poznal,“ konštatuje.

Keď mu novinár pripomína výrok Viktora Orbána, že Trump by už neposlal na Ukrajinu ani cent, exprezident slová maďarského premiéra odmieta. „Nie. Povedal som, že nedám ani cent, pokiaľ podobne nezačne platiť aj Európa,“ pokračuje a tvrdí, že voči Spojeným štátom to „nie je férové“.

Faktom je, že Spojené štáty sú podľa absolútnych čísel jednoznačne najdôležitejším ukrajinským partnerom. Vo vojenskej a humanitárnej oblasti už Kyjivu od začiatku totálnej vojny alokovali zhruba 75 miliárd dolárov.

Lenže z hľadiska pomoci v prepočte na HDP oveľa viac ako Spojené štáty (0,3 %) pomáhajú mnohé európske krajiny vrátane Slovenska (0,6 %). Najväčšími donormi sú podľa dát Kielského inštitútu pre svetové hospodárstvo Estónsko (1,6 %), Dánsko (1,4 %) a Litva (1,2 %).

8. Prepustenie amerického novinára

Trump sľubuje, že by sa zasadil o prepustenie amerického novinára Evana Gershkovicha, ktorého zadržali v Rusku vlani v apríli za „zhromažďovanie tajných informácií“. Zatknutie reportéra Wall Street Journalu odsúdili zahraničné médiá z celého sveta, k výzve na jeho prepustenie sa pridal aj Denník N.

Cortellessa chce od Trumpa vedieť, prečo ešte o Gershkovichovi nehovoril aj on. „Asi preto, lebo som mal na práci priveľa vecí. Musím robiť stovky vecí. Ale zrejme som o ňom povedal veľmi dobré veci, ktoré sa možno nedostali do správ. Myslím si, že je to veľmi statočný mladý muž,“ odpovedá.

Dodáva, že by ako prezident na rozdiel od Bidena dokázal docieliť, aby sa novinár vrátil do Spojených štátov. Nijako pritom nevysvetľuje, ako by sa mu to podarilo.

9. Vyhrážky Južnej Kórei 

Spomedzi amerických partnerov je Trump najtvrdší k Južnej Kórei. Tvrdí, že ako prezident v prvom funkčnom období zvažoval, že by z krajiny stiahol desaťtisíce amerických vojakov. Spojené štáty za ich prítomnosť podľa neho „nedostávajú prakticky nič“.

A to aj napriek tomu, že Južná Kórea pred Trumpovým príchodom uhradila zhruba 90 percent nákladov na výstavbu najväčšej americkej základne v regióne Camp Humphrey.

Trump v rozhovore pre Time vraví, že chce, aby k USA pristupovali Kórejčania „poriadne“. Zároveň spochybňuje, že by prišiel Soulu na pomoc v prípade útoku Severnej Kórey. „Prečo by sme niekoho bránili? Rozprávame sa o veľmi bohatej krajine. Sú veľmi bohatou krajinou a nechcú platiť?“ pýta sa.

Potvrdzuje sa tým, že Trump vníma medzinárodné vzťahy transakčne – dlhodobo vytvára spojenectvá na základe osobných dohôd s lídrami a obchodu namiesto dohôd postavených na hodnotách a zmluvách.

Aj portál The Diplomat si pritom všíma, že juhokórejskí diplomati sú z možného Trumpovho návratu mimoriadne nervózni.

10. Kritika Netanjahua

Trump opakuje, že bol najviac proizraelským prezidentom v novodobých dejinách. Pripomína, že Spojené štáty za jeho vlády uznali Jeruzalem za hlavné mesto namiesto Tel Avivu, čím podľa mnohých porušili medzinárodné právo.

Republikánsky kandidát je zároveň kritický k premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi. Vyčíta mu, že sa zo strachu nepridal k americkému atentátu na iránskeho generála Kásima Sulejmáního spred štyroch rokov.

Zároveň podľa neho nesie Netanjahu zodpovednosť za bezpečnostné zlyhanie zo 7. októbra 2023, keď v dôsledku útokov teroristického hnutia Hamas zomrelo vyše 1100 ľudí.

Trump otvorene neodsudzuje izraelskú inváziu v Pásme Gazy, ktorá si podľa miestnych úradov vyžiadala vyše 30-tisíc obetí a uvrhla palestínske územie na pokraj hladomoru. Lenže dodáva, že Izraelčania podľa neho nezvládli „vzťahy s verejnosťou“ – podľa neho by nemali zverejňovať toľko fotografií zničených budov na palestínskom území.