Učitelia: V školách je na vysvetlenie hrozby fašizmu a extrémizmu málo času

„Zlyhala aj škola, ale zlyhali aj rodičia a spoločnosť. Je to dlhodobý problém,“ hovorí učiteľ dejepisu na Spojenej škole Novohradská v Bratislave Tomáš Slezák. Školstvo je dlhodobo podfinancované a je v zlom stave.

Práve od prvovoličov vo veku od 18 do 21 rokov dostala podľa exit pollu TV Markíza až 23 percent hlasov strana Mariana Kotlebu. Hoci ho nevolili len mladí ľudia, so zvyšujúcim sa vekom voličov podpora jeho extrémistickej strany klesala.

Mnohí za tým vidia zlyhanie školstva a učiteľov. Niektorí učitelia podľa Slezáka už mohli rezignovať na to, aby študentom okrem predpisovaného učiva povedali niečo viac a vychovávali ich v politickom a občianskom duchu.

Zlyhali hlavne strany

Aktivista a učiteľ dejepisu Juraj Smatana však neviní z úspechu Kotlebovej strany vo voľbách prioritne učiteľov. „Hlavný dôvod je, že zlyhali tradičné politické strany, ktoré dlhodobo nedokážu riešiť problémy, na ktoré poukazuje Kotleba,“ hovorí.

Kotleba sa práve takýmto problémom venuje – síce na ne nenavrhuje riešenia, ale hovorí o nich. „Chodil do regiónov a hoci im neponúkal riešenia, bol s nimi v osobnom kontakte. To iné strany systematicky nerobia,“ vysvetľuje, prečo podľa neho uspel vo voľbách.

To, že uspel najmä u mladých ľudí, pripisuje tomu, že  mladí voliči sú politicky nevzdelaní a nezorientovaní, pričom za tým treba vidieť kombináciu rodinného vplyvu, školského systému, masmédií a neexistujúceho slovenského filmu. „Nie je tu systematická príprava v kritickom myslení ani občianska príprava,“ dodáva.

Kotlebu by mohli podľa Smatanu vytlačiť občianske proeurópske a protikorupčné strany, tie by však museli pracovať aj v regiónoch. Ak by boli predčasné voľby, mohol by získať ešte väčšiu podporu.

„Najväčšia mrzutosť vyplývajúca z prítomnosti extrémistov v parlamente je relativizácia, teda to, že zrazu nám aj SNS pripadá ako prijateľné riešenie,“ hovorí Smatana.

Nesmieme preto diskusiu minimalizovať na Kotlebu. Máme tu podľa neho strany, ktoré majú zabudovaný vplyv oligarchov a korupciu vo svojej štruktúre.

„A keď sa hlavným problémom stane izolovaný, síce pomerne tupý, ale pracovitý politik z Banskej Bystrice, tak zrazu už nebudeme vidieť rozdiel medzi stranami, ktoré tunelujú eurofondy a netunelujú eurofondy, a budeme riešiť Kotlebu. Kotleba nie je problém, Kotleba je výsledok neriešenia systémových problémov,“ dodal.

Čo je arizácia, nevedia

To, že mladí ľudia dnes veľa nevedia o slovenskom vojnovom štáte a holokauste, ukazuje aj výskum, ktorý robili v roku 2013 Fedor Blaščák, Oľga Gyárfášová, Ján Hlavinka a Monika Vrzgulová. Na otázku „Čo znamená slovo arizácia?“ vo výskume odpovedalo 78,3 percenta ľudí vo veku od 15 do 17 rokov „neviem“. Vo vekovej kategórii 18 až 24 rokov klesla pri tejto otázke odpoveď „neviem“ na 66,7 percenta.

Vyše polovica mladých v týchto dvoch vekových kategóriách pritom odpovedala „neviem“ aj na otázky, kto boli kľúčoví predstavitelia vojnového slovenského štátu, či koľko židov z jeho vtedajšieho územia deportovali do koncentračných táborov.

„Osobitne zarážajúca je miera neznalosti u najmladších vekových kategórií – nadpolovičné podiely v skupine 18- až 24-ročných naznačujú, že o slovenskom štáte sa učí málo a zle. Kladie sa malý dôraz na fakt, že tento štátny útvar bol totalitným režimom a ten ubližoval (nielen) židovskej minorite,“ napísali vo výskume autori.

Všetko sa nestihne

Otázkou podľa Smatanu je, čo spoločnosť, školský systém, ale aj masmédiá urobili pre to, aby mladá generácia bola zorientovaná a nepodliehala históriou vyvráteným katastrofálnym riešeniam. „Kotleba používa rasistickú a xenofóbnu rétoriku, ktorá ukázala svoje krvavé plody v polovici dvadsiateho storočia. Ale čo generácia, ktorá nemá túto historickú skúsenosť? Odkiaľ ju mala získať? Humanitné predmety máme zredukované na školách na minimum.“

A keďže je málo času a priestoru v škole, ostáva to na rodine, filmoch a masmédiách. Tam sa však politická diskusia zredukovala do hádok a turnajových polemík v televízii, kde cieľom diskutujúcich nie je niečo ponúknuť a vysvetliť, ale poraziť súpera čo najúdernejším heslom a v čo najkratšom čase. Mladí sú potom znechutení  a je pre nich príťažlivé voliť čokoľvek, čo je rebelské.

„Neviem o žiadnom dejepisárovi či učiteľovi náuky o spoločnosti, ktorý by tieto témy podceňoval. Ale nepoznám ani nikoho, kto má na ne dosť času,“ hovorí Smatana.

„Ak je tak málo času a vy máte prejsť dejiny od praveku po 20. storočie, tak sa to nestíha, alebo sa to stíha, ale je to povrchné,“ pridáva sa učiteľ dejepisu Slezák.

Nie je podľa neho správne povedať, že učitelia môžu za Kotlebov úspech vo voľbách. No priznáva, že školy by sa mali viac zaoberať dejinami 20. storočia a škola by mala zásadne vysvetľovať nebezpečenstvo nacizmu, fašizmu alebo akéhokoľvek politického extrémizmu.

Jeho študenti však Kotlebu nevolili a negatívne hodnotili aj to, že sa dostal do parlamentu. Inak ako na bratislavskom gymnáziu to však môže vyzerať v regiónoch, kde sa dlhodobo neriešia problémy tamojších ľudí.

„Kotleba ponúka zdanlivo veľmi ľahké, rýchle a radikálne riešenia, no keby sa hlbšie zamysleli, zistili by, že nie sú funkčné a môžu v tejto chvíli spôsobiť ešte viac problémov,“ hovorí Slezák.

Učiť treba zážitkovo

Smatana hovorí, že je v rukách osvietených učiteľov, aby si pripravili materiály, ktoré by sa s týmito témami k žiakom prihovárali v dnešnom jazyku. „Nemôžete len púšťať filmy o holokauste, ak tam nie je aj živá linka do súčasnosti. Lebo koncentráky odsúdi každý, ale veď Kotleba nehovorí, že by ich chcel vybudovať. Ide o hlbšie pochopenie toho, čo nacizmus je,“ hovorí.

Vymedzený čas, ktorý na to učitelia v škole majú, je podľa neho nedostatočný – dejepis má zväčša jednu či dve hodiny týždenne a v rámci náuky o spoločnosti sa preberá aj ekonomika, politológia, psychológia, sociológia, filozofia a právo.

„To je, ako keby ste mali predmet prírodné vedy, zahŕňal by matiku, fyziku, geografiu, biológiu a chémiu a vyučoval by sa dve hodiny týždenne. V akom stave by sme mali vyučovanie prírodovedných predmetov?“ pýta sa Smatana.

Dnes podľa neho školstvo vychováva demokratického občana len v základných veciach. „Videl som, ako to robia v Rakúsku či v Spojených štátoch. V USA už v škôlke učia deti o ústavných právach človeka formou maľovanky, kým u nás doteraz nemáme projekty, kde by sa všetci stredoškoláci zážitkovo učili o demokracii,“ dodal.

„Obviňovať len učiteľov je nespravodlivé, je to skôr otázka celej spoločnosti,“ hovorí učiteľ umenia Vladimír Crmoman, ktorý pred voľbami viedol štrajkujúcich učiteľov, no k výsledkom volieb sa vyjadrovať nechcel. Štrajk zatiaľ ustal, hoci učitelia základných, stredných aj vysokých škôl sú naďalej v pohotovosti. Tento týždeň by sa však mali konať skôr regionálne akcie.