Denník N

Varovaním pre Fica mali byť už prezidentské voľby (grafy krúžkov a hlasov)

Robert Fico si v Smere napriek prepadu hlasov udržiava jasnú pozíciu jednotky.

Smer tvrdí, že Robert Fico musí byť ich kandidátom na premiéra z dvoch dôvodov – lebo je predsedom strany, ktorá získala najviac hlasov, a preto, že on osobne získal najviac preferenčných krúžkov.

Obidve tvrdenia sú, samozrejme, pravdivé, napriek tomu sa oplatí bližšie sa pozrieť na to, ako sa vyvíjali výsledky strany aj jej predsedu a čo sa z nich dá vyčítať:

Počet hlasov pre Smer od jeho vzniku

1. Smer má najhorší výsledok za posledných desať rokov

Strana doteraz kandidovala v piatich parlamentných voľbách. Tie prvé v roku 2002 boli pre ňu skôr rozbehové, získali vtedy 13 percent a celkovo najslabší výsledok. Na druhý pokus však už dosiahli 29 percent, čiže z hľadiska podielu viac ako dnes. Môžu sa utešovať tým, že teraz dostali viac hlasov (737-tisíc oproti vtedajším 671-tisíc), ale nič to nemení na tom, že pre stranu je to katastrofa.

Potvrdilo sa tak to, čo všetci hovorili už pred štyrmi rokmi, len potom sa celé volebné obdobie zdalo, že to neplatí, lebo sa to neukázalo v žiadnom prieskume – že samostatné vládnutie bez koaličného partnera stranu dobehne, lebo všetko padá na jej hlavu.

Počty krúžkov Roberta Fica v parlamentných voľbách

2. Ficova pozícia v strane sa nemení

Bez ohľadu na výsledok Smeru má predseda strany veľmi stabilný výsledok v krúžkovaní – vždy dostane krúžok od 64 až 68 percent voličov Smeru. Výnimkou sú len voľby v roku 2002, keď to bolo 56 percent, ale tieto čísla ťažko porovnávať, pretože váha a obľúbenosť krúžkovania narástli až po roku 2006 zavedením nových volebných pravidiel.

Na osobné výsledky zo soboty sa Fico preto môže pozrieť dvoma spôsobmi – buď sa môže tešiť, že mu dalo krúžok až 68,11 percent voličov Smeru, čo je jeho osobný rekord. Alebo môže smútiť, že tých krúžkov bolo len 502-tisíc, čo je najmenej od roku 2006.

Podiel krúžkov Fica v rámci Smeru

3. Predseda si drží náskok

Od roku 2006 skončil v krúžkovaní vždy druhý Robert Kaliňák. A rozdiel medzi ním a jeho šéfom sa nijako zásadne nemení – vždy je to okolo 20 percent.

Teraz je to síce historicky najmenej (19,7 percenta), ale na revolúciu v strane, ako keď v roku 2012 Lucia Žitňanská preskočila Mikuláša Dzurindu a Daniel Lipšic prekrúžkoval Jána Figeľa, to zďaleka nevyzerá. V Smere naďalej všetko stojí a padá na osobnej popularite Fica.

Krúžky pre Roberta Fica a Roberta Kaliňáka

4. Prezidentské voľby ako veštba

Výsledky Smeru zo soboty sa nápadne podobajú na Ficove výsledky z prvého kola prezidentských volieb – v oboch prípadoch to bolo 28 percent. V roku 2014 v druhom kole jeho podiel, samozrejme, stúpol, ale absolútny počet jeho hlasov (893-tisíc) aj tak nebol úplne vzdialený tomu, čo získala teraz strana (737-tisíc), a podobal sa napríklad na výsledok Smeru z roku 2010 (880-tisíc). Možno teda neplatí, že Fico prepadol v prezidentských voľbách, lebo jeho voliči ho naďalej chceli vidieť ako premiéra. Možno ich skrátka už vtedy nebolo dosť.

Zisky Smeru/Roberta Fica vo voľbách (v %)

 

Zhrnuté:

Smer, samozrejme, musí byť z volebných výsledkov zúfalý. Stále však ostáva stranou jedného muža, ktorého pozícia medzi jej voličmi nie je nijako ohrozená ani spochybnená, čiže ak má niekto legitimitu byť premiérom, je to on.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie