Môže ficizmus prerásť do vlastizrady?

Autor je sociálny antropológ

Vzťah k Maďarom bol formatívny pre identitu Slovákov v Československu i pred ním. Okrem vojnových čias zaznamenal nový život najmä v deväťdesiatych rokoch. Politická garnitúra pod vedením Vladimíra Mečiara na hungarofóbii (a antičeskom sentimente) vystavala zmysel novozaloženej Slovenskej republiky. Na nič viac popri rozkradnutí štátu v privatizácii ani morálne a intelektuálne nemala.

Na historickú hungarofóbiu úspešne nadviazal Robert Fico, ktorý zdedil najväčšiu časť voličskej bázy Vladimíra Mečiara. Podobne ako on sa počas dvadsiatich rokov pri moci nezmohol na žiadny pozitívny program pre krajinu. Po pokusoch o tretiu cestu a sociálnu demokraciu končí ficizmus vládou krajnej pravice, teda v starom, fašizoidnom národovectve Slovenska.

V silnejšom prebraní organického antiosvietenského konceptu Slovákov – zatiaľ hlavne v rovine rétoriky proti pokrokárom, menšinám, Bruselu, utečencom, ale spomeňme aj Ficovo antivaxerstvo a nenávisť k umelcom a umelkyniam – tkvie aj odpoveď na otázku, prečo dnešný krajne pravicový Fico otupil hungarofóbny osteň slovenskej nacionalistickej politiky.

Na prvý pohľad ide o starouhorský súzvuk lídrov pod egidou svätoštefanskej koruny v duchu niekdajších želaní kaviarenských liberálov, ktorí národné animozity kritizovali v mene spoločnej tolerantnej minulosti a budúcnosti. Zásadne iný je však dnešný obsah i forma súznenia dvojice postuhorských extrémistov. V nezamýšľanej logike etnonárodného porozumenia – respektíve v nevedomosti o jeho potenciáli vybuchnúť – je totiž najväčšia hrozba pre slobodné Slovensko a strednú Európu.

Hranice, útoky, kolaborácie

Nechajme bokom geopolitickú popletenosť regentov dunajského bazéna, ktorú ohlúpnutým voličom predávajú ako kombo štátnického ostroumu a sedliackej chytráckosti. Táto popletenosť isto má osobitný vlastizradný potenciál. Predsa len, z úst národovcov, o ktorých sme od čias mečiarizmu zabudli uvažovať, že v slovenskom kontexte znamenajú takmer vždy cynických etnopodnikateľov alebo všetkého schopných patetických hlupákov, môže nevedomosť pôsobiť aj ako zlý vtip.

Nejde tu ani o ekonomickú vlastizradu, že bieda Ficovej vlády krajnej pravice v otázkach systematického budovania štátu, ničenia budúcich dôchodkov a pestovania zaostávania sa nebies dotýka. Nech nám Ficov Alweg, košická diaľnica do roku 2010 na pozadí s francúzskymi haciendami oligarchov, svedčí ako budovateľský počin storočia! Pozrime sa len na logiku nacionalizmu, ktorou regenti už hodnú chvíľu znečisťujú vody Dunaja aj Tisy.

Usporiadanie po prvej svetovej vojne v časti modernej maďarskej politiky už vyše sto rokov produkuje vášne a zášť. V ostatnom desaťročí sa trianonský komplex pretavil do širšej nostalgie a podmanivosti starouhorskej legendy. Premiér Viktor Orbán napríklad v rumunskom Baile Tusnad (maď. Tusványos) v lete 2023 označil územia susedných krajín ako „odtrhnuté“ od anyaországu, teda od (maďarskej) materskej krajiny. Vychádza z mylného predpokladu, že existuje čosi ako kontinuita štátnosti bez ohľadu na zmeny režimov.

Na samite premiérov vyšehradských krajín 24. novembra 2022 v Košiciach slovenský premiér Eduard Heger daroval svojmu maďarskému partnerovi Viktorovi Orbánovi šál s nápisom Slovakia. „Všimol som si, že Viktor Orbán má starý šál, preto som mu dnes daroval nový,“ dôvodil Heger. Viktor Orbán sa predtým na futbalovom zápase maďarskej reprezentácie objavil so šálom, na ktorom bola mapa historického Uhorska. Teda aj s územiami, ktoré dnes patria iným štátom vrátane Slovenska.

Na Orbána kriticky reagovali Rumunsko, Chorvátsko a Ukrajina, aj slovenský či český minister zahraničia. Tomu slovenskému jeho principiálny postoj neskôr medzi orbánistickými občanmi Slovenska, podplatenými kosačkami a nátermi kostolov za peniaze ukradnuté nemeckým daňovníkom, uškodil v prezidentských voľbách. Nezdá sa, že by na strane ficovskej myšlienkovo vyprázdnenej elity zazneli výhrady voči takýmto orbánovským „vtipom“. Ani Andrej Danko, milovník Zlatej hordy a nepriateľov starých Slovákov, neprejavil nevôľu.

Pritom ešte pred pätnástimi rokmi, počas prvej vlády Roberta Fica, bolo všetko inak. Maďarský prezident László Sólyom sa v roku 2009 chcel zúčastniť na slávnostnom odhalení sochy sv. Štefana v Komárne. „Je to akýsi pokus oslavovať maďarskú štátnosť na suverénnom území SR,“ povedal vtedy premiér Robert Fico. „Ak prezident Maďarskej republiky napriek diplomatickej nóte absolvuje dnes návštevu Komárna, hrubo porušuje medzinárodné právo, zákony SR a suverenitu SR,“ zdôraznil.

Oveľa závažnejšie v slovensko-maďarských vzťahoch bolo napadnutie študentky Hedvigy Malinovej v auguste 2006. Fotografie zbitej študentky vtedy nepríjemne svedčili proti rozhodnutiu polície, ktorá zastavila vyšetrovanie, keďže si študentka údajne celý incident vymyslela. Je jedno, či išlo o provokáciu tajných služieb alebo naozaj študentku napadli násilníci. Problém je v tom, ako Ficov minister vnútra Kaliňák i sám Fico zahrali obzvlášť opovrhnutiahodný duet na účet slovensko-maďarského spolužitia.

O osemnásť rokov neskôr v predvolebnej kampani v roku 2023 už orbánovský a ficovský politický cirkus preukazoval vzájomnú úctu a podporu. Orbánovi poradcovia spolupracovali na kampani Hlasu i Smeru. Maďarské propagandistické médiá sa zapojili do kampane, podporujúc Smer a v prezidentských voľbách zase Ficovho kandidáta (jeho taliansky znejúce meno je rovnako nepodstatné ako v prípade bezvýznamných Orbánových prezidentov a prezidentiek). Fico za odplatu podporuje Orbána.

Krátko po vymenovaní za premiéra v roku 2023 sa neďaleko nábrežia Dunaja na Námestí Ľudovíta Košúta, ktoré susedí s budovou maďarského parlamentu, konal veľkolepý privítací ceremoniál pri príležitosti oficiálnej návštevy premiéra Fica v Budapešti. Husári v dobových uniformách na čiernych a bielych koňoch, nastúpená čestná jednotka a vojenská hudba, vlajky Slovenska a Maďarska viali na ikonickej budove parlamentu.

Kľúčová otázka stojí, prečo sa Fico po desaťročiach hungarofóbie zrazu bratá s Orbánom. Prečo už nestraší odtrhnutím území pri netransparentnom financovaní spolkov maďarskojazyčných spoluobčanov či nákupoch nehnuteľností maďarskou vládou na Slovensku? Prečo mu neprekáža zasahovanie cudzích štátov do demokratického volebného procesu? 

Fico ako vlastizradca?

V prvom rade sa zmenili medzinárodnopolitické súvislosti. Ruská agresia proti Ukrajine zmenila princíp nemennosti hraníc silou. Členstvo v medzinárodných organizáciách, najmä v EÚ a NATO, samozrejme naďalej komplikuje vojenské riešenie konfliktov medzi susedmi. Je tu však širší kontext spochybňovania princípu nenásilných riešení v podobe hybridnej vojny. Bojujú v nej revizionistické mocnosti ako Rusko i revizionistické štáty ako Maďarsko či Srbsko. Čo medzi feudálnymi revizionistami robí Fico, ktorého geopoliticky dopletení voliči dostali na čelo víťazného republikánskeho projektu strednej Európy, nedávno nazvaného Slovenská republika?

Jedno z vysvetlení je, že aj v prípade Slovenska sa odohráva súperenie o podobu historického príbehu. Napriek rétorike geopolitického analfabetizmu a poddanstva, ktorú si zbabelý Fico osvojil proti logike slovenského záujmu a pokrokárskej povahe republiky, ide o podobné organické mobilizovanie národa, aké vykonávajú iní reakcionárski lídri. Vlastizradné je takéto uvažovanie na Slovensku hlavne preto, že na rozdiel od susedov – s výnimkou Ukrajiny – Slovenská republika nie je etnickým slovenským projektom.

Usporiadanie vzťahov s Maďarmi je zároveň otázkou slovenskej aj európskej bezpečnosti. Nehovoriac o tom, že tieto vzťahy môžu zohrať kľúčovú rolu pri demokratizácii postorbánovskeho Maďarska, ak Ficova vláda krajnej pravice Orbána medzitým radikalizmom nepredbehne. V každom prípade, iba občiansky princíp dokáže ponúknuť Slovensku relevantnú budúcnosť.

Slováci získali – vďaka Amerike, legionárom a Trianonu – územia ďaleko za etnickými hranicami svojej národnej komunity. Ak bude platiť logika porozumenia medzi etnonárodmi Slovákov a Maďarov, slovenský projekt stratí na maďarské pohraničie nárok. Slovenská republika totiž môže existovať pre Maďarov na juhu krajiny len vtedy, ak nebude štátom iba pre Slovákov.

Možné je však aj to, že Fico si už viac nemyslí, že Slováci majú na juh krajiny nárok. Veď im ho dobyli hlavne Česi, vymohli a zaplatili americkí rodáci a garantovali západné mocnosti. No aj kremeľský gosudar, pod ktorého krvavými čižmami a smradom zo spálenej kože slovenskí národovci padajú do prachu, rozumie viac orbánovským komplexom ako čírej slovenskej naivite o jednote Slovanov. Mimochodom, ospravedlní sa teraz Fico aspoň Hedvige Malinovej? Alebo prezidentovi Sólyomovi in memoriam, ktorého kedysi hanebne hnal za Dunaj z komárňanského mosta?

Ficovo počínanie už dlhšie pripomína legendu o Vojtechovi Tukovi, premiérovi vojnového slovenského štátu, ktorý odvisol na šibenici pre vlastizradu. Údajne sa po viedenskej arbitráži, ktorá po Mníchove odrezala južné hranice Slovenska, vyjadril: „Pán Boh dal, pán Boh vzal!“ Možno sa tento boží zámer zjavil komulíkovi Ficovi vo Vinosadoch, v Tukovom kaštieli v blahej pamäti, aktuálnom majetku smeráckych oligarchov, kam sa utiahol po vražde novinára a jeho snúbenice.