Denník N

Takto vyzerá extrémna pravica v Európe, Kotleba patrí medzi najradikálnejších (mapa)

Grécky Zlatý úsvit útočil na migrantov aj fyzicky, Jobbik mal zasa svoju Maďarskú gardu.

Kotlebova strana nie je zďaleka jediná extrémna pravica v parlamente v európskom štáte. Je však jedna z najradikálnejších – spolu s maďarským Jobbikom a gréckym Zlatým úsvitom, ktorí majú blízko k fašistom.

Akademici však termín fašizmus používajú opatrne, pretože je vágny; skôr hovoria o pravicovom extrémizme. „Ktorá strana je pravicovo extrémistická, záleží na krajine – čo je u nás konformné, môže sa v Nemecku či Rakúsku už považovať za extrémne,“ hovorí politológ a expert na výskum politických strán Radoslav Štefančík.

Napríklad v Holandsku homosexuáli extrémistom na rozdiel do Slovenska neprekážajú – zavraždený Pim Fortuyn považovaný za pravicového extrémistu bol homosexuál.

Extrémistické pravicové strany podľa neho spája niekoľko bodov. „Vyzdvihol by som odpor voči existujúcemu ústavnému poriadku, rovnako rasizmus: príslušníkov vlastnej rasy nadhodnocujú a mnohé iné skupiny – etnické či náboženské – diskriminujú. U Kotlebu sú to najmä Rómovia, imigranti a homosexuáli,“ hovorí Štefančík.

„Sú tiež proti pluralite, štát vidia autoritatívne, sú proti multikulturalizmu, majú odpor voči Európskej únii (mnohí sú za odchod),“ dodáva.

Skúsili sme spísať extrémne pravicové strany v parlamentoch európskych krajín. Miera extrémizmu sa medzi nimi líši, u niektorých je to na diskusiu.

fasisti-europa-web

Grécko – Zlatý úsvit

Zlatý úsvit je zrejme najradikálnejšia extrémne pravicová strana v parlamente v európskom štáte. Analytici sa ich neboja označiť termínom neonacistická či fašistická, hoci, pochopiteľne, oni toto označenie odmietajú.

Ich líder sa v minulosti obdivne vyjadroval k Hitlerovi. Zdravia sa zdvihnutím ruky, lídra oslovujú vodca. Proti imigrantom broja nielen rečami, ale na nich aj útočia, najčastejšie na mopedoch.

Do gréckeho parlamentu sa dostali vďaka ekonomickej kríze či vysokému počtu imigrantov v krajine už v roku 2012, odvtedy si v ďalších troch voľbách udržali podporu cca 7 percent a sú treťou najsilnejšou stranou. Momentálne sa v Grécku s predstaviteľmi strany (a teda poslancami) vedie súdny proces. Po vražde antifašistického rappera v roku 2013 obžalovali celú stranu, že je zločinecká organizácia.

Maďarsko – Jobbik

V našom regióne je medzi extrémnou pravicou najviditeľnejšia maďarská strana Jobbik, ktorej politici často otvorene dávajú najavo rasistické názory (proti Rómom) alebo antisemitské postoje. V maďarskom parlamente sú treťou najsilnejšou stranou, medzi mladými voličmi sú jednotkou. V minulosti napríklad založili Maďarské gardy, ktoré boli neskôr súdom zakázané.

Bývalý maďarský premiér Ferenc Gyurcsány ich opisoval ako neonacistickú skupinu. Uniformy ich gardy pripomínali maďarské Šípové kríže, ktoré sa počas druhej svetovej vojny podieľali na vyvražďovaní Židov. Podľa aktuálnych prieskumov sú hneď za nacionalistickou stranou Fidesz premiéra Viktora Orbána.

Maďarské médiá už dlhšie špekulujú o ich financovaní z Moskvy, kam ich šéf Gábor Vona chodieva často. V poslednej dobe sa snažia tváriť ako umiernená strana, čím si zvýšili popularitu. Podľa maďarského experta na extrémizmus Petra Kréka je to však len zmena parfumu – stále sú rovnako nebezpeční.

Prísaha členov Maďarskej gardy v roku 2009. Foto - tasr/ap
Prísaha členov Maďarskej gardy v roku 2009. Foto – TASR/AP

Bulharsko – Ataka

Imigrantov volajú teroristi a masoví vrahovia, hovoria, že Turecko sa znova snaží ovládnuť Bulharsko. Ich zakladateľ a líder Vloden Siderov hovorí o celosvetovom sprisahaní židov a slobodomurárov.

Strana Ataka (v preklade útok) je v bulharskej politike od roku 2005, v posledných voľbách však jej podpora klesla. Popri nacionalistickej rétorike („Bulharsko Bulharom“) sú však aj ekonomicky krajne ľavicoví – chceli by znárodňovať či radikálne zvýšiť minimálnu mzdu. Chcú, aby Bulharsko vystúpilo z NATO.

Francúzsko – Národný front

Krajne pravicová strana Národný front patrí v súčasnosti medzi najpopulárnejšie strany vo Francúzsku. Jej líderka Marine Le Penová bude budúci rok kandidovať v prezidentských voľbách a podľa prieskumov sa pohodlne dostane do druhého kola. Le Penová po svojom zvolení sľubuje odchod krajiny z NATO aj EÚ, znárodnenie francúzskych firiem a tiež obmedzenie zahraničných investorov.

„Všetci v Národnom fronte sú za koniec eura a monetárnu suverenitu,“ povedal cez víkend podľa AFP člen strany a dvojka na kandidátke Florian Philippot. „Ak budeme mať moc, je isté, že maximálne do šiestich mesiacov bude mať Francúzsko svoju národnú menu.“

Táto vyhranená rétorika sa zatiaľ Národnému frontu vypláca a strana má medzi Francúzmi najväčšiu podporu. Pomohla jej najmä utečenecká kríza a minuloročné teroristické útoky, po ktorých Le Penová vyzývala na zatvorenie francúzskych hraníc. Krajne pravicová líderka je veľkou zástankyňou lepších vzťahov s Ruskom, pričom úver na kampaň vo výške 9,4 milióna eur získala práve od ruskej banky. Le Penová tiež podporuje ruskú politiku na Ukrajine a na Blízkom východe.

Národný front založil na začiatku 70. rokov otec súčasnej líderky a bývalý šéf strany Jean-Marie Le Pen. Toho v súčasnosti súdia za jeho výroky z apríla 2015, že plynové komory sú iba „detailom“ z obdobia druhej svetovej vojny. Strana má momentálne viac ako 85-tisíc členov, čo je dvakrát viac ako pred štyrmi rokmi.

Taliansko – Liga Severu

Ako napovedá jej názov, ide o regionálnu stranu, ktorá sa snaží urobiť z Talianska federáciu a dať regiónom väčšiu autonómiu. Dlhodobo sa profiluje ako silne protiimigrantská strana. Najviac sa jej darí v regióne Veneto, kde získala v posledných voľbách najviac hlasov.

Uspela však aj v Emilii-Romagne a Toskánsku. Jej starosta v meste Verona zaviedol napríklad zákaz nových etnických reštaurácii, aby sa zachovala „tradícia typickej kultúry regiónu“. V praxi ide najmä o kebaby.

„To je islamský súd, nie taliansky, je to spojenec nelegálnej migrácie,“ komentoval nedávno šéf Ligy Matteo Salvini, keď taliansky najvyšší súd zrušil regionálny zákon z Lombardie, ktorý zakazoval stavanie mešít. Jej bývalý šéf Umberto Bossi sa zase preslávil výrokom, že na lode s migrantmi by sa malo strieľať.

Švédsko – Švédski demokrati

Blízko k neonacizmu mali vo svojich začiatkoch v 80. rokoch krajne pravicoví Švédski demokrati. V rebríčkoch popularity im v posledných mesiacoch pomáha nával utečencov. Ten je v Švédsku po Nemecku najväčší, na počet obyvateľov rekordný.

Akceptovanejšou stranou sa stali potom, čo prestali nosiť nacistickú symboliku na oblečení a prestali sa hlásiť k ideológii nadradenosti bielej rasy. V prieskumoch už mali vyše 25 percent, predbehli by sociálnych demokratov či stredových Umiernených. Islam považujú za najväčšiu hrozbu od druhej svetovej vojny.

Dánsko – Dánska ľudová strana

Minulý rok v júnových voľbách skončila táto protiimigratnská strana na druhom mieste s 21 percentami a ich nárast vplyvu sa už naplno prejavil aj v dánskej politike. Sú jednou zo strán, s ktorými musí dánsky konzervatívno-liberálny premiér Lars Løkke Rasmussen spolupracovať. Radšej však pôsobia zvonku a nie ako oficiálny člen vlády. Keby sa stali pevnou súčasťou vlády, mohli by stratiť popularitu.

Hrajú na to, že idú proti systému – či už doma, alebo proti inštitúciám v Bruseli. Boli to oni, kto v libanonských médiách zverejnil inzeráty varujúce utečencov pred tým, aké ťažké časy by ich čakali v Dánsku. Ich hlavnou témou je obmedzovanie azylového práva. Presadili tiež, že utečencom sa konfiškuje cenný majetok.

Fínsko – Strana Fínov

Strana Fínov sa donedávna volala Praví Fíni. Rovnako aj oni sa stali po minuloročných parlamentných voľbách druhou najsilnejšou stranou so 17,7 percentami a prvý raz po dvadsiatich rokoch sa stali súčasťou vládnej koalície. Majú napríklad ministra zahraničných vecí, vicepremiéra aj ministra obrany.

Ekonomicky sú naľavo, zastávajú konzervatívne hodnoty a pretláčajú etnický nacionalizmus. Strana sa snaží tváriť ako centristická, väčšinou dostáva nálepku nacionalisticky populistická. Fínska prezidentka Tarja Halonenová voličov strany označila za rasistov, čo strana odmietla. Jeden z jej členov si do parlamentu pozval ultrapravicového aktivistu, ktorý na jeho pôde hajloval. Strana potom poslanca vylúčila zo svojich radov. Odmietli tiež ísť na bál ku Dňu nezávislosti, pretože na ňom nechceli vidieť páry rovnakého pohlavia.

Nórsko – Pokroková strana

Pokroková strana je tretia najsilnejšia v Nórsku a súčasťou vládnej koalície; v zahraničí ju považujú za krajne pravicovú, nie tak celkom v Nórsku. Patrí do toho istého klubu ako Národný front Marine Le Penovej či holandská Strana slobody Geerta Wildersa a rakúska Strana slobodných. Bojuje proti imigrácii a islamu.

Dlhoročným členom strany bol terorista Anders Breivik, ktorý na tábore sociálnodemokratickej mládeže na ostrove Utoya a pomocou bombového útoku v Osle zavraždil 77 ľudí. Podľa autorky knihy o ňom Åsne Seierstadovej sa Nórsko z masakra stále nespamätalo. „Zametáme to pod koberec,“ povedala nedávno podľa Guardianu.

Švajčiarsko – Švajčiarska ľudová strana

Švajčiarskej ľudovej strane (SVP) sa od jej založenia v 70. rokoch nikdy nedarilo tak ako teraz. V parlamentných voľbách na jeseň 2015 získala takmer tretinu voličských hlasov. K víťazstvu jej pomohlo najmä strašenie utečencami, hoci krajina nemá problém s vysokým počtom utečencov v krajine. Predseda antiimigrantskej strany SVP Toni Brunner však pred voľbami neustále opakoval, že „Švajčiarsko čelí vážnej utečeneckej kríze“.

Švajčiarska ľudová strana odmieta pokusy o zbližovanie sa s EÚ rovnako ako kvóty na prerozdeľovanie utečencov. SVP už v minulosti iniciovala niekoľko referend vychádzajúcich z jej negatívneho postoja k prisťahovalcom, islamu či tomu, čo označujú za zneužívanie sociálneho systému cudzincami. V jednej kampani pred referendom v roku 2014 o deportácii ľudí so záznamom v registri trestov použila SVP rasistický plagát odkazujúci na cudzincov v krajine. Na trojfarebnom plagáte biela ovečka vykopne čiernu z červenej pastvy s bielym švajčiarskym krížom. Viac ako pätinu obyvateľstva Švajčiarska tvoria cudzinci, ktorí žijú v krajine niekoľko rokov, no nemajú švajčiarske občianstvo.

Rakúsko – Slobodná strana Rakúska

V októbrových voľbách vo Viedni získala radikálne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) rekordný počet hlasov. FPÖ je tiež treťou najsilnejšou stranou v krajine, volia ju najmä mladí ľudia a ľudia nespokojní s prisťahovalectvom a EÚ.

V roku 1986 sa do jej čela dostal Jörg Haider, ktorý stranu postupne transformoval na nacionalistickú. Netajil sa tiež sympatiami k nacistickému Nemecku či odporom k imigrantom.

V roku 2005 líderstvo po Haiderovi prevzal Heinz-Christian Strache. Ten je momentálne populárnejší ako súčasný kancelár Werner Faymann. Nárast podpory strana zaznamenala najmä vďaka utečeneckej kríze v Európe, keď Strache volal po vybudovaní plota na hraniciach Rakúska, aby tak zabránil vstupu migrantov do krajiny. Za posledných desať rokov podpora Slobodnej strany Rakúska vzrástla o viac ako 20 percent.

Nie sú v parlamente

Politológ Štefančík vidí najbližšie ku Kotlebovej strane nemeckú Národno-demokratickú stranu Nemecka (NPD). „Jej zástupcovia síce nesedia v Spolkovom sneme, ale v niektorých spolkových krajinách už sedeli, resp. sedia,“ hovorí. Na rozdiel od kotlebovcov však odmietajú spoluprácu s Ruskom.

Podpora momentálne rastie strane Alternatíva pre Nemecko. Tá sa v poslednom čase zradikalizovala. Kým predtým bola najmä proti euru, teraz je silno proti imigrantom; jej šéfka dokonca povedala, že by ich mali na hraniciach strieľať.

Ku kotlebovcom má vo Veľkej Británii najbližšie Britská národná strana. Tá síce nikdy nemala svojho svojho poslanca v britskom parlamente, najviac získali 1,9 percenta hlasov, no v roku 2009 voliči poslali dvoch jej členov do Európskeho parlamentu. „Momentálne je fakticky v rozklade z dôvodu vnútropolitického boja a škandálov,“ hovorí britský politológ Tim Haughton.

Protiimigrantská a protieurópska je aj Strana nezávislosti Veľkej Británie (UKIP), ktorá momentálne vedie kampaň za odchod krajiny z EÚ. Tú by však Haughton ku kotlebovcom neprirovnával.

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie