Denník N

Potomkovia obetí nacistov z Ostrého Grúňa volili Kotlebu (+historické fotografie)

Slovenská rota protipartizánskej jednotky Edelweiss, ktorá zabíjala aj v Ostrom Grúni. Foto – Múzeum SNP
Slovenská rota protipartizánskej jednotky Edelweiss, ktorá zabíjala aj v Ostrom Grúni. Foto – Múzeum SNP

Strata historickej pamäti? Historik Stanislav Mičev si myslí, že Kotlebu si spoločnosť nespája s fašizmom, pretože pojmu pravicový extrémizmus nerozumejú.

Ostrý Grúň, január 1945. Výprava zložená z jednotky nemeckej protipartizánskej jednotky Edelweiss posilnená jednotkou Wehrmachtu vtrhla do obce, ktorá mala kontakty s partizánmi. Postrieľala 64 civilistov – starcov, žien a detí. Potomkovia obetí fašistickej pomsty tento deň nazývajú Krvavá nedeľa. Každoročne chodia k miestnemu pamätníku a smutne spomínajú.

Ostrý Grúň, marec 2016. Približne každý štvrtý volič odovzdal hlas extrémistovi Marianovi Kotlebovi, ktorého zahraničné médiá bez váhania označujú za neonacistu, domáce možno skôr za fašistu. Takmer sedemnásť percent, ktoré získal v obci, dvojnásobne prevyšuje celoslovenský priemer.

To nie je možné

Do stigmatizovaného Ostrého Grúňa sa po vyše sedemdesiatich rokoch vrátila stará téma. Vedenie obce nemá jasnú a jednoznačnú odpoveď na to, ako je možné, že potomkovia obetí Krvavej nedele volili Kotlebu.

„To nie je možné,“ opakuje staršia pani na bicykli, nevesta Anny Novákovej, ktorá zázračne prežila a vyhrabala sa zranená spod kopy mŕtvol.

Nemôže uveriť tomu, že Kotleba získal v Ostrom Grúni tak veľa hlasov. Spomína na to, ako dnes už veľmi chorá pani Nováková rozprávala vždy s hrôzou o Krvavej nedeli, a stále opakuje, že si to nevie vysvetliť.

Anna Nováková je posledným žijúcim svedkom masakry v Ostrom Grúni. Otca, matku aj troch súrodencov jej zastrelili. Desaťročná Anna sa s prestrelenou nohou vyhrabala spod mŕtvol a prežila.

Zachránený František Debnár z Ostrého Grúňa vypovedá v procese s Tisom
Zachránený František Debnár z Ostrého Grúňa vypovedá v procese s Tisom. Foto – Múzeum SNP

Je Kotlebov volebný zisk v obci s takou krvavou minulosťou stratou historickej pamäti? Ľudia v Ostrom Grúni nechcú hovoriť o výsledkoch volieb, ale všetci vedia, čo sa u nich stalo v januári 1945.

„Kotlebu nechcem vidieť ani počuť,“ stihol povedať muž s okuliarmi, kým sa skryl v dome.

Staršieho muža na zastávke zachránil od rozprávania autobus. „To by bolo dlhé rozprávanie,“ uviedol na tému Kotleba.

Na veľkom pamätníku v strede dediny aj v pondelok pracovali štyria chlapi, ale voliť vraj neboli. O Kotlebovi tiež nehovoria a tvária sa, že majú veľa práce.

Pamätná izba s veľkým nápisom o Krvavej nedeli je neprehliadnuteľná a obec len nedávno vydala knihu o strašnej udalosti s ešte strašnejšími výpoveďami svedkov. Smutné čítanie dopĺňajú fotografie a menoslov obetí. Miestni len nedávno hlasovali v internetovom minireferende za zachovanie každoročnej pietnej spomienky.

František Debnár už nežije. Bol jedným z desiatich ľudí v obci, ktorí prežili masaker; zvyšok jeho sedemčlennej rodiny zabili fašisti. Keď sme s ním pred rokmi rozprávali, pamätal si na všetko presne.

„Guľky ma minuli, ale spadol som na zem. Ďalší padali na mňa. Uvažoval som, či zomriem pod hromadou mŕtvol, alebo ma zastrelia. Po centimetroch som sa dostal spod tiel a zostal som skrytý pod posteľou,“ spomínal pred rokmi na tragédiu. Svedčil aj pred Národným súdom v procese s Tisom.

Pamätník obetí nacizmu v Ostrom Grúni. Foto N - Daniel Vražda
Pamätník obetí nacizmu v Ostrom Grúni. Foto N – Daniel Vražda

Historické povedomie je vysoké, ešte väčšia nezamestnanosť

Starostka Jana Angletová (nezávislá) si nevie vysvetliť Kotlebov výsledok v obci. Tvrdí, že v Grúni si nepamätajú žiadne prejavy extrémizmu ani fašizmu.

„Je to možno prejav nesúhlasu, ale neviem s čím,“ krúti hlavou.

Zaskočená Angletová je sama potomok obetí Krvavej nedele. Otec mal vtedy vyše rok a prežil. Rodičov mu však zastrelili.

Mladý miestny poslanec Miroslav Seget (SaS) tvrdí, že historické povedomie o krvavej udalosti je v obci vysoké. Ale aj vyše dvadsaťpercentná nezamestnanosť a nízke platy. To, že rozbitá cesta s desiatkami dier do výšky členka patrí do správy Kotlebovej župy, pravdepodobne neriešia.

„Problém je, že ľudia si nespájajú Kotlebu s fašizmom. To sa mu podarilo,“ myslí si Seget.

„Vďaka Kollárovi, že získali len toľko,“ dodal.

Seget hovorí o systémovej chybe ľavice aj pravice, ktorá sa zaoberá „problémom Kotleba“ len vtedy, keď ho ľudia zvolia, aj to len krátko.

„Nedokázali reagovať na skutočné problémy ľudí, aby nemuseli voliť Kotlebu. Keď nevedia koho, volia jeho,“ zauvažoval.

Cesta v Ostrom Grúni. Foto N - Daniel Vražda
Cesta v Ostrom Grúni. Foto N – Daniel Vražda

Kotlebu volia potomkovia obetí

Riaditeľ Múzea SNP a historik Stanislav Mičev hovorí, že historická pamäť by mala byť v prípade Ostrého Grúňa jasná, ale nie je. Prejavilo sa to už v župných voľbách a potvrdili to parlamentné.

„Kotlebu volia potomkovia obetí – niečo nie je v poriadku. Ľudia vidia vence pri pamätníku obetí, ale v zásade sa ich to netýka. Necítia hrozbu, že by sa to mohlo zopakovať. Žiadalo by si to komplexnejší výskum,“ tvrdí.

Mičev potvrdzuje Segetovu teóriu. Zásadný problém vidí v tom, že slovenská spoločnosť si nespája Kotlebu s neonacizmom. Ale prečo?

„Politici, politológovia ani médiá nie sú schopní otvorene pomenovať problém Kotleba. Všetci hovoria dlhodobo o pravicovom extrémizme a pravicovom extrémistovi, ale čo to je? Ľudia tomu nerozumejú. Pravicový extrémista je antisemita aj antiislamista. ‚Maďarský Jobbik je proti Slovákom a Kotleba proti Maďarom, tak ako vyzerá extrémista?‘ pýtajú sa. Prečo Briti alebo Francúzi dokážu otvorene napísať, že do slovenského parlamentu sa dostali neonacisti?“ pýta sa znepokojene riaditeľ Múzea SNP.

Pomaly a nenápadne

Riaditeľ Památníka Lidice Milouš Červencl si myslí, ale najmä dúfa, že v Lidiciach by sa nestalo to, čo v Ostrom Grúni v prípade Kotlebu.

Napriek tomu rozpráva o všeobecnom poklese historickej pamäti, v Česku určite. Upozorňuje na to, že násilie, rýchle radikálne riešenia, všetko tu už bolo a vždy to prichádzalo pomaly a nenápadne.

„Ľudia si hovoria, aj vtedy si hovorili, veď sa nič nedeje, drobný extrém… Hitler, Mussolini… Prežilo to a je problém,“ uvažuje Červencl.

„Novembrová“ generácia má deti, ktoré už nevedia, čo sa stalo v Lidiciach, Ležákoch, Terezíne. Červencl to dokumentuje na komentároch niektorých mladých návštevníkov.

„Podľa nich by sa tu dobre hral golf alebo by tu mohol stáť hotel. Je to pre nich prehistória,“ dodal riaditeľ pamätníka v Lidiciach.

Rodiny aj politici sa k týmto zásadným udalostiam stavajú podľa Milouša Červencla vlažne, až na výnimky, a potom sú všetci veľmi prekvapení, keď niekto ako Kotleba vyhrá voľby.

Historické fotografie z Ostrého Grúňa

N 416_Ostrý Grúň, rekonštrukcia
Rekonštrukcia dediny po vypálení. Foto – Múzeum SNP

N 628_63_Rodina J.Štefanču zavraždená 21.1.1945 v Ostrom Grúni
Rodina J. Štefanču zavraždená 21.1.1945 v Ostrom Grúni. Foto – Múzeum SNP

N 637_63_V drevenom baráku v Ostrom Grúni sa učili títo žiaci, r.1947-1948 (1)
Deti sa po vojne museli učiť v drevenom baraku. Foto – Múzeum SNP

Zničený mlyn v Ostrom Grúni. Foto - Múzeum SNP
Zničený mlyn v Ostrom Grúni. Foto – Múzeum SNP

Časť školy upravenej na vyučovanie po vypálení. Foto - Múzeum SNP
Časť školy upravenej na vyučovanie po vypálení. Foto – Múzeum SNP

Autobus v Ostrom Grúni v roku 1947. Foto – Múzeum SNP
Autobus v Ostrom Grúni v roku 1947. Foto – Múzeum SNP

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Marian Kotleba

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie