Denník N

Je veriaci: Kampaň je agresívna, plná fám a vzájomných obvinení

Ironická kampaň Aliancie za rodinu.
Ironická kampaň Aliancie za rodinu.

Sledujú televíziu, Facebook, chodia aj do kostola a premýšľajú, čo s referendom. Učiteľ a knihovníčka sa ešte stále nerozhodli, či pôjdu v sobotu hlasovať.

Michal a Adriána sú dva roky manželia. Oboch rodičia vychovávali ako katolíkov, chodili do kostola, on aj miništroval. „Nevynechal som jedinú omšu,“ hovorí o detstve Michal (30). Dnes obaja zvažujú, ako a či vôbec pôjdu hlasovať v referende. Sledujú aj kampaň, ktorá prebieha v médiách, na internete či na bilbordoch.

Žijú v Poprade, učiteľ a knihovníčka. Najviac sa pozastavujú nad otázkou o sexuálnej výchove. Dôvodom je aj to, že Michal osem rokov aktívne pôsobil v združení, ktoré otvorene hovorilo o sexe a zdravom živote. Mladým na stredných školách o sexuálne prenosných chorobách, drogách či alkohole rozprávali ich rovesníci. Michal združenie niekoľko rokov viedol. Dnes sa snaží im pomáhať, ale nemá na to už dosť času.

Do kostola ho priviedla opäť manželka

Keď sa aktívne venoval združeniu, do kostola už veľmi nechodil. „Keď som dospieval, veľmi mi začala prekážať ľudskosť kňaza a katechétky. Teda správali sa ako bežní ľudia: klamali, zavádzali, hovorili hlúposti. To ma postupne čoraz viac odradilo. Tá faloš a pretvárka, ktorú som tam videl.“

Viery sa však nevzdal, je podľa neho posilňujúca a dokáže utešiť. „S Bohom sa dá porozprávať vždy, aj keď na to zabúdame a nie vždy počúvame. Mám pre seba dosť dôkazov, prečo veriť v Boha.“ Do kostola ho opäť priviedla manželka. „Oceňujem jej vlastnosť vidieť v náboženstve len to dobré.“ Svadbu mali v kostole a aj deti chcú vychovávať v kresťanskej viere.

Bratislava, 31.1.2015. Zhromaždenie podporovateľov referenda o rodine. Foto N - Tomáš Benedikovič
Bratislava, 31.1.2015. Zhromaždenie podporovateľov referenda o rodine. Foto N – Tomáš Benedikovič

Referendum o rodine je témou aj u nich doma. Obaja váhajú a ešte nie sú rozhodnutí. „Asi pôjdem, ale uvidí sa,“ hovorí Adriána. No nevie, či jej do toho ešte niečo nevojde. „Nie som ani úplne rozhodnutá, mám rozpačité dojmy.“

Nie je totiž stotožnená s tým, že sa referendum zaoberá niečím naozaj dôležitým. Ak by však šla teraz hlasovať, v prvých dvoch otázkach o manželstve homosexuálov a adopcii detí homosexuálnymi pármi by odpovedala  áno. V poslednej otázke o sexuálnej výchove rozhodnutá nie je.

Prvá otázka je pre Michala len o názvosloví – v nej sa hovorí o tom, že len muž a žena môžu uzatvoriť manželstvo. „Zdá sa mi zbytočné hrať sa so slovíčkami a pre to dať takúto otázku do referenda.“

S otázkou o adopciách má zásadný problém. Hoci má viacerých kamarátov gejov a lesby, pri časti LGBTI komunity má problém s ich okázalosťou a exhibicionizmom. „Akosi nedokážem pochopiť hrdosť na to, že je niekto homosexuál. Ja som heterosexuál, ale nikdy by mi nenapadlo vykrikovať to s hrdosťou do sveta.“ Obáva sa, že adopcia detí by sa v tejto komunite stala módnou záležitosťou.

Eutanázia a sexuálna výchova spolu?

Najväčší problém je pre neho tretia otázka, ku ktorej by sa rád vyjadril, keďže s ňou má veľa skúseností. „Pre mňa z nepochopiteľného dôvodu spojili v tejto otázke nespojiteľné záležitosti, vyvolávajúce dojem, akoby sexuálna výchova a eutanázia boli to isté. Ani som nevedel, že sa na nejakej škole vyučuje o eutanázii.“

O sexuálnej výchove by sa podľa Michala malo diskutovať, ale nie formou referenda. „Sexuálna výchova je potrebná ako soľ. Dôkazy o tom nachádzame aj v Aliancii za rodinu alebo v cirkvi samotnej.“ Človek podľa neho potrebuje prijať svoju aj partnerovu sexualitu, lebo inak sa nedá očakávať, že budú mať celoživotne bezproblémový vzťah. „Len tým, že sexualitu začleníme do svojho života ako úplne bežnú vec, zbavíme sa toho strašiaka, ktorým sme posadnutí.“

Práve o tretej otázke doma diskutujú. „Mám na to asi idealistický až naivný pohľad. Nevidím, na rozdiel od Michala, až také možnosti negatívnych vplyvov toho, ak by prešla odpoveď ‚áno‘,“ hovorí Adriána. Nevedela si preto veľmi predstaviť možnosti, ako by sa to dalo zneužiť.

O referende aj v kostole

Hoci ani jeden z nich nie je úplne rozhodnutý, či na referendum pôjde, kampaň ich veľmi neovplyvní. Tá sa vyostrila tak, že naštrbuje nielen vzťahy medzi kamarátmi a príbuznými, ale aj medzi médiami a cirkvou.

Verejnoprávna RTVS prvýkrát neodvysielala v rozhlase omšu. RTVS to odôvodnila nenávistným prejavom gréckokatolíckeho kňaza v rusínčine. Grékokatolíci hovorili o porušení slobody slova, text kázne však zverejniť nechceli. Prepis napokon získali Aktuality.sk: „Postavte železnú oponu takej tolerancii a prekrúcaniu. Vytlačte totu špinu za hranice štátu. Nebuďme hlúpi a poučme sa. Tak je to vo svete. A u nás?“

Na poslednú nedeľu pred referendom pripravili pastiersky list aj katolícki biskupi, volali v ňom veriacich na referendum.

Najväčšie vášne vzplanuli pre televízny spot Aliancie za rodinu, v ktorom vystupuje malý chlapec, po ktorého si prišiel pár gejov. Televízie Markíza, Joj aj RTVS ho odmietli vysielať, čo Aliancia považuje za diskrimináciu. Spot vysiela len katolícka televízia Lux, ktorá organizuje aj debaty o referende. Moderátor v nich hostí oslovuje „katolík“. V relácii RTVS O päť minút dvanásť zasa zástupcovia LGBTI odmietli diskutovať s Alianciou za rodinu . Zdôvodnili to tým, že sa nechcú stať súčasťou kampane.

Ľudskoprávne organizácie spustili aj stránku Nejdeme.sk, kde vysvetľujú, prečo neísť na referendum. „LGBTI organizácie od začiatku odmietajú kontroverzné februárové referendum, a preto k nemu nevedú žiadnu kampaň,“ povedal riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko. Cítia však, že by mali vysvetliť svoj postoj a predložiť argumenty verejnosti. Ľudia sa k ich iniciatíve môžu pridať na sociálnych sieťach, reklamu či kampaň si platiť nebudú.

„Skôr sa zahĺbim do seba a nechám to v sebe odležať. Medzitým sa o tom budeme doma rozprávať,“ reaguje Adriána na predreferendový virvar. S tým, že by cirkev výrazne na veriacich tlačila, aby sa zúčastnili referenda, sa nestretla. V ich farnosti sa stretávala najmä s oznamami v kostole a s prosbami o modlitby, aby sa dianie na Slovensku uberalo v tejto téme správnym smerom.

Bratislava, 1.2.2015. Svätá omša v kostole Svätej rodiny v Petržalke, ktorú celebroval bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. Foto N - Tomáš Benedikovič
Bratislava, 1.2.2015. Svätá omša v kostole Svätej rodiny v Petržalke, ktorú celebroval bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. Foto N – Tomáš Benedikovič

Záleží na konkrétnom kňazovi, ktorý vedie omšu. Sú takí, ktorí hovoria o referende veľa a horlivo. Sú takí, čo nie. Je na každom z nich, o čom bude počas kázne hovoriť – na Slovensku sa to kostol od kostola líši.

„Keď sa nad tým zamýšľame, je našou povinnosťou hľadať spoločné dobro, chcieť spoločné dobro, ísť do referenda a povedať áno. A nebáť sa povedať. Lebo čo sa ti stane? ‚Moji kolegovia si budú myslieť, že som hlúpy, že som debil.‘ Nech si myslia, veď ty máš rodinu, ty si šťastný, on si môže myslieť, čo chce.

Jeho hlava nech ťa netrápi. Alebo ťa zabijú? No čo, maximálne budeš mučeníkom, pôjdeš skôr do neba,“ lákal veriacich kňaz u Saleziánov dona Bosca v Bratislave. „Ja verím, že to vyjde. A ak to nevyjde, tak to je, ako keď bol pán Ježiš na kríži, príde utrpenie a bolesť pre túto krajinu, aby sme sa zase spamätali, v čom tu žijeme, ako žijeme.“

Už 6. januára zaznel pastiersky list najvyššej autority gréckokatolíckej cirkvi vladyku Jána Babjaka. Varoval, že ľuďom môžu odoberať deti, aby ich dostali homosexuáli, alebo uväznia rodičov, ktorí odmietnu pustiť deti na sexuálnu výchovu. Na Slovensku sa nikdy nič také nestalo. Aká bola reakcia gréckokatolíckej cirkvi na toto upozornenie? „Aj keď v niektorých prípadoch na internete sa ukázalo, že ide o hoax (falošnú správu, fámu – poznámka redakcie), predsa väčšinou nešlo o úplne nepravdivú informáciu, ale skôr o nepresnosti a niektoré zveličenia, ale fakt ostal faktom.“

Veľmi voľne či skôr falošne s informáciami narábala správa o veriacej americkej rodine Parkerovcov. Video, o ktorom písal aj portál Hlavnespravy.sk, má slovenské titulky a ukazuje nešťastných manželov, ktorí nechceli púšťať dieťa na sexuálnu výchovu, pretože v učebniciach školákom zobrazovali aj homosexuálne páry. S tým Parkerovci nesúhlasili. Vo videu opisujú, ako sa Parker dostal do väzenia.

Príbehu sa venovala aj Adriana Kováčová na blogu s názvom Argumenty, na ktorom zverejňujú príspevky ľudia pracujúci v oblasti ľudských práv. Viaceré vyhlásenia Parkerovcov podľa nej vyvracia súdny spis. Problém bol v tom, že Parkerovci žiadali, aby sa ich syn nezúčastňoval nielen sexuálnej výchovy, ale ani akýchkoľvek diskusií, ktoré sa v škole viedli a dostali sa k téme homosexuálov. Mohlo ísť aj o neformálne rozhovory študentov. Na sexuálnu výchovu ich syn chodiť nemusel. Polícia Parkera zatkla za to, že nechcel opustiť školu.

Zastavili omšu

Cirkev láka na referendum aj cez farské listy. Farnosť sv. mučeníkov v Košiciach v januári vydala dva; venuje sa v nich aj referendu, a to najmä tak, že vystupuje proti homosexuálom. „Sexuálni revolucionári sa zamotávajú do protirečení: rozprávajú o láske, no zvádzajú k neobmedzenému uspokojovaniu pudov. Sľubujú slobodu, no produkujú ľudí závislých od sexu. Chcú ľudí chrániť pred AIDS, propagujú však análny sex s rôznymi partnermi,“ píšu vo farskom liste.

Farnosť vystupuje aj proti adopciám homosexuálnymi pármi. „Slúži to blahu dieťaťa, ak si ho adoptuje homo-pár? Tie sú známe promiskuitným životným štýlom a ich náchylnosť na fyzické a duševné choroby je nadpriemerne vysoká.“

Niektorí kňazi na účasť vyzývali nie priamo v kázni, ale napríklad pri modlitbe „Bože, vyslyš nás“. A to napríklad v zmysle, aby ľudia hlasovali za zachovanie rozumu a aby bola ochránená rodina. Pozývali aj na diskusiu so Željkou Markić, ktorá viedla v Chorvátsku referendovú kampaň.

Že by za kampaňou v kostoloch bola Aliancia za rodinu, jej hovorca Peter Kremský odmieta. „Pripravili sme kampaň do médií, ktoré sa ju snažia bojkotovať.“ Vysvetľuje, že sú aktívni na internete, tisíce ľudí majú ich letáky a slobodne šíria informácie. „Ale nerobíme kampaň v kostoloch.“

Zapájajú sa aj školy

Do vypätého súboja sa zapojili aj niektoré univerzity. Na Trnavskej univerzite vystúpila Chorvátka Markić. Katolícka univerzita v Ružomberku informovala o referende na svojej stránke, Facebooku aj na nástenkách a chodbách univerzity aj internátov. „Pripravili sme letáčiky, ktoré obsahujú stručné informácie o referende a pozvanie na duchovné aktivity za verejné ľudové hlasovanie,“ hovorí Jozef Žvanda z Univerzitného pastoračného centra Jána Vojtaššáka v Ružomberku. Pastoračné centrum zriadilo na univerzite stánky s informáciami. Referendum je témou omší v univerzitnej kaplnke, na internátoch aj v kostoloch. „V rozhovoroch so študentmi a s pedagógmi sú na referendum pozitívne reakcie. Aj keď nie všetci sú veriaci a praktizujúci kresťania, referenda sa chcú zúčastniť,“ tvrdí Žvanda.

Aliancia spustila aj bilbordovú kampaň. Stavia na deťoch, ktoré „v tom majú jasno“. Celá kampaň bola zameraná na otázku o adopciách detí homosexuálnymi pármi. Otázkam o sexuálnej výchove či manželstvách gejov sa nevenovala.

„Očakávame, podobne ako doteraz, negatívne reakcie od liberálnych elít a médií, ktoré sa sústreďujú na seba a vidia udalosti z bratislavského pohľadu, takže nepoznajú Slovensko ani názory a potreby ľudí,“ hovorí Kremský. Pozitívne ju podľa neho vnímajú bežní ľudia. „Hovoria nám, že televízny spot, ktorý sa asi do televízií nikdy nedostane (ale na internete žije intenzívne), veľmi citlivo ukazuje podstatu referenda, že máme počúvať deti a myslieť na ich potreby, pretože ide o ich budúcnosť,“ hovorí Kremský.

Medzi tými, ktorí sú z hlavného mesta a vnímajú aktivity Aliance negatívne, je Tereza z Bratislavy. Hovorí, že sú útočné a urážlivé. Pracuje vo firme prevádzkujúcej agregátor reštaurácií. Na referendum určite nepôjde. „Hoci sa tvária, že kampaň sa podobá na predvolebnú, vyznieva útočne a urážlivo.“ Reklamný spot, ktorý televízie odmietli vysielať, ju nahneval. „Je výrazne negatívny a podporuje stereotyp o gejoch, ktorý tu vládne.“ Aliancia za rodinu sa podľa nej schováva za deti, aby mohla zakryť svoju homofóbiu, ktorá vyplýva len z toho, že v živote nemali osobnú skúsenosť s homosexuálmi.

Na bilbordy či argumenty reaguje recesistická stránka Aliancia za hodinu. „Stránku sme vytvorili, aby sme ukázali, že vymýšľať si správy, prekrúcať skutočnosti a manipulovať verejnú mienku dokáže hocikto,“ odpovedá autor Aliancie za hodinu, ktorý však svoju totožnosť tají. „Nie som nik zaujímavý. Úplne obyčajný človek.“ Hovorí, že Aliancii za rodinu sa neposmieva, len si robí žarty z obmedzenosti, pokrytectva, nenávisti a ignorancie. „Zaujímavé je, že veľa ľudí si nás pomýlilo s realitou a nerozoznali recesiu. Niet divu, keď si uvedomíme, koľko ľudí si pomýlilo s realitou aj agendu Aliancie za rodinu.“

Agresívna kampaň

Vráťme sa k Michalovi do Popradu. Kampaň je podľa neho agresívna. Pre zdravotné problémy v poslednom čase nebol v kostole; vníma ju najmä cez sociálne siete, kde si jeho priatelia vymieňajú názory, či články Aliancie za rodinu.

„Na mňa kampaň pôsobí prehnane emotívne, akoby sa snažila vytvoriť dojem, že ide o akútny celospoločenský problém, ktorý musíme bezodkladne riešiť. A ten, kto by nemal podobný názor, je svojím spôsobom hriešny,“ hovorí Michal. Existujú podľa neho vážnejšie problémy. Referendové otázky v ňom vyvolávajú dojem, že ide o predčasnú paniku z niečoho, čo je ešte ďaleko.

Aj napriek tomu sa o kampaň zaujíma. „Čítam argumenty jednej aj druhej strany, ale nijako mi nepomáhajú. Z cirkevnej strany radu nechcem, pretože som presvedčený, že umelo vytvárajú nepriateľa rodiny, vytvárajú svet strachu, kde homosexuál ohrozuje rodinu – ale dodnes som nepochopil ako,“ hovorí Michal. Práve tieto argumenty cirkvi ho hnevajú. Nechápe, ako homosexuálne zväzky môžu ohrozovať rodinu. „Chcú povedať, že ak by boli povolené, kleslo by uzatváranie heterosexuálnych manželstiev?“

Nesúhlasí však ani s aktivitami LGBTI komunity, uráža podľa neho veriacich. „Robia z nás idiotov, ktorí nedokážu prijať iný názor.“ Kampaň podľa neho nie je korektná ani z jednej strany. „Ak je postavená na negatívnom postoji voči druhému táboru, ani nemôže byť,“ dodáva.

Aliancia za rodinu svoju kampaň ako negatívnu či agresívnu nevníma. „Ak si prečítate našu webstránku alebo naše reakcie na letákoch či v sociálnych médiách, určite zistíte, že to nie je pravda,“ hovorí Kremský. Tvrdí, že hoci nesúhlasia s požiadavkami a nárokmi nátlakových skupín LGBTI komunity, vážia si ich. „Naopak, aktivisti LGBTI a mnohí predstavitelia elít neváhajú používať na našu adresu demagógiu, klamstvá, neslušné a silné slová.“

Kto bude víťazom emotívneho súboja o voličov? Aliancia za rodinu si verí. Očakáva, že účasť na referende presiahne dva milióny ľudí a 95 percent z nich podporí ich otázky.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie