Proces s bývalou podpredsedníčkou Najvyššieho súdu sa zasekol. Využila novelu Trestného poriadku

Proces s bývalou podpredsedníčkou Najvyššieho súdu Jarmilou Urbancovou sa začal vlani začiatkom septembra, ale odvtedy sa vôbec nerozbehol. Rôzne ospravedlnenia, práceneschopnosť spôsobili, že od septembra sa Urbancová na súde neukázala. A ani najnovší vývoj nenaznačuje, že by sa to malo zmeniť.

Naopak, vďaka novele Trestného poriadku, ktorá umožňuje Urbancovej spätne sa brániť voči trestnému stíhaniu, sa celý proces opäť zbrzdí.

Bývalá podpredsedníčka Najvyššieho súdu, ktorá je známa zo správ Kočnerovej Threemy pod prezývkou Prútik, je obžalovaná z podplácania aj ohýbania práva.

A práve pri ohýbaní práva umožňuje novela sa sudcom voči tomuto obvineniu aj spätne brániť. Stíhaní sudcovia môžu požiadať súdnu radu, aby vyslovila nesúhlas s ich stíhaním. Urbancová to teraz využila.

Súdny proces by bez verdiktu súdnej rady nemal pokračovať. Zatiaľ nie je jasné, kedy súdna rada rozhodne.

Urbancovej advokát Peter Erdős povedal, že o možnosti obrátiť sa na súdnu radu upozornil jeho klientku priamo súd. „Ona túto možnosť len využila,“ dodal.

Súdnej rade sa zatiaľ ozvala len Urbancová

Zo súdnej rady potvrdili, že Urbancová je zatiaľ jedinou sudkyňou, ktorá sa na ňu obrátila. Spolu s ňou je pritom z ohýbania práva obžalovaná aj bratislavská sudkyňa Otília Doláková, a to v rámci jedného procesu.

Obe si zatiaľ stihli na Špecializovanom trestnom súde vypočuť len obžalobu. Obe ju spochybňujú a zároveň vyhlásili, že sa cítia nevinné. Najmä Urbancovej výpoveď bola veľmi stručná. Na otázky odmietla vypovedať. Čaká sa na výsluch kľúčového svedka – bývalého bratislavského sudcu Vladimíra Sklenku.

Práve on je známy ako niekdajšia Kočnerova spojka na bratislavských sudcov. I keď v tomto prípade bol skôr spojkou pre Urbancovú, ktorá je podozrivá, že sa za úplatky snažila cez neho vybaviť rozsudky. Sklenka vypovedal o ponuke na 30-tisíc eur a v ďalších dvoch prípadoch o piatich tisícoch.

Jeden z týchto úplatkov – päťtisíc eur – sa týkal sporu, v ktorom rozhodovala spoluobžalovaná Doláková. Rozhodla tak, ako Urbancová žiadala od Sklenku. Sudkyňa však odmieta, že rozhodla na niekoho objednávku, ale že taký mala právny názor. Ona žiadne peniaze nezobrala. No priznala, že vtedajší kolega Sklenka jej pomohol s vypracovaním rozsudku.

Obom sudkyniam hrozí osemročné väzenie. Obe vinu odmietli.

Zo súdnej rady potvrdili, že Urbancová podala svoju žiadosť o vyslovenie nesúhlasu s jej trestným stíhaním 2. mája. Pojednávanie malo na Špecializovanom trestnom súde pokračovať 6. mája. Sudca Ján Giertli musel termín zrušiť.

Dôvodom je Urbancovej žiadosť na súdnu radu, ale aj to, že spis je stále na Najvyššom súde. Ten musí rozhodnúť o sťažnostiach proti uzneseniu sudcu, že obžaloba na sudkyne spĺňa zákonné požiadavky. Aj to je „novinka“ Trestného poriadku, ktorú presadila vládna väčšina.

V kauzách, kde vystupujú spolupracujúci obvinení, museli totiž prokurátori spísať zoznam benefitov pre takzvaných kajúcnikov. A na základe nich potom sudcovia opätovne rozhodovali, či obžaloby spĺňajú všetko, čo majú. Ak rozhodli, účastníci konania mohli podať sťažnosti, o ktorých musí rozhodnúť odvolací súd.

Darček pre sudcov na poslednú chvíľu

Pozmeňujúci návrh týkajúci sa sudcov obvinených z ohýbania práva predložil poslanec Smeru Tibor Gašpar krátko pred hlasovaním o rozsiahlej novele Trestného zákona a Trestného poriadku. Súčasťou týchto zmien bolo aj rušenie špeciálnej prokuratúry.

Sudcovia pritom aj pred touto zmenou mali možnosť obrátiť sa na súdnu radu a navrhnúť jej vyslovenie nesúhlasu s trestným stíhaním pre ohýbanie práva. Tento trestný čin pribudol v Trestnom zákone až od roku 2021, teda až po obvinení Urbancovej a Dolákovej.

Pôvodne boli obvinené zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktoré im neskôr zmenili na ohýbanie práva. Na súdnu radu teda nemohli už následne písať, čo zmenil pozmeňujúci návrh poslanca Gašpara.

Ten doplnil do Trestného poriadku, že na súdnu radu sa môžu obrátiť aj sudcovia, ktorým sa trestná kvalifikácia na ohýbanie práva zmení. Majú na to 60 dní od obvinenia alebo zmeny kvalifikácie, pričom možnosť obrátiť sa na súdnu radu dostali aj sudcovia spätne.

V prípade, že súdna rada nedá súhlas na trestné stíhanie sudcu pre ohýbanie práva, tak v ňom už nebude možné pokračovať. Trestné stíhanie sudcu bude musieť byť zastavené alebo bude celý prípad posunutý na disciplinárne konanie.

Ak by sa to stalo v prípade Urbancovej, do úvahy by už neprichádzalo ani disciplinárne konanie. Pred štyrmi rokmi totiž odišla do dôchodku.

Rozhodnú na neverejnom zasadnutí

Urbancovej žiadosť zastihla súdnu radu v neúplnom zložení. Parlament minulý týždeň odvolal jej dvoch členov – Andreja Majerníka aj Jána Mazáka, ktorého členovia rady týždeň predtým odvolali z postu predsedu. Súdna rada si tak musí voliť aj jeho nástupcu.

Šestica členov navrhla za predsedníčku sudkyňu Marcelu Kosovú. Jej voľba je naplánovaná na 14. mája.

Túto ambíciu môže zmariť nominácia SNS, ktorá chce do súdnej rady poslať Štefana Harabina. Predseda strany Andrej Danko cez víkend potvrdil, že jeho strana bude trvať na nominácii Harabina za predsedu súdnej rady.

Isté teda je, že o Urbancovej žiadosti ešte na zasadnutí, ktoré bude na budúci týždeň, súdna rada nerozhodne. Zo zákona však musí rozhodnúť do 30 dní od doručenia návrhu. Keďže Urbancová podala svoju žiadosť začiatkom mája, v júni by už malo byť známe, ako rozhodnú.

„Členom súdnej rady je potrebné vytvoriť dostatočný časový priestor na oboznámenie sa so spisovým materiálom a podkladmi na rozhodovanie v predmetnej veci, tak aby súdna rada mohla o nej v uvedenej zákonnej lehote rozhodnúť na mimoriadnom neverejnom zasadnutí,“ dodali zo súdnej rady.

Zo zákona vyplýva, že súdna rada musí svoje rozhodnutie odôvodniť. Rozhodne pritom na zasadnutí, na ktorom umožní vyjadriť sa nielen dotknutému sudcovi či sudkyni, ale aj obhajcovi a prokurátorovi. Ak súdna rada nevysloví nesúhlas s trestným stíhaním, tak nový návrh v tej istej trestnej veci už nie je možné podať.