Súhrn o bombových vyhrážkach na školách: Ako sa evakuuje a prehľadáva škola? Ako o tom hovoriť s deťmi?

Keby pred Základnou školou na Spartakovskej ulici v Trnave nestálo policajné auto, vyzeralo by to ako bežný školský deň. Je štvrtok 9. mája pár minút po pol ôsmej a rodičia sa ponáhľajú s deťmi do školy.

Okolo farebného plota prechádzajú aj policajné hliadky. Po utorkových bombových vyhrážkach stáli policajti pred mnohými školami po celom Slovensku.

Do areálu školy na Spartakovskej sa dá dostať dvoma vchodmi. Ak stojíte pri jednom, na druhý nevidíte, je za rohom. Policajt a policajtka sa preto rozmiestnili ku každej z brán. Mama tretiačky ocenila prítomnosť polície, lebo má pocit, že sa rodičia aj žiaci môžu cítiť o niečo bezpečnejšie. Nemyslí si však, že by to v prípade reálnej hrozby pomohlo.

„Viem, že je to planý poplach, no dcéra sa trochu zľakla. Doma sa ma pýtala, čo ak v škole naozaj bude bomba, čo má robiť,“ vysvetľuje. Dcére povedala, že sa nemusí báť, ale že má v každom prípade počúvať pokyny učiteľky – ak žiakom povie, že musia odísť z triedy, nech si nič neberie a ide s ostatnými.

Priznáva, že nevie, či je jej reakcia správna. „Nikdy som v podobnej situácii nebola,” hovorí. Podobný pocit zažili rodičia z viac ako 1500 škôl, ktoré dostali v utorok mailové vyhrážky počas masívneho kybernetického útoku.

Odborníkom sme položili otázky, ktoré rodičov aj učiteľov zaujímajú: Čo má robiť škola pri nahlásení bomby? Je evakuácia vždy dobrý nápad? Ako dieťaťu vysvetliť, čo sa stalo? A máme sa báť chodiť do školy?

Evakuácia nie vždy pomôže, niekedy je bezpečnejšie ostať vnútri

Riaditeľka Gymnázia Pankúchova v Bratislave si policajnú procedúru pretrpela dvakrát – výhražný email dostala škola v piatok aj v utorok. „Chcete naozaj počuť, čo som povedala, keď som našla ďalší mail v utorok?“ hovorí Zuzana Butler. Vo štvrtok organizujú druhé kolo prijímačiek, čo je pre strednú školu jedno z najstresujúcejších období.

V piatok dostalo výhražný mail viac než 20 škôl v Bratislavskom kraji, no v utorok bol útok oveľa rozsiahlejší – dotkol sa vyše 1500 škôl, okrem toho aj niekoľkých bánk, súdov či obchodov s elektronikou. Dve stredné školy v Banskej Bystrici policajti prehľadávali aj vo štvrtok, nešlo však o nový mail s nahlásenou výbušninou.

Gymnázium Andreja Sládkoviča a Stredná priemyselná škola Jozefa Murgaša až vo štvrtok nahlásili mail, ktorý dostali v utorok. „Keďže túto situáciu nepodceňujeme, príslušníci Policajného zboru postupne aj toto školské zariadenie prehľadali,“ informovalo policajné prezídium s tým, že hrozba sa nepotvrdila.

Prípad vyšetruje NAKA a dozorovať ho bude prokurátor oddelenia závažnej kriminality generálnej prokuratúry. Polícia hovorí o kybernetickom útoku, generálna prokuratúra zatiaľ o obzvlášť závažnom zločine teroristického útoku.

Ministerstvá vnútra a školstva zvažovali, že školy vo štvrtok a v piatok zatvoria, nakoniec to však prehodnotili. Vo štvrtok pred školami na celom Slovensku policajti kontrolovali okolie.

Keď si na Gymnáziu Pankúchova v piatok prečítali výhražný mail, okamžite telefonovali na políciu a aj zriaďovateľovi školy – v ich prípade je to bratislavská župa. Do školy prišli traja policajti a podľa riaditeľky reagovali promptne a profesionálne. Za polhodinu prezreli celú školu. Podobne to prebehlo v utorok – až na to, že do školy prišli štyria policajti.

Na rozdiel od iných škôl gymnazistov z Pankúchovej neevakuovali. Zatiaľ čo policajti prehľadávali budovu, tínedžeri zostali vnútri. Riaditeľka nevie, prečo sa polícia rozhodla takto, postupovali podľa ich inštrukcií.

Bezpečnostný expert Martin Královič vysvetľuje, že evakuácia nie je vždy potrebná a školy by mali dať na pokyny polície. V niektorých školách totiž riaditelia evakuovali deti zo školy len z vlastného rozhodnutia. „To je historický prežitok, ktorý máme zafixovaný z čias branných cvičení. Nechcem to prehnať, ale berieme evakuáciu ako všeliek na všetky bezpečnostné incidenty,“ hovorí Královič.

Doba prináša nové bezpečnostné hrozby, na ktoré fungujú iné taktiky. Napríklad invakuácia či úplný lockdown, alebo barikádovanie školy – teda úplné uzavretie žiakov v škole. Královičovi sa po prečítaní mailu, ktorý poslal útočník, zdalo, že sa nedá celkom jasne vyhodnotiť, že bomba je priamo vnútri budovy školy.

Pripomína, že na spôsobenie hrozby v budove by bolo potrebné veľké množstvo výbušniny, kým vonku môže byť takýto útok jednoduchší. „Cieľom útočníka môže byť vyvolať strach, paniku a nepremyslenú evakuáciu a dostať všetkých ľudí z budovy, kde sú chránení stenami a dverami. Na otvorenom priestranstve môžu byť deti vystavené ešte väčšiemu riziku, lebo sú oveľa viac koncentrované a hrozí niekoľko ďalších úrovní nebezpečenstva,“ vysvetľuje Královič.

Riaditeľka si ani nechce predstavovať, čo by sa dialo, ak by vyhrážky prichádzali ďalej a museli by stresujúce prehliadky priestorov školy zažívať každý týždeň. „Dúfam, že polícia ich vystopuje, ktokoľvek to je, a že sa postarajú o našu bezpečnosť,“ hovorí Zuzana Butler.

Žiadna hrozba sa nesmie podceniť

Riaditeľ odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru Stanislav Hromádka pracuje v polícii 28 rokov a nič takéto ešte v práci nezažil. Ľudí vyzýva, aby sa neobávali ísť do práce alebo dať deti do škôl. „Je vhodné, aby ľudia nerobili to, čo páchateľ chce, a to vyvolať pocit ohrozenia, strachu. Lebo strach je veľmi zlá emócia, s ktorou sa dá pracovať nebezpečným spôsobom,“ hovorí Hromádka. „V prvom rade sme tu my, polícia, a budeme robiť všetko pre to, aby sme zabezpečili bezpečnosť obyvateľov Slovenska,“ dodáva.

V utorok podľa neho 99 percent škôl postupovalo správne. To znamená, že okamžite nahlásili podozrivý email na políciu a spolupracovali pri prehliadke priestorov. Policajné zložky boli na mieste a prešli budovy v pomerne v efektívnom čase,“ vysvetľuje.

Hromádka nechce do detailov špecifikovať, ako policajti prehľadávajú priestory pri hrozbe výbušninou, nechce totiž dávať páchateľom vyhrážky návod. „Prehliadka menšieho objektu môže trvať polhodinu až hodinu. A keď je to komplexnejší a zložitejší objekt, prehľadáva sa tri až štyri hodiny,“ hovorí.

Robia to policajti, ale aj pyrotechnici a služobní psovodi so špeciálne vycvičenými psami. Neznamená to, že psy behajú voľne po celej škole a všetko oňuchávajú. „Najprv sa identifikujú podozrivé predmety, ktoré nepatria do prostredia. Až potom príde služobný pes, ktorý výbušninu identifikuje,“ vysvetľuje Hromádka.

Podľa riaditeľky Gymnázia Pankúchova policajti školu prezreli dôkladne. „Nemala som pocit, že by to robili len tak naoko. Naozaj sa pozerali aj do kútov, skrytých miest, otvárali skrinky, zásuvky,“ hovorí Butler.

Podľa Královiča je však nereálne prehľadať vyše 1500 škôl na Slovensku za jeden deň. „Ak hovoríme o použití vyhľadávacích špeciálne cvičených psov, tak prehliadka budovy trvá niekoľko hodín,“ vysvetľuje. Dôvod je aj ten, že na Slovensku sú len desiatky takto vycvičených psov a tie nemôžu pracovať 12 hodín v kuse. „Bez prestávky nedokáže zachytiť výbušninu, ak je dobre schovaná či zaizolovaná,“ vysvetľuje.

„Spraviť prehliadku je dobré na vyvolanie pocitovej bezpečnosti,“ hovorí Královič. Je to demonštrácia sily v dobrom slova zmysle na upokojenie situácie, detí a rodičov a odstrašenie niekoho so zlými úmyslami. „Žiadna takáto hrozba sa nesmie podceniť, následky môžu byť fatálne,“ dodáva.

Ministerstvo vnútra a polícia rozbehli začiatkom roka projekt ochrany mäkkých cieľov, najmä základných, stredných a vysokých škôl. Na školách robia audit. Zisťujú, ako sú na tom s bezpečnosťou, a každá škola má prideleného policajta ako kontaktnú osobu.

Doteraz vypísalo dotazník 85 percent škôl a Hromádka vysvetľuje, že na ich základe chcú pre školy predstaviť bezpečnostné opatrenie do 1. septembra.

Podľa neho je veľmi dôležité, aby mali školy pripravené stratégie na rôzne bezpečnostné hrozby – od požiaru cez nahlásenie výbušniny až po útok. Panike dokážu zabrániť, ak si nacvičia, čo v kritických situáciách robiť. Treba mať scenár evakuácie, únikové východy a vyškolených zamestnancov, ktorí vedia vyhodnotiť situáciu.

„Dá sa medzi deťmi vytypovať tie, ktoré reagujú lepšie, a požiadať ich o pomoc spolužiakom,“ vysvetľuje Hromádka. V prípade ozbrojeného útočníka pripravilo ministerstvo vnútra metodiku Uteč – skry sa – bojuj, dostupná je na webe rezortu.

Aj bezpečnostný expert a bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra Martin Královič spolupracoval na projekte ochrany mäkkých cieľov. Keď niekto začne rozprávať o nasadzovaní mreží, detektorov kovov či ozbrojených esbéskarov do škôl, zdvíha obočie. „Pre akademické prostredie je to neproporčné riešenie,“ hovorí.

Tvrdí, že na školách by sa mal najprv urobiť bezpečnostný audit cez dotazníky a až potom by sa mali prijať odporúčania pre každú školu – na konkrétne ohrozenia, ktorým čelia. Súčasťou toho by malo byť aj precvičovanie rôznych stratégií – od evakuácie po barikádovanie.

Ako nepanikáriť a nepotešiť tým páchateľa?

Ako by mali médiá informovať o bombových vyhrážkach tak, aby nemotivovali k ďalším podobným incidentom?

Podľa Hromádku je ideálne zdôrazňovať, aké vysoké tresty hrozia páchateľovi, a menší priestor dávať následkom jeho činu – teda panike, ktorú mail vyvolá. Útočníka môže motivovať, keď vidí, že evakuácia prebieha v panike, nedisciplinovane a že jeho čin vzbudzuje v ľuďoch extrémnu pozornosť až hrôzu. „To ho môže povzbudzovať, aby v tom pokračoval,“ hovorí.

Ak páchateľ vidí, že obyvatelia k tomu pristupujú disciplinovane a prebieha to bez paniky, nedostaví sa želaný cieľ vyvolať strach.

Královič dodáva, že pri útokoch všeobecne platí zásada nezverejňovať posolstvá páchateľa ani informácie od neho. Zamerať sa treba na preventívne informovanie a upokojovanie.

Dôležité je aj to, ako škola o hrozbe informuje rodičov. Odporúča sa transparentne, rozumne a jasne odkomunikovať, čo sa stalo, a rodičov upokojiť. V posledných dňoch si prečítal viac správ od škôl rodičom, ktoré boli nejasné a rodičov zmiatli a vystrašili.

Zlá komunikácia vyzerá podľa Kráľoviča napríklad takto: Došlo k bezpečnostnému incidentu, prijali sme adekvátne opatrenia, aktuálne hrozba pominula. „Vtedy podľa mňa v hlavách asi takmer každého rodiča naskakuje veľa tvorivosti a hrozných scenárov,“ dodáva.

Ako deťom vysvetliť, čo sa stalo, a nevydesiť ich?

Bratislavské Centrum poradenstva a prevencie (CPP) už v stredu na obed rozposlalo riaditeľom škôl mail s informáciami, ktoré by im mali pomôcť zvládnuť situáciu. Obsahuje aj vzorový text mailu pre zamestnancov, rodičov aj riaditeľstvá škôl, ktoré hrozbu nedostali. Vedeniam tak chceli uľahčiť prácu a zefektívniť komunikáciu, aby mohli text iba skopírovať a čo najrýchlejšie rozposlať potrebné informácie.

Sú v ňom aj štyri prílohy s návodmi, ako postupovať v rôznych situáciách.

Jedna vysvetľuje, čo robiť pri hrozbe útoku, ale aj fyzickom či kybernetickom útoku a akú reakciu podľa veku detí očakávať. U žiakov na prvom stupni to môžu byť poruchy pozornosti aj strach z priestorov, kde sa situácia odohrala. Vylúčené nie sú ani fyzické prejavy, ako kožné vyrážky, bolesť hlavy alebo tráviace ťažkosti.

Tím psychológov ďalej v siedmich bodoch radí, čo treba robiť bezprostredne po hrozbe. Do dvoch týždňov odporúčajú zorganizovať triednickú hodinu, na ktorej s deťmi prediskutujú priebeh evakuácie – čo podľa nich bolo a nebolo v poriadku.

Školám zároveň radia, aby ešte pred prázdninami pripravili ďalšiu riadenú evakuáciu s cieľom nacvičiť a zlepšiť presun žiakov aj zamestnancov do bezpečia.

CPP prikladá informácie o stabilizačných technikách, ktoré v stresovej situácii dokážu človeka upokojiť napríklad pomocou správneho dýchania. Posiela aj návod, ako o situácii hovoriť s deťmi. „Komunikáciu začnite tým, že sa opýtate, ako sa dieťa cíti a ako situáciu vníma. Spýtajte sa, čo sa ho konkrétne dotýka a čo potrebuje. Vysvetlite mu, že v situácii ohrozenia je normálne cítiť sa inak,“ píše sa v pokynoch.

„K najčastejším chybám patrí diskutovať o situácii ako o senzácii, podsúvať deťom hoaxy či vlastné politické názory o tom, ako to v tejto krajine nefunguje, kto za to môže. To pocitu istoty nepomáha. Rovnako vážne je nerešpektovanie pocitov detí, bagatelizácia situácie,“ vysvetľuje psychologička.

Téma sa nemá zľahčovať, treba povedať, že polícia a dospelí situáciu riešia. Netreba pokračovať v žartoch, ak dieťa o udalosti vtipkuje, lebo to môže byť len prejav strachu a potreby dieťaťa vzdialiť sa od témy.