Hľadanie tváre KDH: V hnutí sa hovorí, že by Holečková ako šéfka klubu mohla skončiť

Minulý utorok poslanci parlamentu neposunuli do druhého čítania návrh poslancov Anny Záborskej a Richarda Vašečku z Kresťanskej únie o rodných číslach, ktorý mal znemožniť, aby slovenské úrady na ľudí, ktorí prejdú tranzíciou, nazerali podľa ich novej identity.

Za hlasovalo len 23 poslancov, prevažne z klubov Slovensko a KDH (z kresťanských demokratov sa zdržal poslanec František Mikloško). Predstavitelia KDH vzápätí na tlačovej konferencii kritizovali vládny Smer so 42 poslancami, že zákon nepodporil („za“ hlasovali len traja poslanci z klubu Smeru).

V minulom volebnom období pritom prešiel podobný zákon do druhého čítania, a to práve vďaka podpore od Smeru.

„Lenže to bolo pred voľbami, keď Robert Fico a jeho spojenci zneužívali konzervatívne témy na oklamanie voličov. Dnes je už po voľbách, tak Smer, Hlas aj SNS hlasujú v jasnej hodnotovej téme rovnako ako progresívna opozícia,“ kritizoval Smer predseda KDH Milan Majerský.

Podľa informácií Denníka N mali v skutočnosti so Záborskej zákonom problém aj ďalší poslanci KDH, nielen František Mikloško, ktorý sa zdržal. Patrila k nim aj predsedníčka poslaneckého klubu Martina Holečková. Tá sa kultúrno-etickej agende skôr vyhýba, venuje sa sociálnym témam a najmä na Twitteri či Instagrame kritizuje rozhodnutia vládnej moci nasmerované proti právnemu štátu, médiám a tretiemu sektoru.

V posledných týždňoch sa v parlamente začalo hovoriť, že by Holečkovú na čele klubu KDH mohli vymeniť. Dôvodom nie je len to, že sa v niektorých názoroch s vedením hnutia rozchádza.

Ako to bolo s rodnými číslami

Proti zákonu o rodných číslach niektorí poslanci KDH kriticky vystúpili už v pléne. „Ja som vnímal tento návrh zákona ako reakciu na mnohé informácie, ktoré prichádzajú zvonku, že niekedy z akejsi ľubovôle si ľudia chcú zmeniť svoje pohlavie. Tam som chápal, že štát by mal byť obozretnejší a postaviť istú hrádzu kontroly,“ vravel Mikloško.

„Na druhej strane tu zaznelo veľmi veľa príbehov ľudí, ktorí žijú s takýmito problémami a často trpia. Sú to ľudia, ktorí majú veľmi ťažký životný príbeh. Tento váš návrh zákona problémy týchto ľudí nezohľadňuje. Neberie ich do úvahy. Preto musím povedať, že ak tento zákon ublíži čo i len jednému človeku alebo zraní čo i len jedného človeka, tak ja s ním mám problém.“

Pridal sa k nemu aj poslanec Martin Šmilňák. „Ako kresťanský demokrat budem stáť na hodnotách ochrany života. Pre mňa prirodzenosť, biológia, muž, žena… sú konzervatívne hodnoty, ktoré vyznávam,“ konštatoval.

„Ale na druhej strane, rodné číslo je administratívny údaj, ktorý sme zaviedli, aby nám pomáhal. Nemôže stáť nad človekom. My sme tu už mali rovnošaty, všetci sme museli byť rovnakí, už sme tu takú totalitu mali. Číslo nesmie byť na človekom, a ak toto číslo niekomu vadí a chce si ho zmeniť, podľa mňa by sme v tomto nemali byť až takí rigorózni.“

Ako Denníku N povedali ľudia z prostredia hnutia, interne sa na rokovaní klubu KDH k zákonu kriticky postavila aj predsedníčka Holečková či poslanci František Majerský a Marián Čaučík. No väčšina poslancov hnutia sa vyslovila za to, aby zákon podporili.

„Neviem o tom, že by s tým mali problém aj iní poslanci,“ komentoval informácie Denníka N predseda hnutia Milan Majerský.

„Zákon sám osebe nebol dokonalý, mohol byť napísaný lepšie. Ale dali sme signál, na ktorej strane tohto ideového sporu stojí Kresťansko-demokratické hnutie. Som presvedčený, že sebaurčenie nemá byť to, na základe čoho sa bude meniť identita človeka.“

Keďže v KDH existuje veľká snaha o jednotu klubu, zvyšok poslancov sa väčšinovému rozhodnutiu podriadil a zákon podporil. S výnimkou Františka Mikloška. Ten má vzhľadom na svoju minulosť a zásluhy v klube predsa len inú pozíciu a môže si dovoliť aj individuálnejší postoj pri hlasovaniach.

Epizóda s internou diskusiou o zákone o rodných číslach naznačuje, že vo vnútri KDH – i keď mimo kamier – prebiehajú názorové výmeny o tom, ako sa má hnutie ďalej v opozícii správať. Predseda KDH Milan Majerský začal po prezidentských voľbách zdôrazňovať, že hnutie „chce byť konštruktívnou opozíciou“, a opozičné Progresívne Slovensko či SaS zaznamenali signály, že sa kresťanskí demokrati v niektorých oblastiach budú snažiť o odlíšenie a samostatný postup.

A je to aj vidno: poslanci KDH hlasovali za zvýšenie trinástych dôchodkov, s vicepremiérom Tomášom Tarabom sa dohodli na zákone o odstrele medveďov, dištanc od PS či SaS pred eurovoľbami chceli zdôrazniť aj cez európske témy. Príkladom môže byť list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, ktorým KDH kritizovalo „zaťahovanie EÚ do vnútorných sporov o Úrad špeciálnej prokuratúry“.

Majerský: Ani pri PS, ani pri vláde

Iné pohľady politikov KDH presakovali aj pri iných témach. Predsedníčka klubu Holečková veľmi ostro vystupovala proti odvolaniu Jána Mazáka a Andreja Majerníka z funkcie členov súdnej rady.

„Nechcem mať súdnu radu plnú sudcov Šamkov, podľa ktorých je pre súdnu radu väčší prínos Štefan Harabin ako Jan Mazák. Odvolanie Jána Mazáka a Andreja Majerníka z funkcie členov súdnej rady je dôkazom, že Ficovi a spol. nejde o lepší život pre ľudí, ale myslia len na pokojný spánok pre seba a svojich kamarátov,“ napísala na Twitteri.

Podpredseda hnutia, bývalý minister spravodlivosti a dvojka na eurokandidátke Viliam Karas vystupoval pri tejto téme menej ostro. Kritizoval odvolanie Mazáka z funkcie člena súdnej rady s argumentom, že sa malo rešpektovať jeho funkčné obdobie.

Na druhej strane, keď krátko predtým členovia súdnej rady odvolali Mazáka z postu predsedu – väčšinou vytvorenou aj vďaka hlasu sudcu Petra Šamka, bývalý predseda advokátskej komory Karas v TA3 vravel, že tento krok nevníma tragicky, nedramatizoval by ho a zdôrazňoval, že súdna rada si môže autonómne vybrať, koho chce na svojom čele.

Milan Majerský Denníku N povedal, že pri otázke súdnej rady v klube mali rôzne názory. „Nakoniec sme potvrdili, kde pri tejto otázke stojíme,“ povedal.

Predseda KDH na otázku, či v hnutí badať ideové spory, zdôraznil, že nechcú stáť ani príliš naľavo, ani príliš napravo. „Nechceme byť natlačení ani pri Progresívnom Slovensku, ale ani pri vládnej koalícii. Ideme si svojou cestou,“ vysvetlil. „Aj keď nás budú médiá či politické strany z jedného či druhého spektra ohovárať, sme v strede a ideme si svojou cestou.“

Majerský v nedeľu diskutoval v relácii O päť minút dvanásť na RTVS s ministrom práce Erikom Tomášom z Hlasu. Tam znovu hovoril o KDH ako o konštruktívnej opozícii. „Snažíme sa byť konštruktívnou opozíciou, občas napísať aj zákon, ktorý je prospešný pre človeka,“ vravel.

A s Tomášom sa čiastočne zhodol napríklad na tom, ako má vyzerať podpora kultúry. „O projektoch má rozhodovať ich kvalita, nie nejaká ideologizácia alebo niečo podobné,“ povedal Majerský. „Ak je kvalitný projekt, mal by byť podporený. A súhlasím s vami, pán minister, nemôže rozhodovať o tom bratislavská kaviareň. V tom sme zajedno.“

Nejde len o iný názor

V parlamente sa hovorí, že to nie je len zákon o rodných číslach, keď predsedníčka klubu Martina Holečková nesúhlasila, respektíve by dala prioritu iným témam. Aj medzi poslancami KDH je vnímaná ako „liberálnejšia“, čomu napomáhajú aj občasné pochvaly od komentátorov Denníka N či SME.

KDH bolo vždy hnutím so silnými regionálnymi štruktúrami, kde mnohí straníci robili kariéru postupne – od regiónov až do parlamentu. To je aj prípad Holečkovej, ale jej postup bol veľmi rýchly. Má 40 rokov a do politiky vstúpila v 30.

Najprv sa v roku 2014 stala obecnou zastupiteľkou v Kozárovciach, v roku 2016 vstúpila do KDH, v roku 2017 sa stala nitrianskou župnou poslankyňou, o päť rokov neúspešne kandidovala na županku za stredopravú koalíciu. V septembri 2023 ju zvolili za poslankyňu Národnej rady a hneď sa stala predsedníčkou klubu.

Vďaka tomu sa po voľbách stala jednou z najvýraznejších tvárí hnutia, dávala rozhovory, KDH zastupovala v televíznych debatách. No pred niekoľkými týždňami sa začalo spomínať, že by vo funkcii predsedníčky klubu mohla skončiť. Čo je za tým?

Podľa viacerých politikov KDH v tejto chvíli nejde až tak o názorový nesúlad či fakt, že sa z Holečkovej stala rýchlo jedna z najviditeľnejších tvárí hnutia, aj keď sa jej názory v mnohom odlišujú od postojov zvyšku vedenia. Rolu podľa nich hrajú aj osobná rovina a časové nároky funkcie predsedníčky klubu – najmä pre slobodnú matku to nie je jednoduché zvládať.

Holečková otázky na možný odchod z čela klubu nekomentovala. Podľa viacerých politikov KDH táto téma „teraz nie je aktuálna“, ale možnú výmenu úplne nevylúčili. „Je predsedníčkou klubu, hlasuje s klubom,“ odpovedal predseda hnutia Milan Majerský. „Sme politickou stranou, kde je možné mať iný názor, než má predseda. Chcem, aby KDH zostalo nielen kresťanským, ale aj demokratickým hnutím.“

Podobne odpovedal poslanec Igor Janckulík, ktorý je podpredsedom poslaneckého klubu hnutia a občas sa spomína ako Holečkovej nástupca. „Úzko spolupracujeme, zastupujeme jeden druhého. Sú to len šumy, klub funguje bez problémov, momentálne sa nič také ako výmena nezvažuje.“

V KDH sa nehovorí o tom, že by Holečkovú mali z funkcie predsedníčky klubu odvolávať. Skôr sa očakáva, či sa nakoniec nevzdá sama. Poznámky politikov, že to „nie je na programe dňa“, sa dajú vyložiť aj tak, že aktuálnejšou môže byť táto téma po eurovoľbách.

V nich sa tak trochu rozhodne, či hnutiu vyšla taktika držať si odstup od liberálnych opozičných strán, ktorej tvárou sa stala nielen europoslankyňa Miriam Lexmann, ale aj dvojka eurokandidátky a podpredseda hnutia Viliam Karas, ktorý bol ministrom spravodlivosti vo vláde Eduarda Hegera.

O ňom sa už dnes občas hovorí ako o politikovi, ktorý by sa v budúcnosti mohol stať nástupcom Milana Majerského. Predseda KDH k tomu povedal, že by bol veľmi rád, ak by nejakého svojho nástupcu videl rásť.

„Či pán Karas alebo hocikto iný, kto prejaví záujem byť predsedom hnutia, ja budem iba rád.“