Čaputová sa prišla rozlúčiť do Kyjiva so Zelenským, do toho zneli sirény a Rusi na východe otvárajú nový front

Keby sa vzťahy medzi Ukrajinou a Slovenskom hodnotili podľa chémie, ktorá zavládla medzi ich dvoma prezidentmi, tak sa javia ako veľmi priateľské.

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová sa na záver svojho úradovania prišla rozlúčiť aj s ukrajinským partnerom Volodymyrom Zelenským do Kyjiva. Ich spoločné stretnutie medzi štyrmi očami, ako aj pracovné rokovanie sa výrazne natiahlo oproti pôvodnému plánu.

Pred novinárov predstúpili s meškaním a úsmevom, tradične si tykali a vymieňali si komplimenty. Atmosféru nepokazili ani sirény, ktoré sa rozhučali v hlavnom meste pred ich vystúpením.

Dvaja spojenci vo vojne

Veľa sa hovorilo o slovenskej zbierke na muníciu pre Ukrajinu, ktorá presiahla 4,1 milióna eur a ktorú slovenský premiér Robert Fico znevážil ako „prd do Stromovky”.

Na otázku, čo hovorí na také znevažovanie, sa Zelenskyj priamej odpovedi vyhol. Slovákom sa však poďakoval za veľmi dôležitú pomoc s tým, že vedia dobre čítať situáciu v jeho krajine.

Čaputová aj Zelenskyj nastúpili do prezidentského úradu v tom istom roku 2019 a ruská invázia na Ukrajine ich neskôr ešte zblížila. „Volali sme spolu hneď v prvý deň ráno,“ spomínala Čaputová na svojej už štvrtej a poslednej návšteve Ukrajiny v role prezidentky.

Odkedy Rusi začali totálnu vojnu proti Ukrajine vo februári 2022, prišla podporiť Ukrajincov osobne tretíkrát, čo je v ostrom kontraste so súčasnou slovenskou vládou. Ako premiér Robert Fico, tak nastávajúci prezident Peter Pellegrini sa po celý čas ruskej invázie vyhýbali návšteve Kyjiva, hoci tam chodili svetoví lídri aj zo vzdialených európskych krajín.

Posledný rok navyše obidvaja otvorene vystupovali proti vojenskej pomoci Ukrajine. Keď mal podľa zvyklostí premiér Fico po víťazstve v parlamentných voľbách zavítať na priateľskú návštevu aj k ukrajinským susedom, vybral si Užhorod hneď za slovensko-ukrajinskými hranicami a o Kyjive zároveň povedal, že tam žiadna vojna nie je. Potom ešte Fico zorganizoval spoločné zasadnutie slovenskej a ukrajinskej vlády v Michalovciach.

Naopak, Zuzana Čaputová začala svoju návštevu Ukrajiny symbolicky na mieste, kde sa v roku 2022 odohrala jedna z kľúčových bitiek o Kyjiv. Aj vďaka nej sa nakoniec Rusom nepodarilo dostať až do hlavného mesta. V dedine Moščun, kde pri obrane Kyjiva proti veľkej ruskej presile zahynulo 118 Ukrajincov, si ich pamiatku prezidentka uctila položením kvetín a sviečkou.

Na Ukrajinu pricestovala tradične ako väčšina svetových lídrov – najskôr priletela do poľského Rzeszówa, z ktorého sa stal veľký logistický hub pre ukrajinskú pomoc, a potom už pokračovala v zatemnenom nočnom vlaku z Przemyśla do Kyjiva.

V Zelenského paláci bez mobilov

Stretnutie s prezidentom Volodymyrom Zelenským bolo hlavným programom prvej časti jej návštevy a sprevádzali ho veľmi prísne bezpečnostné opatrenia ako zákaz mobilov či iných elektronických zariadení a prísne informačné embargo.

Obaja sa zišli v rezidencii ukrajinského prezidenta v Marijinskom paláci v stráženej vládnej štvrti v centre Kyjiva a pred novinárov predstúpili v príjemnom slnečnom počasí vonku na záhrade, kde bolo chvíľu počuť zvuky sirén.

Prezidentka Čaputová ocenila, že Zelenskyj napriek mnohým pokusom o atentát od začiatku trval na tom, že zostane, kde je potrebný najviac – v Kyjive. „Stal sa tak inšpiráciou pre celý svet,“ povedala prezidentka.

Tá hrozba je pritom stále aktuálna. Pred niekoľkými dňami tajná služba SBU odhalila dvoch zamestnancov vládnej ochranky, ktorí podľa SBU boli zaangažovaní do plánu atentátu na Zelenského. Jeden z podozrivých údajne od ruskej tajnej služby dostal drony a muníciu.

Zelenskyj v pastelovej mikine poďakoval Čaputovej za jej odhodlanie a morálne líderstvo počas vojny, ktorej čelí Ukrajina. „Pani prezidentka bola jedným z prvých lídrov, ktorí navštívili našu krajinu po začatí ruskej plnoformátovej vojny,“ ocenil jej prvú vojnovú návštevu z mája 2022.

„Pani prezidentka bola vždy vernou podporovateľkou našej obrany proti ruskému teroru,“ dodal. Za jej éry sa podľa Zelenského vzťahy medzi Ukrajinou a Slovenskom stali najzmysluplnejšími od roku 1991.

Zuzana Čaputová dostala v Kyjive najvyššie ukrajinské štátne vyznamenanie – Rad Jaroslava Múdreho 1. stupňa. Ukrajinskému prezidentovi zasa udelila slovenské štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža 1. triedy.

Čaputová o ruskej hrozbe hovorila otvorene už po anexii Krymu v roku 2014, ako aj počas svojej predvolebnej kampane v roku 2019 napriek tomu, že na Slovensku to nebol medzi politikmi veľmi populárny postoj.

Prezidentka pripomenula, že Slovensko za predchádzajúcich vlád po rozbehnutí ruskej invázie ako jedna z prvých krajín poskytlo Ukrajine protivzdušnú obranu v podobe raketového systému S-300 a neskôr aj lietadlá Mig-29.

Rozhovor o novom ruskom fronte

Počas rozhovoru za zavretými dverami sa obaja rozprávali o tom, čo teraz potrebuje Ukrajina najviac, ako aj o ruskom pokuse rozšíriť ofenzívu na východe Ukrajiny v Doneckej a Charkivskej oblasti.

„Rozprávali sme sa o našich potrebách, najmä o tých armádnych, a ako narušiť to, o čo sa pokúšajú okupanti. Nie všetci naši partneri promptne plnia dohody,“ posťažoval sa Zelenskyj. Napríklad dlho sľubovaná americká pomoc v hodnote vyše 60 miliárd dolárov meškala pol roka z vnútropolitických dôvodov, čo Rusi využili na nový nástup na východnom fronte.

Ukrajincom sa pred dvomi rokmi podarilo zastaviť ruský pokus o obsadenie veľkých miest. V týchto hodinách sa však podľa neho znovu pokúšajú prelomiť ukrajinskú obranu na severe Charkivskej oblasti. Podľa Zelenského na to však bola ukrajinská armáda pripravená a prvé pokusy odrazili.

Napriek tomu sa hovorí o otvorení nového frontu a o miernom postupe ruských síl za hranicami.

„Rusko začalo novú vlnu protiofenzívy. To je fakt, ale naša armáda a vojenské velenie o tom vedeli a vypočítali si svoje sily. Teraz sa vedie prudký boj s delostreleckou paľbou,” povedal Zelenskyj.

Spomenul aj pripravovaný mierový samit, ktorý sa odohrá v polovici júna vo Švajčiarsku a na ktorý sa chystá aj premiér Robert Fico napriek tomu, že Rusko naň nie je pozvané.

„Teraz je čas na aktívnu diplomaciu. Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že na samite bude prítomná svetová väčšina,“ povedal Zelenskyj. Jeho cieľom je, aby spoločne vytvorili tlak na obnovenie medzinárodného práva a prinútili Rusko toto právo rešpektovať.

„Takže, pani prezidentka, ďakujem vám za spoluprácu, za všetko, čo ste urobili pre Ukrajinu od prvých dní tejto vojny,“ rozlúčil sa Zelenskyj na tlačovke.

Slovenským politikom, ktorí sú proti vojenskej pomoci pre Ukrajinu, odkázal, že keby ju nedostávali, mali by na svojich hraniciach Rusko.

Hovoril aj o tom, že aj na Ukrajine do roku 2014, keď sa začala okupácia prvých ukrajinských území, vládla skepsa. „Niektorí Ukrajinci, najmä na východe, hovorili, že musíme nájsť spôsob, ako žiť spolu s našimi susedmi Rusmi. Sú to naši najbližší susedia, máme príbuzných, máme veľa spoločného. Ako sa hovorí, máme spoločnú históriu,“ hovoril Zelenskyj o náladách pred vojnou, ktorú začalo Rusko vyprovokovaním konfliktu na Donbase a Kryme.

Namiesto dobrých susedských vzťahov však prišla ruská okupácia, masové strieľanie a popravy či znásilnenia; deti prestali chodiť do škôl a musia sa ukrývať v pivniciach.