Ako sa Čaputová lúčila s Ukrajinou: ochranka s rušičkami proti dronom a dobrý imidž Slovenska vďaka zbierke

Brezy preťaté na polovicu za zničenými domami na okraji Černihivu po dvoch rokoch stále veľmi zreteľne pripomínajú brutálnu ruskú ofenzívu, ktorou si prešlo aj toto mesto na severe Ukrajiny.

Po improvizovanom mestečku, kde v unimobunkách žijú utečenci z východu krajiny aj zo samotného mesta, sa prechádza slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

Sprievodcu jej robí gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus. Práve s ním prezidentka ukončila svoju tretiu cestu na Ukrajinu počas totálnej ruskej vojny proti Ukrajine, tentoraz už rozlúčkovú.

Ako zmierniť utrpenie Ukrajincov

Prezidentka gubernátora trpezlivo počúva a dáva mu otázky o skaze, ktorú mestu spôsobila ruská armáda. Černihiv nie je blízko frontu, no vojnu pociťuje už na prvý pohľad veľmi výrazne.

„V celej oblasti bolo zničených 11-tisíc budov, z toho 4-tisíc v meste,“ rozpráva gubernátor oblečený vo vojenskej zelenej, podobne ako zvykne nosiť prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého navštívila prezidentka deň predtým v jeho prísne stráženej kyjivskej rezidencii.

Ostreľovaniu podľa gubernátora čelia každý deň. Pred mesiacom ruská raketa zasiahla hotel a zabila 18 ľudí, desiatky ďalších zranila a po druhý raz poškodila blízku technickú univerzitu, ktorú už raz rekonštruovali.

„Prečo to robia?” opýtam sa neskôr gubernátora Čausa, ktorý sa z návštevy slovenskej prezidentky veľmi teší a váži si, že sa po roku znovu vrátila. „Pretože Rusko je teroristický štát, ktorý vie iba ničiť a desiť ľudí,“ hovorí so smutným pohľadom unaveného ukrajinského politika.

Čaputová si jeho región nevybrala náhodou. Už vlani v tamojšom Jahidnom počúvala strašidelné príbehy o tom, ako Rusi počas okupácie dedinčanov držali v zajatí v desivých podmienkach.

Slovenské mimovládky tu odvtedy rozbehli hlavne z peňazí taiwanského diplomatického zastúpenia viaceré projekty. Ich cieľom je obnoviť zničené miesta. Pred rokom tu Čaputová tak trochu robila aj prieskum, kde by mohlo Slovensko pomôcť najviac a aspoň trochu tak zmierniť utrpenie Ukrajincov.

To, ako sama opakovane zdôraznila, chcela vidieť na vlastné oči pri svojej každej ceste na Ukrajine.

Prvý raz to boli ešte veľmi čerstvé stopy masakrov v Kyjivskej oblasti, keď navštívila Boroďanku alebo Irpiň. Druhýkrát, vlani v apríli, išla do Buče aj s českým prezidentom Petrom Pavlom. Tentoraz sa okrem iného pozrela i do jednej zo zničených elektrární, na ktoré Rusi v posledných týždňoch intenzívne útočia.

Mimoriadne opatrenia a náročná logistika

Jej návšteva prebehla za mimoriadnych bezpečnostných opatrení, ktoré sprevádzajú každú cestu svetových lídrov po vojnovej Ukrajine. Aj preto nezverejňujeme meno zničenej elektrárne, ktorú si pozrela. Novinári smeli informovať vždy iba o programe, ktorý má prezidentka za sebou, a to v čase, keď sa už nachádzala na inom mieste.

Príprava každej cesty na Ukrajinu je veľmi náročná a plná logistických nástrah. „Túto cestu sme pripravovali asi mesiac a jej program sa menil aj počas prvého dňa,“ rozpráva prezidentkina poradkyňa Jana Kobzová, ktorá na Ukrajinu chodí pravidelne a osobne sa pozná s kľúčovými postavami ukrajinskej politiky vrátane prezidenta Zelenského a jeho poradcov.

Vždy sa podľa nej pri tvorbe programu hľadá kompromis tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť delegácie, nevznikli zbytočné problémy a zároveň sa prezidentka mohla rozprávať s ľuďmi, ktorí na vojnu doplácajú najviac.

Prvým opatrením je informačná bezpečnosť, vysvetľuje Kobzová, keď v sobotu ráno zaznejú v Kyjive sirény a prezidentka sa musí stiahnuť do podzemného krytu v hoteli, z ktorého mala v kolóne vyraziť do Černihiva. A tak sa mení jej program.

Celý čas prezidentku sprevádza slovenská ochranka aj ukrajinskí vojaci. Strážia ju aj s rušičkami proti dronom, ktoré majú stále so sebou.

Pohodlný zatemnený vlak

O pripravovanej ceste a detailoch programu vedelo dopredu iba minimum ľudí. Od začiatku však bolo jasné, že sa pôjde letecky do poľského Rzeszówa a potom sa delegácia v kolóne presunie do špeciálne vypraveného vlaku do Kyjiva, pričom sa rozdelí do viacerých vagónov.

V jednom z nich nás čaká Naďa, ktorá sa stará o „novinársky vagón”. Zažila už množstvo delegácií. „Ako prvých sme viezli Poliakov, mala som na starosti aj britského premiéra,“ smeje sa Ukrajinka v zatemnenom vlaku a v mikrovlnke zohrieva večeru pre cestujúcich – kuracie prsia s ryžou.

V malom salóniku vo vlaku sa prezidentka prihovorí novinárom. Cesta nočnou krajinou prebehla pokojne a bez komplikácií. Napriek sťaženým podmienkam vo vojnovom stave fungujú ukrajinské železnice veľmi spoľahlivo. „Sú bezpečné a komfortné,“ chváli ich aj prezidentka Čaputová.

Hlavným bodom jej dvojdňovej cesty bolo stretnutie s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Navštívila ho v jeho rezidencii v Marijinskom paláci vo vládnej štvrti, kde tradične prijíma štátnikov a má k dispozícii bezpečný jadrový kryt.

Novinári sa mohli dostať dnu iba bez mobilov či smarthodiniek a čakali, kým sa prekvapivo dlhý osobný rozhovor medzi Čaputovou a Zelenským skončí, aby obaja v záhrade paláca vystúpili na spoločnej tlačovej konferencii. Opätovná zmena v minútovníku, ktorá v tomto prípade znamenala menej času na otázky pre novinárov.

Obaja lídri sa pred médiami usmievali, hoci na Zelenskom bolo vidno veľkú únavu. Práve v ten istý deň sa Rusi pokúsili otvoriť nový front neďaleko Charkiva na severovýchode krajiny. „Čakali sme to a zastavili sme ich,“ hovoril sucho Zelenskyj, ktorý si úlohu vnímavého hostiteľa splnil bez ohľadu na dramatický vývoj na fronte.

Slovensku a jeho ľuďom ďakoval za to, že od začiatku podporujú Ukrajinu.

Ako prebiehal ich rozhovor za zavretými dverami? Jeho stretnutie s Čaputovou bolo podľa Kobzovej veľmi srdečné. „Majú veľmi blízky vzťah. Pre Zelenského bola Čaputová vždy spoľahlivým partnerom, keď sa u nás menili vlády, a veľmi si rozumeli na ľudskej aj profesionálnej úrovni,“ hovorí.

Čaputová dokonca dostala v Kyjive najvyššie ukrajinské štátne vyznamenanie Rad Jaroslava Múdreho 1. stupňa. Slovenská prezidentka zasa Zelenskému udelila slovenské štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža 1. triedy.

Nechcú mať zo Slovenska druhú Budapešť

V Marijinskom paláci si podľa prezidentkinej poradkyne uvedomujú, že vláda na Slovensku sa zmenila. Neberú to však dramaticky. Všímajú si, že Slovensko neblokuje sankcie proti Rusku a naďalej pomáha Ukrajine v rôznych projektoch, čo sa ukázalo aj na aprílovom spoločnom rokovaní oboch vlád v Michalovciach.

„Nechceme mať zo Slovenska druhú Budapešť,“ počujeme v kyjivských politických kuloároch počas rozlúčkovej návštevy Zuzany Čaputovej.

Jedným z jej hlavných odkazov bolo, že Slovensko aj naďalej stojí pri Ukrajine, čo dokazuje aj úspešná zbierka na muníciu pre Ukrajinu. Zatiaľ sa v nej vyzbieralo 4,2 milióna eur. Na spoločných rokovaniach to ocenil nielen prezident Zelenskyj, ale aj ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

V najbližších týždňoch chcú obaja pracovať na tom, aby sa na júnovom mierovom samite vo Švajčiarsku objavili lídri z čo najväčšieho počtu krajín. „Kľúčové pre nich je, aby okrem západných krajín prišli aj krajiny globálneho juhu,“ vysvetľuje Kobzová. Ako poradkyňa prezidentky chodila na prípravné stretnutia, ktoré viedli k samitu.

Stále nie je vylúčené, že svojho zástupcu do Švajčiarska nakoniec pošle aj Čína. Moskva, naopak, v tejto fáze pozvaná nie je. Za Slovensko na samit už nepríde Zuzana Čaputová, ktorú si na Ukrajine obľúbili. Namiesto nej tam poletí premiér Robert Fico (Smer), ktorý zosmiešňoval zbierku na muníciu a bagatelizoval vojnu v Kyjive.

V ten istý deň, ako sa začne mierový samit, sa prezidentského úradu po inaugurácii ujme Peter Pellegrini a ukrajinská politická elita si bude musieť zvykať na menej ústretových partnerov z Bratislavy.

„Cestujem domov, vraciam sa do bezpečia, do niečoho, čo chybne považujeme za samozrejmosť,“ napísala prezidentka už z vlaku po svojej poslednej prezidentskej návšteve Ukrajiny. Špeciálne vypravený vlak jej delegáciu čakal po smutnej prechádzke v Černihive.

Bolesť, ktorú na Ukrajine prežívajú, je podľa Čaputovej vpísaná hlboko a na generácie ďaleko a pomáhajú to zmierniť prejavy pomoci a solidarity. „A tak posielam domov všetkým ľuďom, ktorí blízko alebo ďaleko pomáhajú komukoľvek, kto potrebuje, slová, ktoré som tu opakovane počúvala: ďakuju, ďakuju, duže ďakuju.”