Otakar Horák
Aj na Slovensko si primatologička a ochranárka Jane Goodallová priniesla svojho maskota, plyšovú opicu Pána H. Dostala ju pred viac ako 30 rokmi od Garyho Hauna, po ktorom je pomenovaná.
Keď mal muž 21 rokov, pri nehode oslepol. Napriek hendikepu sa rozhodol, že sa stane kúzelníkom, hoci mu „každý hovoril, že je to nemožné,“ spomína Goodallová.
Pre ňu je Gary Haun príkladom človeka, ktorý to v živote nevzdal. „Nikdy neviete, či sa vo vašom živote niečo nepokazí, ale ak sa tak stane, nevzdávajte sa. Vždy existuje cesta vpred.“
Jane Goodallová si vzala plyšovú opicu Pána H. aj na Starmus na Slovensko. Zdroj – Jane Goodall Institute
S týmto posolstvom prišla Jane Goodallová aj do Bratislavy.
Hovorila o tom, prečo aj v týchto „temných časoch“ klimatickej zmeny, šiesteho masového vymierania druhov či vojen má stále nádej, že veci dopadnú dobre. „Stále máme čas konať,“ povedala.
V pondelok otvorila svojou prednáškou festival vedy a umenia Starmus, ktorý sa tento týždeň koná v Bratislave. Obecenstvo ju privítalo potleskom v stoji.
Súčasť živočíšnej ríše
Jane Goodallová sa preslávila ako primatologička. Svoj výskum šimpanzov v národnom parku Gombe v Tanzánii zahájila v roku 1960. Mala 26 rokov. Bola prvou výskumníčkou, ktorá šimpanzy systematicky skúmala v divočine.
Pôvodne pred ňou živočíchy utekali, aj keď bola vzdialená pol kilometra. Trvalo rok a pol, kým ju prijal prvý z nich, šimpanz David Sivá brada (David Greybeard). Goodallová išla proti vtedajším zvyklostiam a šimpanzom nedávala čísla, ale mená.
David Sivá brada ju predstavil zvyšku skupinu. Tým sa začala séria objavov, ktoré navždy zmenili nielen naše chápanie šimpanzov, ale aj ľudí.
Šimpanz je najbližší príbuzný človeka a náš spoločný predok žil pred zhruba 6 až 8 miliónmi rokov. Keď pozorujeme šimpanzy, je to ako pohľad do našej evolučnej minulosti zbavený nánosov typických pre ľudskú kultúru. Takto odhaľujeme základy nášho správania, ideme takpovediac na dreň.
Kontakt so šimpanzmi umožňuje precítiť našu spriaznenosť s prírodou – medzi nami a zvyškom prírody nie je žiadna ostrá hranica a myseľ ostatných živočíchov sa líši len mierou či stupňom kognitívnych funkcií. „Sme súčasťou úžasnej živočíšnej ríše a nie sme od nej oddelení,“ povedala Goodallová v Bratislave.
Majú osobnosť či emócie
David Sivá brada bol prvým šimpanzom, ktorého Jane Goodallová videla používať nástroje či konzumovať mäso. Vedkyňa pozorovala, ako šimpanzy používali vetvičku, aby na ňu lovili termity, ktoré si potom dávali do úst. Dovtedy panovala predstava, že nástroje používajú iba ľudia.
„Keď som v roku 1961 išla na Cambridgeskú univerzitu, povedali mi, že iba ľudia majú osobnosť, iba ľudia majú myseľ schopnú riešiť problémy a iba ľudia majú emócie,“ povedala Goodallová na festivale Starmus. Nič z toho dnes neplatí, najmä vďaka jej výskumu. „Teraz chápeme, že [aj] kravy, ošípané, kozy, ovce či sliepky majú osobnosť,“ dodala.
Prejav maximálnej dôvery
V roku 1962 prišiel do Gombe holandský fotograf Hugo van Lawick. Muž, ktorého si Jane Goodallová neskôr vzala za manžela, jej v džungli spravil tisíce fotiek, mnohé z nich sa stali ikonické.
Radí sa k nim aj fotka z roku 1964 (na obrázku nižšie). Sú na nej Jane Goodallová a mláďa Flint, ako k sebe naťahujú ruku. „Pripomenulo mi to Michelangelov obraz Boha, ako sa naťahuje k človeku,“ povedala kedysi Goodallová. Flintova matka Flo dokonca nechala svojho zvedavého potomka, aby sa jej dotýkal. Bol to prejav maximálnej dôvery, keď matka nechala svoje dieťa, aby sa hralo s výskumníčkou.
Keď Flo v roku 1972 zomrela, britské noviny The Sunday Times o nej vydali nekrológ.
Flint, najmladší syn Flo, bol od matky silne závislý a nejaký čas po nej zomrel. „Bol čoraz depresívnejší. (…) Zomrel na zármutok,“ povedala kedysi Jane Goodallová pre Českú televíziu. „Pre vedu to bol v tom čase veľký problém, pretože sa nepredpokladalo, že šimpanzy majú emócie.“
Objatie, ktoré obletelo svet. Zdroj – Dr. Jane Goodall/Instagram
Vojna v Gombe
Dnes sa akceptuje, že morálka nie je ľudský vynález, pretože ide o výsledok evolučných procesov sociálne žijúcich tvorov. Jej základy majú aj šimpanzy či mnohé iné živočíšne druhy. Zďaleka neplatí, že láskou, súcitom alebo starostlivosťou sú obdarení iba ľudia.
Lenže tak ako ľudia aj šimpanzy majú svoju odvrátenú stranu. Jane Goodallová videla zabíjanie novorodencov či kanibalizmus.
Viackrát ju napadol šimpanz menom Frodo. „Dupal po mne. Stačilo, aby do mňa štuchol a spadla by som do priekopy, ale neurobil to. Nesnažil sa ma zabiť, lebo mi chcel ukázať, že je dominantný,“ povedala Goodallová pre Českú televíziu. „Bol to agresívny násilník,“ dodala.
Opísala aj dlhoročný konflikt, ktorý sama nazýva ako „občianska vojna“. Na jeho počiatku sa jednoliata skupina šimpanzov v Národnom parku v Gombe rozdelila na dve nenávistné koalície. Skupinu separatistov tvorilo šesť samcov a tri samice (Kahama). V pôvodnej skupine zostalo osem samcov a 12 samíc (Kasakela). V každej skupine boli aj mladé.
Šimpanzy vedia byť aj násilné. Zdroj – BBC Studios/YouTube
Vojna trvala od roku 1974 do roku 1978. Vytvorili sa „hraničné kontroly“ a dochádzalo k prepadom. Útoky boli brutálne a zamerané boli najmä proti samcom. Pripomínali blitzkrieg – viedli sa vo výraznej početnej prevahe a za 10 minút bolo po všetkom, keď útočníci svoju obeť úplne znetvorili.
Vojna sa skončila víťazstvom skupiny Kasakely, ktorá pozabíjala všetkých samčích členov separatistov. Víťazná skupina následne rozšírila svoje územie o oblasť porazených.
Vojna v Gombe sa vysvetľuje ako súboj vysokopostavených samcov o moc. Poháňal ho nedostatok samíc, o ktoré sa urputne súperilo.
Klimatická zmena či masové vymieranie druhov
Terénny výskum šimpanzov ukončila Jane Goodallová po takmer 30 rokoch v roku 1987. Desať rokov predtým založila Inštitút Jane Goodallovej, celosvetovú neziskovú organizáciu na ochranu voľne žijúcich živočíchov a životného prostredia.
Hoci výskumníčka minulý mesiac oslávila 90 rokov, stále cestuje zhruba 300 dní v roku. Po celom svete popularizuje prírodovedný výskum či význam ochrany prírody.
V roku 2021 vydala knihu The Book of Hope (Kniha nádeje) a na festivale Starmus hovorila o nej. „Nachádzame sa v zložitom období,“ povedala v Bratislave. Spomenula masové vymieranie druhov, používanie fosílnych palív, herbicídov a pesticídov v poľnohospodárstve či klimatickú zmenu. „Klimatická zmena nie je niečo, čomu budeme čeliť v budúcnosti, klimatická zmena je tu a teraz,“ povedala.
Upozornila na utrpenie zvierat vo veľkochovoch či vo výskume. Poukázala aj na škodlivé následky korupcie či rasovej a inej diskriminácie.
Ak je nejaký produkt lacný preto, lebo škodí životnému prostrediu, trpeli preň zvieratá alebo ľudia, ktorí nedostali adekvátnu mzdu, „potom ho nekupujte“, povedala Goodallová počas tlačovej besedy v Bratislave.
Vymedzila sa aj voči ekonomickému konceptu „nekonečného rastu na planéte s konečnými prírodnými zdrojmi“.
Prednáška Jane Goodallovej na festivale Starmus v Bratislave. Foto – N
Spolu môžeme zmeniť svet
„Takto to už ďalej nejde,“ povedala. Dobrá správa je, že nič nie je stratené a stále je čas konať. „Moje poslanie sa zmenilo, teraz je mojou úlohou dávať ľuďom nádej,“ povedala Goodallová na tlačovke.
Podľa nej sa nádej vníma chybne ako zbožné priania, na ktoré sa čaká, až sa vyplnia. „Treba si vyhrnúť rukávy a (…) prekonať všetky prekážky, ktoré ležia medzi nami a tou hviezdou (nádejou – pozn. red.),“ povedala.
Nádej vyžaduje činy a angažovanosť, myslí si vedkyňa. „Nesmieme to nechať na iných, je to na nás,“ povedala.
Goodallová hovorí, že záleží na činoch každého z nás – keď bude iba jeden človek šetriť energiou alebo vodou z vodovodu, efekt bude malý, ale keď každý spraví niečo, spolu dosiahneme veľa. „Predstavte si púšť. Keď spadne jedna kvapka dažďa, nič sa nezmení. Ale keď spadnú milióny alebo miliardy dažďových kvapiek, prebudí sa život ukrytý pod povrchom (…) a púšť ožije. (…) To môže urobiť každý z vás. Pamätajte si: kumulatívne môžeme zmeniť svet.“
Veda, nezlomný duch či mladí ľudia
Nádejou ju napĺňa ľudský intelekt a schopnosti vedy, ak sa použijú v prospech harmonického spolunažívania s prírodou.
Príčinou nádeje je aj odolnosť prírody. „V sovietskych časoch bol Dunaj strašne znečistený, ale postupne sa začína obnovovať, hoci to môže trvať nejaký čas,“ povedala.
Dôvodom pre nádej je aj nezlomný duch ľudí, ktorí sa obetujú a nedopustia, aby napríklad nejaký druh vyhynul.
Napokon sú dôvodom nádeje mladí ľudia. „Ohrozili sme budúcnosť mladých ľudí? My sme ju ukradli. A kradneme ju aj dnes,“ povedala Goodallová kriticky. Ale mladí ľudia sú plní odhodlania a elánu a dokážu veci meniť k lepšiemu, dodala. „Program Roots & Shoots (Program Korene a výhonky združuje mladých ľudí od predškolského veku po vysokoškolákov okolo tém ochrany životného prostredia a humanitárnych otázok – pozn. red.) sa začal s 12 stredoškolákmi v Tanzánii a teraz je v 70 krajinách.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
