Ako by Sulík mohol spraviť z SaS novú SDKÚ

Prečítajte si

Kto by mohli byť ministri tretej Ficovej alebo prvej Sulíkovej vlády

Je v tom obrovská irónia osudu, ale Richard Sulík, spoluzodpovedný za pád Radičovej vlády, následný totálny rozklad doterajšej opozície a samovládu Smeru, je dnes v dobrej pozícii nielen odstaviť Roberta Fica, ale aj stať sa dominantným lídrom pravice. V jeho prospech hrá niekoľko vecí zároveň. Jednak faktický zánik pôvodnej SDKÚ. Ten visel vo vzduchu už dlho, ale teraz je potvrdený voľbami a 0,26 percenta nedáva značke akúkoľvek šancu na comeback ani na pôsobenie vo verejnom priestore. Je koniec.

Ešte dôležitejšie je, že sa nenašiel žiaden nástupca. Most-Híd napriek prítomnosti Lucie Žitňanskej, Tomáša Galbavého či Tomáša Meravého (všetci ex-SDKÚ) a razeniu proeurópskej, reformnej a tolerantnej línie (rovnako ex-SDKÚ) nedokázal masovo presvedčiť bývalých voličov Mikuláša Dzurindu a lepšia šanca už nebude. Dnes sa zdá, že Béla Bugár by spravil najlepšie, keby sa opäť spojil s SMK (ktorá toho po troch neúspechoch v parlamentných voľbách už tiež musí mať dosť) a spolu tak nielen zabezpečili dôstojnú a dôslednú reprezentáciu maďarských záujmov, ale najmä zabránili stále sa opakujúcemu prepadu maďarských hlasov.

To, čo sa nepodarilo Mostu, sa však už vôbec nepodarilo Sieti. A kým Most má agendu, ku ktorej sa môže vrátiť, a nikdy sa nenechal uniesť úvahami o líderstve pravice, Radoslav Procházka to má oveľa ťažšie. Musí teraz čeliť sklamaniu z nenaplnených očakávaní v strane aj medzi voličmi, rozpadla sa mu nosná téza, ktorou nebolo až tak konkrétne hodnotové vymedzenie, ale práve úloha „gazdu“ (predstavitelia strany nemajú radi slovo líder, ale vytrvalo opakovali, že hlavný dôvod, prečo ich voliť, spočíva v tom, že budú veľkí a silní), navyše aj keď sa pozviecha, málokto už bude veriť jeho prieskumovým číslam. Nepomáhajú ani tajné návštevy u Fica. Šanca, že by Sieť mohla hrať v tomto volebnom období akúkoľvek významnejšiu úlohu v rámci pravice, je teda mizivá, a ak by náhodou prišli predčasné voľby, mali by zrejme problém s prežitím.

Sulíkovým najvážnejším konkurentom v boji o bývalého voliča SDKÚ tak ostáva OĽaNO. To má však mnohonásobne ťažšiu pozíciu – SaS sa možno zmestí do výťahu, ale Obyčajní ľudia sú naozaj len štyria. S nezávislými osobnosťami je ich viac, ale vytráca sa aj akékoľvek programové spojivo. Sulík už bol aspoň šéfom parlamentu, jeho prerod na seriózneho politika preto môže byť aspoň trochu uveriteľný. Igor Matovič sa huncútskeho úškrnu a nálepky protestného hlasu zbaví len ťažko (nehovoriac o tom, či by tým neodpudil doterajších voličov).

Auru štátnika môže Sulíkovi napokon dodať aj premiérsky úrad, ktorý navyše vyžaruje silu, zabezpečuje obrovskú publicitu a umožňuje viazať na seba vzťahy lojality a tým posilňovať vlastnú pozíciu a rozleptávať konkurenciu (pozri Fico posledné štyri roky). Keby aj Sulík ostal mimo vlády – má percentuálne približne toľko, čo získal Smer v roku 2002, keď sa nadýchol k finálnemu veľkému opozičnému výkonu a dokázal definitívne konsolidovať ľavú časť, aby o štyri roky priviedol Fica k moci, s prestávkou na desať rokov. Pri Sulíkovom dare kritizovať každého a všetko a pri objektívne zložitom vládnutí, ktoré tu zrejme nastane, by ho vedel napodobniť.

Kľúčové sú teda dve otázky – po prvé, či sa Sulíkovi vôbec chce mať z SaS novú SDKÚ. Malú šancu tlačiť sa do jej priestoru mali už po voľbách 2010, ale išli presne opačným smerom. Aj teraz sa vymedzujú ako striktne liberálna, euroskeptická a do veľkej miery protestná strana. Možno mu toto stačí. A druhou otázkou je, či by dokázal spraviť, čo je nutné, aby sa ešte viac priblížil bývalým voličom SDKÚ. Mnohí z nich hľadajú veci, ktoré mu doteraz chýbali – jasné ukotvenie v Únii, schopnosť robiť kompromisy, stabilitu, väčšiu mieru konzervativizmu. Sulík osobne obratu zrejme schopný nie je. Lenže podobne ako Fico by mohol hovoriť jedno a vládu nechať robiť druhé a pestovať si v strane umiernené krídlo (vo voľbách mu to zabralo). Posun voči Únii nemusí byť navyše možno až taký radikálny, keďže skepsa voči Bruselu v dôsledku Grécka a utečencov zrejme narastá.

Šanca, že z SaS nakoniec tá SDKÚ bude alebo že uvidíme čo i len zmysluplný pokus, nie je veľká. No ak sa od volieb 2016 čakalo, že vygenerujú lídra, ktorý môže teoreticky skonsolidovať pravicu, môže to byť jedine Richard Sulík.