Denník N

Je Marian Kotleba skutočne fašista?

To, čo robí fašistu fašistom, nie sú vonkajšie znaky, ale jeho zmýšľanie.

Autor je historik, zástupca šéfredaktora portálu HistoryWeb.sk

Marian Kotleba podal vo februári trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činu ohovárania. Na svojom facebooku oznámil, že nebude tolerovať, „aby ma niekto vo verejnoprávnej televízii označoval za fašistu“. I členovia jeho strany sa vyhrážajú, že podajú trestné oznámenie na každého, kto ich tak nazve. Je teda označenie Kotlebu za fašistu a jeho strany za fašistickú na mieste?

Na facebooku vznikla nedávno stránka „Marian Kotleba je fašista“. Označovaný už býval i za extrémistu, neonacistu či sympatizanta fašizmu. Väčšina novinárov, politológov a ďalších odborníkov odôvodňuje toto označenie jeho extrémistickými názormi, uniformami, ktoré kedysi nosil, obhajobou vojnového slovenského štátu či pozdravom „Na stráž!“

Symbolika, pozdrav, uniformy, vodcovský princíp, rasistická alebo xenofóbna rétorika, presadzovanie stavovského štátu či velebenie Tisa však nie sú definičné kritériá fašizmu. A ani nimi byť nemôžu.

Uniformy nosí a nosil kdekto, rôzne symboly – i s fašistickou tematikou alebo nápadne pripomínajúce fašistické/nacistické symboly používa množstvo hnutí a organizácií, ktoré ani nemusia byť politicky aktívne. Ani vodcovský princíp sa nutne nemusel vo fašistických hnutiach uplatňovať. Stavovský štát presadzovala v minulosti napríklad i katolícka cirkev a v medzivojnovom období i nejeden ekonóm (často pod názvom korporativizmus).

To, čo robí fašistu fašistom, nie sú vonkajšie znaky, ale jeho zmýšľanie.

Kto je fašista?

Fašisti sú v prvom rade presvedčení, že žijú v úpadkovom období, v dekadentnej a degenerovanej spoločnosti, rútiacej sa do záhuby. Členovia Kotlebovej ĽSNS o tom pravdepodobne ani len netušia, ale filozofické korene tohto myslenia sú staršie. Siahajú až kamsi do 19. storočia a k popieraniu hodnôt osvietenstva. Za zmienku stojí aspoň nemecký filozof Oswald Spengler a jeho kniha Zánik Západu (v roku 2010 vyšla aj v českom preklade), ktorým sa inšpirovalo množstvo európskych fašistov v medzivojnovom období.

V každom prípade, tento fašistami vnímaný úpadok (a s ním spojená dekadencia, korupcia, rodinkárstvo, ekonomická kríza atď.) už podľa nich dosiahol vrchol a civilizácia je na pokraji kolapsu. Namiesto pesimistickej rezignácie a stoického očakávania konca však svoju „životnú úlohu“ alebo „miesto v dejinách“ vidia inak: svoju „misiu“, „poslanie“ vnímajú ako dejinotvorný boj za otočenie tohto úpadku, za boj o „znovuzrodenie“ konkrétneho etnika, národa, vymedzenej spoločnosti. V našom prípade sú tým ohrozeným národom Slováci – nech už tento termín znamená pre kotlebovcov čokoľvek.

Podľa svojho vlastného presvedčenia bojujú za „očistu“ a vytvorenie novej, alternatívnej (a hádam ani netreba dodávať, že utopickej) spoločnosti alebo spoločenského usporiadania. Demokracia ako forma vlády podľa nich zlyhala a je absolútne nevyhnutné nastoliť nový spoločenský systém – fašizmus (i keď ho takto nenazvú, častý je napríklad „stavovský štát“). Pri tomto nastoľovaní je podľa nich nevyhnutné (v princípe vždy násilím) odstrániť všetky prekážky vrátane príčin zodpovedných za „neblahý“ stav vecí.

Kotlebove prejavy, články, i prazvláštny dokument, ktorý nazývajú volebným „programom“, sú všetky preplnené „dekadentným moderným umením“, „konzumným a bezbrehým liberalizmom“, „zvrátenosťami v médiách“, „nízkou úrovňou kultúry“, „parazitmi“, „degenerovanou spoločnosťou“ a tak ďalej. Kotleba a jeho prívrženci jasne zatracujú súčasný politický systém a pasujú sa do roly „antisystémového hnutia“ – presne tak ako všetky fašistické strany vo svete, v minulosti i dnes.

Zodpovednosť za „neblahý“ stav spoločnosti/etnika/národa v očiach fašistov vždy nesie nejaká reálne existujúca alebo zmyslená skupina, od ktorej je podľa nich potrebné národ/etnikum/spoločnosť/štát, ku ktorému patria alebo majú pocit, že patria, „očistiť“. V doktríne ĽSNS je to niekoľko vnútorných i vonkajších nepriateľov: súčasná volená skorumpovaná vládna garnitúra a všeobecne politici „štandardných“ politických strán (núka sa porovnanie s Britskou úniou fašistov, ktorá chcela odstrániť „starý gang“ politikov a apelovala na mládež), rómske etnikum alebo Židia. „Z vonku“ nás zas na smrť ohrozuje islam a utečenci. Od tohto všetkého chce Kotleba Slovensko „očistiť“ a nastoliť „poriadok“. A to je to, čo z neho robí fašistu.

Mesiášsky boj

Ako som už spomenul, svoje miesto vo svete vidia fašisti ako dejinotvorné poslanie. Vo svojich očiach predstavujú vyvolenú elitu, ktorá povedie národ/etnikum vpred „z temnoty na svetlo“ (čierno-biele videnie sveta je samozrejmosťou, ktorú už ani nezmieňujem). U mnohých je táto viera autentická.

Myslím, že i o väčšine členov ĽSNS by sme mohli konštatovať, že svojim „ideálom“ skutočne veria. Pochopiteľne, to ich neospravedlňuje. Faktom však ostáva, že bez entuziazmu a aktivity radových členov by Kotlebova strana dávno zanikla. Nemá za sebou veľkých sponzorov a v podstate sa spolieha len na svojpomocné aktivity. A robiť niečo zadarmo vo svojom voľnom čase, to si vyžaduje nadšenie pre vec a vieru.

Viera vo svoju pravdu a videnie samých seba ako akýchsi „Ježišov Kristov“, martýrov, ktorí trpia za národ a sú ochotní zaň položiť život, je to, čo udržalo Kotlebove organizácie pri živote od roku 2003, keď založil Slovenskú pospolitosť. Odborníci v tejto súvislosti často používajú i termín „heroický vitalizmus“.

Samozrejme, „kotlebovci“ tak ďaleko, aby svoje konanie zdôvodňovali filozofickými konceptmi, nikdy nezašli a ani nezájdu. Je to však práve toto filozofické podhubie, respektíve nepochopenie filozofických konceptov (filozofie Spenglera, Nietzscheho, Hegela, Shawa i učení o kresťanskej morálke), z ktorých fašizmus vychádza. Čím lepšie to pochopíme my ostatní, tým lepšie pochopíme fašizmus, myslenie fašistov, a tým lepšie proti nemu môžeme bojovať.

Bez tohto entuziazmu by totiž Kotlebova strana nedokázala fungovať v obskurite a na úplnom okraji politického diania tak dlho. Toto odhodlanie a nadšenie pre vec Kotlebovcov nemožno podceňovať – tak, ako sme to robili doteraz. Vo svojich vlastných očiach budú vždy martýrmi, ktorých všetci zatracovali, lebo nevideli pravdu – tú pravdu, za ktorú bojujú oni.

Kotleba sám na sebe vytrvalo pracoval a prispôsoboval svoj štýl i rétoriku tomu, ako naň reagovali široké masy, a podľa toho, čo predpokladal, že by mohlo osloviť čo možno najviac ľudí. Svoje presvedčenie však nikdy nezmenil.

Exoterický a ezoterický apel fašizmu

Ak nieto tvrdí, že sa zmenil, a pozerá sa predovšetkým na jeho jemnejšiu rétoriku a to, že už nepochoduje v uniforme so záhradnou fakľou z výpredaja, mal by si uvedomiť zásadný rozdiel medzi tým, čo Kotleba hovorí, a tým, čo si skutočne myslí, respektíve čo za svojimi slovami skrýva.

Britský historik Roger Eatwell ešte začiatkom 90. rokov upozorňoval na významný rozdiel medzi ezoterickým (tým, čo si hovoria fašisti medzi sebou, v uzavretých kruhoch) a exoterickým (tým, čo považujú za vhodné povedať na verejnosti) apelom fašistických strán a hnutí.

Pozrime sa napríklad na antisemitizmus. Samozrejme, že Kotleba otvorene neprizná, že by sa najradšej „zbavil“ židov. Koho by tým oslovil? Pravdepodobne by sa dostal do basy. Povie to však skryte – napríklad v prvom bode obskúrneho dokumentu, ktorý nazývajú programom, sa dočítame, že „oslobodíme tak Slovensko z otroctva medzinárodných bankárov“. Medzinárodní bankári či medzinárodní finančníci – presne takto označovali spočiatku židov vo svojich pamfletoch nacisti i fašisti. Je to čosi ako skryté heslo. Kotlebova strana je prudko antisemitská, i keď v ich oficiálnych dokumentoch či prejavoch by sme slovo „žid“ či „židovský“ hľadali len ťažko (okrem extrémov typu Mariána Magáta).

Sú naozaj nebezpeční?

Kto si myslí, že je ĽSNS vlastne v poriadku, že sa jej netreba báť, prípadne že v parlamente „skrotne“, by si mal zopakovať v škole hodiny dejepisu. Hoci sa rétorika fašistov mení, program prispôsobuje (napríklad ekonomický program či dočasné potlačenie antisemitizmu) a v mnohom dokážu byť veľmi oportunistickí, základné „jadro“ ideológie ostáva nemenné: národ je v ohrození, treba ho očistiť. História nám dáva jasné príklady. Ak sa dostanú k moci, začnú svoj program uskutočňovať.

Ak je fašizmus úspešný, v podstate nevyhnutne vedie ku genocíde alebo odstráneniu danej, neželanej skupiny obyvateľstva. Odstránenie týchto skupín môže byť založené na rasovom (nacizmus) alebo kultúrnom (taliansky fašizmus) princípe. V prípade Kotlebu sme svedkami skôr klasického fašistického modelu a „očisty“ dekadentnej kultúry. V jeho strane sa však nachádza aj omnoho radikálnejšie krídlo okolo Mariána Magáta, ktoré inklinuje skôr k nacistickej „čistote krvi“.

Problém fašizmu je, že fašistická revolúcia sa nemôže skončiť dobre. Fašizmus potrebuje pre svoju existenciu dynamiku. Vyvraždenie šiestich miliónov židov počas druhej svetovej vojny bolo najradikálnejším vyjadrením fašistickej očisty. A bol to len začiatok. Nasledovali by Rómovia, Slovania, homosexuáli, telesne postihnutí… a niet pochýb o tom, že by to pokračovalo ďalej – príliš nízki, príliš vysokí, so „zlou“ farbou očí či vlasov, plešatí a tak ďalej. Fašistický mlynček na mäso nikdy nekončí, nemá dno.

Kotlebov boj proti alternatívnemu divadlu v Banskej Bystrici preto treba vnímať v kontexte tejto „očisty“, ktorá sa môže najprv prejaviť v kultúrnej oblasti (nacistická likvidácia „dekadentného umenia“ ako kubizmus, dadaizmus či v hudbe jazz a swing atď.), ale ak mu to dovolíme, môže sa končiť genocídou skupín obyvateľstva, ktoré uzná za „nevhodné“ .

Ako z toho von?

Osem percent pre Kotlebu vo voľbách vidím osobne ako jeden z najvážnejších dôsledkov zdevastovaného školstva a dlhodobej a systematickej likvidácie humanitných vied na Slovensku. Je to výsledok toho, že nedokážeme našim deťom vysvetliť ani len to, že fašizmus je možno to najväčšie zlo, s akým sa v živote stretnú.

Antisystémové populistické hnutie, ktoré sa prezentuje ako jediná záchrana národa pred blížiacou sa katastrofou, „maskulinita“ vodcu, apel na poriadok a čistotu a boj za národ je pre množstvo ľudí, ktorí nevedia, čo to za hnutie v skutočnosti je, lákavé.

Podľa Exit Pollov Markízy dovedna takmer 35 percent voličov ĽSNS volilo Kotlebu pre jeho „protikorupčný“ a „sociálny“ program. Ďalších sedem percent pre jeho ekonomický program. Kotleba žiaden protikorupčný, sociálny ani ekonomický program v skutočnosti nemá. To svedčí o tom, do akej miery voliči ĽSNS skutočne poznajú stranu, ktorú volili.

Už v medzivojnovom období vstupovalo do fašistických hnutí množstvo ľudí pre nejakú časť ich programu, ktorý sa im zdal príťažlivý. Až potom ich pomocou propagandy konvertovali na „plnohodnotných“ fašistov a infikovali celým ideologickým balíčkom. Alebo hnutie títo noví členovia po prekuknutí jeho charakteru opustili. Britský príklad ukazuje, že množstvo bývalých fašistov dokonca prebehlo do antifašistického tábora a proti fašizmu aktívne bojovalo. Na to však najprv potrebujeme náležité vzdelanie a schopnosť kriticky myslieť. Bez vzdelania a schopnosti kriticky myslieť je veľmi jednoduché podľahnúť konšpiračným teóriám, na ktorých Kotlebova strana do značnej miery založila svoju kampaň. Vzdelanie je v dlhodobej perspektíve jediná odpoveď.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Marian Kotleba

Komentáre

Teraz najčítanejšie