Gruzínsko

Denník NBitka v parlamente aj barikády v uliciach. Gruzínsko prijalo svoj zákon o „zahraničných agentoch“

Petra ProcházkováPetra Procházková Deník NDeník N
13Komentáre
Zdieľať
Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Demonštrantov prišlo v rozhodujúci deň pred parlament o niečo menej než cez víkend. Zato poslanci sa zišli tentoraz v hojnom počte, aby rokovali o zákone o transparentnosti zahraničného vplyvu nazývaného podľa jeho ruského vzoru zákonom o zahraničných agentoch.

Opozícia hlasovanie nebojkotovala, ale snažila sa ho na poslednú chvíľu zvrátiť.

Keď nestačili slová, došlo v parlamente na päste, zauchá, roztrhané saká, vytrhané chumáče vlasov aj podliatiny na tvári. Ženy používali pri „dialógu“ s mužmi jemnejšie metódy, napríklad fascikle papierov, ktorými ich bili po hlavách.

Slovník poslancov zhrubol natoľko, že televízie museli ich výroky neustále v priamom prenose nahrádzať pípaním. Zdalo sa, že tá hlavná bitka sa v utorok odohrá v parlamente.

V tej chvíli bol na ulici stále ešte pokoj.

Demonštrujú už niekoľko dní

Nakoniec 84 poslancov zdvihlo ruku za, 30 bolo proti. Mená príslušníkov oboch skupín boli vzápätí prečítané na priestranstve pred sídlom parlamentu. Tí, ktorí zákon podporili, boli davom demonštrantov odmenení anglickým zvolaním „bitch“ (v miernom preklade suka).

Zákon, ktorý je označovaný za ruský, pretože do istej miery ruský vzor kopíruje, môže výrazne obmedziť činnosť neziskových organizácií aj médií, ktoré získavajú čo i len časť financií zo zahraničia. Opozícia má obavy, že sa tento zákon stane pred jesennými voľbami zbraňou proti nezávislým pozorovateľom, občianskej spoločnosti aj novinárom.

Zástancovia gruzínskeho variantu zákona o zahraničných agentoch často argumentujú tým, že podobný zákon platí aj v USA. Medzi zásadné rozdiely medzi oboma zákonmi však patrí toto:

  • Historický kontext, v ktorom boli oba zákony prijaté – ten americký vstúpil do platnosti v roku 1938 ako obrana proti nacistickej a komunistickej propagande.
  • Proti komu má danú krajinu brániť: v USA to boli predovšetkým nacistické Nemecko a imperialistické Japonsko. Gruzínska vláda, naopak, otvorene hovorí o obrane pred vplyvom západných demokratických krajín a chce za zahraničných agentov označiť organizácie financované z EÚ a USA.
  • Americký zákon prešiel novelizáciou a je teraz uplatňovaný proti praniu špinavých peňazí, vyhýbaniu sa sankciám, nezákonnému financovaniu volebných kampaní, terorizmu a korupcii.
  • Gruzínsky zákon je namierený proti neziskovým organizáciám zameraným na pomoc zdravotníctvu, vzdelávaniu alebo tým, ktoré presadzujú dodržiavanie ľudských práv.
  • V USA je za zahraničného agenta označená fyzická alebo právnická osoba, ktorá je preukázateľne pod kontrolou zahraničnej sily – nestačí, aby bola zo zahraničia iba financovaná. Zákonu nepodliehajú žiadne humanitárne organizácie, médiá, náboženské, vedecké a umelecké organizácie a zákon neplatí pre organizácie zo spojeneckých krajín.
  • V Gruzínsku je hlavným kritériom financovanie – právnická osoba, ktorá získava viac než 20 percent financií zo zahraničia, sa musí zaregistrovať ako „zahraničný agent“ bez ohľadu na náplň svojej činnosti. Týka sa to teda aj médií, humanitárnych, vedeckých či náboženských organizácií. Zákon je navyše namierený aj proti štátom – teoreticky spojencom, ako sú EÚ a USA.
  • Gruzínsko získalo v rôznych podobách pomoci od Spojených štátov aj EÚ od 90. rokov minulého storočia miliardy dolárov a eur.
  • Viac než 20 percent Gruzínska okupuje Rusko, ktoré do gruzínskej ekonomiky, vedy ani zdravotníctva nevkladá žiadne peniaze, rovnako ako neposkytuje Gruzínsku žiadnu pomoc.

Bezprostredne po tom, čo ľudia na ulici dostali správu, že zákon v treťom čítaní podľa očakávania poslanci schválili, sa ozval z priľahlých ulíc nesúhlasný hukot a z tribúny priamo pred budovou zazneli emotívne prejavy o nutnosti pokračovania boja za demokraciu.

Sanitky pripravené neďaleko zhromaždenia museli odviezť niekoľko dievčat, ktorým prišlo nevoľno. Mnohí ľudia tu v daždi a nezvykle chladnom počasí demonštrujú už niekoľko dní. Stráž držia aj v noci.

Aj keď v utorok bola očakávaná veľká demonštrácia za účasti mnohých vysokých škôl, nakoniec bola účasť skromná a po schválení zákona sa časť ľudí v skleslej nálade pomaly vzdialila od centra diania. Tí najhúževnatejší však nielenže zostali, ale rozhodli sa pre razantnejšie formy protestu.

Prerazili zábrany pred parlamentom

Niekoľko ľudí s prilbami a plynovými maskami sa rozhodlo preraziť vysoké železné zábrany pred hlavným vstupom do parlamentu, čo sa im nakoniec vďaka kovovému prenosnému zábradliu, ktoré použili ako baranidlo, aj podarilo. Prenikli tak do ďalšej zóny, boli už de facto na pôde parlamentu, nie však ešte na nádvorí, ktoré bolo plné policajných jednotiek špeciálneho určenia.

Foto – Petra Procházková/Deník N

„Nesiahaj na mňa! História ťa odsúdi!“ kričal mladík v plynovej maske, ktorá mu bola v tej chvíli nanič, pretože namiesto slzotvorného plynu policajt vytiahol obušok a putá.

„Majú príkaz byť dobrí,“ povedalo mi dievča, ktorému sa podarilo zapojiť do prerážania brány a potom včas utieklo z dosahu strážcov verejného poriadku. „Je vás tu veľa novinárov zo zahraničia, tak sa správajú civilizovane,“ dodala, ale pre istotu bežala ešte ďalej z dosahu polície.

Zvyšok davu vytláčali z priestranstva pred parlamentom ďalšie policajné jednotky, ktoré čakali na pokyn v bočných uliciach.

Keďže mala polícia zjavnú prevahu, demonštranti síce neradi, ale predsa len ustupovali. Čiastočne sa museli aj rozdeliť, čo mužom v maskách a čiernych policajných uniformách uľahčovalo rozháňanie davu. Najaktívnejší demonštranti tak boli ľahko polapení, zbití a odvedení.

Foto – TASR/AP

Čaká sa na prezidentku

Časť protestujúcich sa zastavila na ulici Rustaveli neďaleko parlamentu a pokúsila sa tam vybudovať barikády. Policajti sa zastavili tiež.

Medzitým bol v gruzínskom parlamente opäť vyhlásený „červený“ stupeň nebezpečenstva, čo znamená, že až na vybraný personál museli všetci budovu opustiť. Niekoľko opozičných frakcií však aj tak na protest proti prijatiu zákona vyhlásilo bojkot parlamentnej práce. Majú však dokopy iba 30 kresiel zo 150, takže aj bez nich zostane zákonodarný zbor uznášaniaschopný.

V niektorých uliciach sa medzitým demonštranti pokúšali vytvoriť niečo ako barikády. Dážď im v tom nepomáhal a posily neprichádzali.

Podľa posledných správ sa však večer v centre predsa len malo stretnúť viac odporcov zákona, bez ohľadu na počasie či možný útok polície.

Zákon čaká prisľúbené veto prezidentky Salome Zurabišviliovej a návrat k poslancom. Tí vládni však majú dostatok hlasov na prelomenie veta.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].