Prechádzka po Mesiaci, umelá inteligencia a sklamanie zo Star party. Druhý deň na Starmuse

Ťahákom druhého dňa vedecko-hudobného festivalu Starmus bol Charlie Duke. Osemdesiatosemročného astronauta, ktorý prišiel na pódium vo veselej košeli s vesmírnym motívom, vítalo publikum podobne vrelo ako primatologičku Jane Goodallovú.

Duke je jedným z dvanástich ľudí, ktorí kráčali po Mesiaci. V rámci misie Apollo 16 v roku 1972 na ňom strávil takmer 72 hodín a riadil lunárny rover, ktorým sa astronauti v rámci misie po Mesiaci pohybovali.

„Z ľudí, ktorí kráčali po Mesiaci, sme nažive už len štyria. NASA vždy hovorila, že som najmladší človek, ktorý tam bol, no dnes mám 88 rokov a stále som najmladší,“ povedal Duke, ktorý prednášku venoval americkému programu Artemis. Určený je na návrat ľudí na Mesiac.

Pristátie dvojčlennej posádky na južnom póle Mesiaca vesmírna agentúra posúva, nateraz až na rok 2027.

Stále fit na let do vesmíru

Duke priznal, že pred dopravením ľudí bude musieť NASA prekonať ešte niekoľko dôležitých vedecko-technologických výziev. Momentálne ju čaká Misia Artemis II, ktorá má s posádkou Mesiac „iba“ obletieť. Artemis I tadiaľ letela bez posádky.

„Pomáhal som NASA premýšľať o niektorých veciach, ktoré im mohli za ostatných 50 rokov uniknúť pri dizajne našej misie [Artemis].“ povedal Duke.

Výzvou je aj samotný južný pól Mesiaca. „Videl som niekoľko snímok, ktoré boli urobené z terénu v oblasti južného pólu. Uhol Slnka sa tam nikdy nedostane približne dva stupne nad horizont,“ vysvetlil. To znamená, že na fotografiách sú hlboké tiene a nie je na nich vidieť krátery či kopce.

Výhodou budú technológie, ktoré sa za 50 rokov posunuli rádovo dopredu. „Veľa vecí bude iných, ako sme mali v Apolle. Vesmírne skafandre budú modernejšie a rovery väčšie. V Apolle sme nemali ani žiadne prechodové komory,“ uviedol Duke.

Ilustroval to vtipnou príhodou, ako ho spolu s kapitánom misie Johnom Youngom nechcel po pobyte na povrchu Mesiaca pustiť späť na loď tretí člen posádky, ktorý na nej zostával po celý čas. Najprv zo seba museli povysávať všetok mesačný prach.

Charlie Duke na Mesiaci. Zdroj – YouTube/ NASA Johnson

Misia Apollo 16, na ktorej sa Duke zúčastnil, sa považuje za vedecky najúspešnejšiu. Pochádza z nej 95,4 kilogramu mesačných kameňov, ktoré astronauti priniesli na Zem.

Duke sa dotkol aj ďalšieho kroku, ktorý má NASA v pláne po Mesiaci: „Myslím, že keď sa dostaneme k misiám na Mars, už tu nebudem. Momentálne sa však stále fyzicky kvalifikujem na let do vesmíru. NASA mi však jemne naznačila, aby som im nevolal, že oni sa mi ozvú.“

Hľadanie metánu

Tonyho Fadella poznajú ľudia z technologického sveta najmä ako autora iPodu, no na Starmuse hovoril o klíme, keďže momentálne figuruje vo viac ako 200 spoločnostiach, z ktorých sa väčšina zameriava na tému klimatickej zmeny. Jednou z nich je Impossible Foods, ktorá vyrába „mäso“ na rastlinnej báze a do svojich bezmäsitých burgrov ho dáva napríklad sieť Burger King.

Menej známa je jeho spoločnosť MethaneSat, ktorá postavila satelit monitorujúci úniky metánu. „Narodil som sa v roku prvej misie Apollo a vždy som sníval o vesmíre, no nikdy som s ním nič nerobil. Našťastie som asi pred šiestimi rokmi dostal telefonát od ľudí, ktorí chceli, aby som im takýto satelit pomohol vybudovať,“ povedal.

Koncentrácia metánu v atmosfére sa za posledných dvesto rokov viac ako zdvojnásobila. Odborníci sa dnes domnievajú, že metán je zodpovedný za 20 až 30 percent globálneho otepľovania. Popri oxide uhličitom je to plyn, ktorému sa s ohľadom na klimatickú zmenu treba venovať.

Hlavnou príčinou únikov metánu do atmosféry je rovnako ako v prípade CO2 ropný a plynárenský priemysel. Nasleduje poľnohospodárstvo a plyny, ktoré vylučujú hospodárske zvieratá pri trávení. Tretie miesto obsadili skládky.

„Problémom je, že nemáme globálne údaje o tom, odkiaľ presne metán uniká, aby sme mohli proti takýmto únikom bojovať,“ povedal Fadell. Spoločnosť MethaneSat vypustila satelit na obežnú dráhu tento rok v marci. Dáta zo satelitu, ktorý obehne Zem každých 95 minút, budú pre vedcov bezplatné. Komerčné spoločnosti za ne budú musieť platiť.

Hrozby umelej inteligencie

Celý blok prednášok sa počas druhého dňa konferencie venoval umelej inteligencii. Minulý rok sa viac ako tisíc vedcov podpísalo pod otvorený list, v ktorom upozorňovali na jej riziká a vyzývali na moratórium na „výcvik systémov AI výkonnejších ako GPT-4“,  kým sa nezavedú náležité bezpečnostné záruky.

To sa nestalo a práve 13. mája vydala spoločnosť Open AI, na ktorú výzva mierila, svoj vylepšený model  GPT-4o.

„Včera som zažíval hrozné chvíle, pretože OpenAI mal vydať nový model a ja som práve dopísal svoju prezentáciu. Som dosť unavený z jej prepisovania zakaždým, keď príde nový model,“ povedal v prednáške počítačový vedec a psychológ Garry Marcus. Ten je známy kritikou umelej inteligencie a súkromných spoločností, ktoré ju vyvíjajú.

Dodal však, že žiadne vzrušujúce novinky sa neobjavili a nový model od Open AI má stále tie isté problémy. Ako príklad uviedol odpoveď modelu na otázku: „Kto bol prvým slonom, ktorý preplával Lamanšský prieliv?“ Četbot odpovedá bez zaváhania: „Prieplav podľa neho v roku 1959 preplával Jumbo.“ To je, samozrejme, hlúposť.

Okrem toho, že umelá inteligencia generuje nepravdivé tvrdenia, je netransparentná, zanáša do svojich rozhodnutí predsudky a dokáže vyrobiť audiovizuálne podvrhy – deepfaky. Tie tiež označil za hrozbu pre demokraciu. Spoločnosti, ktoré vyvíjajú četboty ako ChatGPT, nerešpektujú duševné vlastníctvo, povedal Marcus.

„Vidím tu paralelu s klimatickou zmenou. S tým rozdielom, že pri klíme vieme odhadnúť, koľko času máme, no pri umelej inteligencii v skutočnosti nevieme, kedy prídu nebezpečnejšie formy umelej inteligencie a ako rýchlo môže byť demokracia podkopaná,“ povedal Marcus.

Ako riešenie spomenul najmä pružnú legislatívu, ktorá by riešila novovznikajúcu a rýchlo sa meniacu technológiu či tlak na transparentnosť firiem, ktoré sa vývojom AI zaoberajú.

„Európska únia urobila v regulácii umelej inteligencie skutočný pokrok. Spojené štáty zatiaľ nie,“ uviedol.

V ideálnom prípade by sa podľa neho malo s umelou inteligenciou pracovať podobne ako s výskumom jadra v CERN-e, ktorý je globálnym a transparentným laboratóriom.

Pre koho vlastne bola hviezdna párty?

Po prednáškovom programe sa na hrade Devín konala takzvaná Star párty. Lístky si na ňu mohli kúpiť aj ľudia, ktorí sa nezúčastňovali celej konferencie. Anotácia k jednorazovému lístku za takmer 50 eur ich pozývala na „exkluzívnu nočnú párty, kde môžu ľudia objavovať vesmír so STARMUS astrofyzikmi, pozrieť si hviezdy a galaxie cez profesionálne teleskopy, najesť sa vo food zóne a zabaviť sa na koncerte dídžejov či kapely Billy Barman“.

Aj referencie prednášajúcich k Star Party, ktoré zazneli počas prednášok, zneli tak, že návštevníci si budú môcť podebatovať s vedcami, niečo zjesť a pozrieť sa na hviezdy. Asi sa nedalo čakať, že Brian May a Jane Goodallová budú chodiť pomedzi dav a diskutovať o problémoch Zeme. Brána, ktorá oddeľovala podhradie s koncertom od veľkej VIP zóny v areáli nasvieteného hradu, zaskočila viacerých platiacich návštevníkov. Tí nevedeli v čase našej návštevy nájsť vedcov ani teleskopy a bezpečnostná služba ich otáčala s tým, že teleskopy sú len vo VIP zóne.

Denníku N sa teleskopy nájsť nepodarilo ani s pomocou dobrovoľníkov, ktorí na festivale pracovali, no z komentárov na sociálnych sieťach vyplýva, že v neskorších hodinách dva pribudli aj do areálu. Na pohľad do vesmíru bolo treba vystáť dlhý rad.

Okrem toho sa ľudia na sociálnych sieťach sťažovali aj na polhodinové až hodinové rady na jedlo i to, že ponuka jediného stánku s jedlom je na festivale, ktorý rieši klimatickú krízu, prevažne mäsová.

Celé podujatie Starmus bolo promované ako odkaz Stephena Hawkinga. Dostať na Slovensko množstvo špičkových a inšpiratívnych vedcov tomu zodpovedá. Otázne je, aký odkaz mala v platiacom návštevníkovi zanechať Star party pri pohľade na zahradenú najkrajšiu časť hradného areálu a golfové vozíky, ktoré do nej zvážali VIP hostí.